KSTT/31CoZm/2/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoZm/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116203975 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116203975.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: URFA SK, s.r.o., IČO: 48 007 501 so sídlom Drieňová 1H, 821 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. Dopravné stavby, a.s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, 2. Chladiace veže Bohunice, spol. s.r.o., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 34 109 960, 3. Ing. R. R., bytom Y. XXXX/X, XXX XX V. - L. Y., 4. Ing. Y. T., bytom U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 533.196,18 eur, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1., 2., 3., 4. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17. marca 2016 č.k. 36CbZm/2/2016-145 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalovaného 2. a 4. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie žalovaného 3. odmieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.2.2016 sa domáhal voči žalovaným 1., 2., 3. a 4. zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 533.196,18 eur s príