KSTT/31Cob/20/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213218060 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213218060.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: SPP distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: Východoslovenská Rafinéria s.r.o., Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 45 664 722, zastúpený advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUD. Ján Geško, o zaplatenie 3.824,05 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/261/2015-83 zo dňa 06.11.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.752,80 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 08.08.2012 do zaplatenia, keď v časti o zaplatenie 71,25 eur istiny s 8,75 % úrokom z omeškania od 08.08.2012 žalobu zamietol a súčasne zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 765,24 eur, z čoho 536,24 eur sú trovy právneho zastúpenia a 229,- eur ostatné trovy konania, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu i s príslušným úrokom z omeškania s poukazom na to, že žalovaný bol odberateľom plynu na odbernom mieste Senné 16, Palín, na ktorom v rokoch 2010-2012 bol zistený neoprávnený odber, v dôsledku čoho žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikla škoda, ktorá je predmetom konania. Na uvedenom odbernom mieste bol do 16.04.2010 vykonávaný odber plynu spoločnosťou GAZ- PETROL GROUP a.s., s ktorou mal dodávateľ plynu uzatvorenú zmluvu o dodávke. Tento zmluvný vzťah trval do 16.04.2010, keď na základe požiadavky odberateľa bola dodávka ukončená. Novým odberateľom sa mala stať spoločnosť Petronafta Trading s.r.o.. K uzavretiu zmluvy s touto spoločnosťou ale nedošlo, ale napriek tomu na danom odbernom mieste bolo možné odoberať cez existujúci plynomer plyn aj bez zmluvy o dodávke. Stav na meradle plynu bol ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou GAZ PETROL GROUP a.s. nameraný 3.485 m3. Nakoľko tak podľa žalobcu dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu, pretože bolo zistené ku dňu 13.07.2012, že na meradle je nameraný stav 11.399 m3 a odberateľom bol žalovaný, ktorý však odmietol žalobcovi uhradiť za neoprávnený odber plynu škodu, ktorú si tento vyčíslil v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z. vo výške žalovanej istiny, ku ktorej žiadal priznať i úrok z omeškania.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a poukazoval na to, že posledným odberateľom na odbernom mieste bola spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s., ktorá žalovanému jeho odber refakturovala v nákupných cenách na základe zmluvy, ktorú mal s touto spoločnosťou uzatvorenú. Potvrdil, že predmetný areál mal v užívaní na základe nájomnej zmluvy do 15.08.2011, ale k momentu ukončeniu užívania nemal zaznamenaný žiaden stav plynu na odbernom mieste.

4. Súd prvej inštancie vypočul žalovaného, keď sa žalobca na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil, že nárok žalobcu je v rozsahu istiny dôvodný a v časti nároku na príslušenstvo čiastočne dôvodný. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že by posledným odberateľom na danom odbernom mieste nebola spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s., ktorého žalobca aj ako posledného odberateľa evidoval, a ktorý ukončil zmluvu o dodávke plynu dňom 16.04.2010. Žalovaný napriek tomu plyn odoberal ďalej a odberné miesto užíval. Žalobca sa domáhal nároku s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 565/2004 Z.z., podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretia zmluvy, alebo v rozpore s uzatvorenou zmluvou, keď žalovaný ako odberateľ nepreukázal, že by bol mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu. Odkaz žalovaného na existenciu zmluvy medzi ním a spoločnosťou GAZ- PETROL GROUP a.s. súd vyhodnotil z hľadiska právnej úpravy uvedenej v § 48 ods. 2 zák. č. 565/2004 Z.z. , podľa ktorej zmluvy o dodávke plynu uzatvára dodávateľ plynu s odberateľmi, preto spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s., i keď bola osobou uvedenou v § 4 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z., zmluvy, ktoré uzatvorila neboli zmluvami o dodávke plynu podľa § 48 ods. 2 cit. zák., pričom cieľom samotného trhu s plynom je zabezpečiť, aby množstvo plynu vstupujúce do siete dodávateľov zodpovedalo množstvu plynu odobraného zo siete zmluvnými odberateľmi, k čomu podľa § 4 ods. 2 cit. zák. ani spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s. nebola oprávnená dodávať plyn do siete, ale bola oprávnená ho len odoberať a posúvať ďalšej osobe s následnou refakturáciou bez navýšenia, čo bolo do obdobia, kým mala táto spoločnosť uzatvorenú zmluvu so žalobcom v súlade so zákonom, ale aj osoba, ktorá takýmto spôsobom refakturuje plyn, musí mať uzatvorenú platnú zmluvu o dodávke s oprávneným odberateľom, inak nemôže uvedenú činnosť upravenú § 4 ods. 2 cit. zák. vykonávať, pretože tým by sama odoberala plyn neoprávnene.

5. Keďže na odbernom mieste bola k 16.04.2010 ukončená zmluva o dodávke plynu a nová zmluva uzatvorená nebola, žalovaný najneskôr od 15.08.2011 do 13.07.2012 odoberal plyn, ktorý je možné považovať za odber, ktorý je neoprávnený podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z. a z toho titulu je žalovaný povinný podľa § 59 ods. 2 cit. zák. uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu tým vzniknutú a za ktorú sa považuje cena plynu, o ktorú žalobca vo svojej distribučnej siete prišiel tým, že žalovaný plyn odobral v určitom množstve bez toho, aby mal tento odber zmluvne zabezpečený. Podľa ust. § 59 ods. 3 zák.č. 656/2004 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ak ju nemožno určiť, použije sa mechanizmus uvedený vo vyhl. č. 155/2005 Z.z.

6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri výpočte škody za neoprávnený odber je potrebné v prvom rade vychádzať zo skutočného odmeraného množstva neoprávnene odobratého plynu a až v prípade absencie tohto údaju vychádzať z výpočtu podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z. Keďže v súdenej veci bol zistený stav meradla ku dňu 16.04.2010, ako aj ku dňu 13.07.2012 a meradlo medzi tým nebolo menené, nebola zistená ani žiadna porucha, rozdiel v hodnotách predstavuje reálne dodané a aj odobraté množstvo plynu do daného miesta v konkrétnom období. K uvedenému žalobca akceptoval, že žalovaný miesto užíval od 15.08.2011, ale keďže k tomuto dňu nebol plynomer odčítaný, ani žalovaný nevedel preukázať stav predmetného meradla v súvislosti s odobratým množstvom, odobrané množstvo bolo určené podľa typového diagramu, ku ktorej voľbe správnosti tohto spôsobu určenia žalovaný námietku nevzniesol, čiže nespochybnil, že žalobcom použitá cena za 1 m3 vo výške 0,80 eur by nebola správna.

7. K námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že žalobca porušil svoje povinnosti, keď nebol aspoň raz ročne odčítať spotrebu, súd poukázal na znenie príslušnej právnej úpravy uvedenej v § 54 ods. 7 zák. č. 656/2004 Z.z., podľa ktorej sa táto povinnosť nevzťahuje na tie odberné miesta, na ktoré nie je uzatvorená zmluva o dodávke plynu s oprávneným dodávateľom a odberateľom, pretože povinnosť uskutočniť odčítanie je spojené s fakturáciou plynu a keďže na dané odberné miesto nebola uzatvorená žiadna zmluva, nebolo komu prípadný odber fakturovať a ani ust. § 59 zák. č. 656/2004 Z.z., z ktorého titulu sa žalobca nároku domáha, neukladá povinnosť pre vznik nároku na náhradu škody vykonávať pravidelný odpočet plynomeru a je úlohou odberateľa, aby sa presvedčil, či plyn, ktorý odoberá je odoberaný oprávnené, preto neoprávnený odberateľ zodpovedá za neoprávnené odobraté množstvo plynu bez ohľadu na to, kedy takýto odber prevádzkovateľ distribučnej siete zistí. 8. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti istiny vyhodnotil do výšky 3.752,80 eur ako dôvodnú, ku ktorej priznal podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchod. zák. (súd zrejme nedopatrením uviedol Obč. zák.), úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, k čomu poukázal na § 3 a § 10 c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinné do 31.01.2013. Súd nevyhovel v celom rozsahu nároku na zaplatenie žalovanej istiny, keď skonštatoval, že ju tvorili i iné výdavky, ktoré si žalobca uplatňoval, pričom súvislosť vzniku týchto nákladov ako iných výdavkov s neoprávneným odberom musí byť dostatočne objektívna a bezprostredná, a nemôžu do nej patriť akékoľvek výdavky, ktoré vynaložil distribútor na zistenie neoprávneného odberu, tieto si nemôže žalobca určovať svojvoľne, preto do tejto kategórie nemôžu patriť akékoľvek náklady, ktoré podnik vynaložil na to, aby neoprávnený odber zistil. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a v danej veci nepredložil okrem faktúry, ktorou si uplatňoval i iné náklady žiadne dôkazy, ktorými by relevantnosť a zákonnú opodstatnenosť ich vzniku preukázal, v dôsledku čoho súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., a v konaní neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania, keď jeho neúspech súd zhodnotil ako neúspech v nepatrnej časti a priznanú náhradu trov podrobne v odôvodnení s poukazom na vyhl. č. 655/2004 Z.z.podrobne špecifikoval.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti zaplatiť podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako uvádza ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď nevzal do úvahy a nevykonal dôkaz zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a spoločnosťou GAZPETROL GROUP a.s. o dodávke plynu, s ktorou spoločnosťou mal žalovaný dohodnutý spôsob úhrady cez refakturáciu odobratých množstiev zemného plynu za nákupné ceny bez zvýšenia, ako umožňuje ust. § 4 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. v súvislosti s čím teda odvolateľ tvrdil, že z jeho strany nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, keďže zmluvným odberateľom so žalobcom bola spoločnosť GAZ- PETROL GROUP a.s. Odberateľ už v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu označil listinné dôkazy, z ktorých súd vychádzal za sporné a nejasné, preto nezodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu, ke&´d nebolo preukázané, dokedy táto spoločnosť zemný plyn od žalobcu v skutočnosti odoberala, ktorý dôkaz, ale súd prvej inštancie nevykonal a skonštatoval, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil ukončenie zmluvy o dodávke plynu so spoločnosťou GAZPETROL GROUP a.s., čo ale nie je pravdivé. Zo strany žalovaného nemohlo prísť k porušeniu § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z., pretože plyn odoberal od svojho legálneho zmluvného partnera, ktorým bola spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s., pričom už v priebehu konania žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebola rešpektovaná a dodržaná povinnosť pravidelne overovať správnosť merania na príslušnom meradle, hoci to ukladá zákon a skutočnosť, že žalobca nevykonal pravidelnú kontrolu meradla a neoveril správnosť merania, zakladá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Odvolanie bolo doručené žalobcovi, ktorý vo vyjadrení zo dňa 01.02.2016 žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s tým, že súd zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a je preukázané, že žalovaný v spornom období plyn odoberal, ktorú skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnil a bolo preukázané, že v rozhodnom období nemal zo žiadnym dodávateľom uzatvorenú platnú zmluvu.

12. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie k odvolateľovi, ktorý sa k nemu ďalej nevyjadril.

13. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

14. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

15. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného odvolací súd uvádza, že sa zaoberal i odvolacou námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že odberateľom plynu na konkrétnom odbernom mieste bola spoločnosť GAZ PETROL GROUP a.s. Košice, s ktorou mal odvolateľ dohodnutý spôsob úhrady, preto z jeho strany nemohlo dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu, pretože odberateľom bola spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s., na základe existujúceho zmluvného vzťahu o dodávke zemného plynu so žalobcom.

18. V súvislosti s touto námietkou ale poukazuje odvolací súd na to, že súd prvej inštancie sa ňou dostatočne zaoberal, zistené skutočnosti vyhodnotil správne a tak dospel k záveru, že spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s. ako posledný zmluvný odberateľ zemného plynu ukončila zmluvu o dodávke so Slovenským plynárenským priemyslom a.s. ku dňu 16.04.2010. Nebolo sporné, že táto spoločnosť v čase zmluvného odberu od žalobcu ako dodávateľa odoberala plyn a ďalej ho distribuovala a refakturovala žalovanému a uvedeným tvrdením žalovaného bola táto skutočnosť i potvrdená. Žalobca na základe informácie od žalovaného o užívaní areálu Senné 16 akceptoval dátum 15.08.2011, od ktorého teda odvolateľ plyn preukázateľne odobral neoprávnene a to bez uzatvorenej riadnej zmluvy medzi dodávateľom a odvolateľom, keď odberateľ, ktorým bola spoločnosť GAZPETROL a.s. zmluvný vzťah so žalobcom ukončil k 16.04.2010 a tak od tohto dňa už nemohla táto spoločnosť odobratý plyn refakturovať inému. Žalobca si náhradu neuplatňuje pritom za obdobie od 16.04.2010, ale až od 15.08.2011, kedy začal odvolateľ podľa jeho tvrdenia odberné miesto užívať a do 13.07.2012, kedy bol plynomer demontovaný.

19. Súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, k akým skutkovým zisteniam vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie vzniknutej škody dospel a podľa názoru odvolacieho súdu dal odpoveď na všetky argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové a na základe ktorých rozhodol, pričom ich určuje súd a nie účastník konania. Skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia majú oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní, súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyšli a rozhodnutie je založené na logickom vyhodnotení týchto dôkazov. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, ktoré skutočnosti sú pre právne posúdenie veci a zistenie porušenia zák. č. 565/2004 Z.z., podstatné, a ktorými mal skutkovú podstatu uvedenú v § 59 ods. 1 písm. a) cit. zák. naplnenú. Žalovaný v konaní jednoznačne nepreukázal, s kým mal v rozhodnom období, ktoré založilo nárok na zaplatenie náhrady škody vzniknutej z neoprávneného odberu uzatvorenú zmluvu na riadnu dodávku plynu, keď predchádzajúci odberateľ, ktorým bola spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s. už zmluvným partnerom žalobcu nebol, pričom z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaný z daného odberného miesta plyn odoberal napriek tomu, že tieto dodávky neboli kryté riadne uzatvorenou zmluvou na toto odberné miesto, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody ako vyžaduje ust. § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z. Odvolateľ teda plyn odoberal ale nepreukázal, komu za tento odber zaplatil, resp. kto mu ho refakturoval, aby sa tak zbavil statusu neoprávneného odberateľa.

20. Podľa § 59 zák. č 656/2004 Z.z. o energetike a zmene (1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) zrušené od 1.4.2008. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. niektorých zákonov

21. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

22. Odvolací súd dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba o zaplatenie žalovanej istiny titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je opodstatnená v rozsahu priznanom prvoinštančným súdom, keď zamietajúca časť rozhodnutia nebola odvolaním napadnutá, preto sa ňou odvolací súd ani ďalej nezaoberal, ako rozhodnutie vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).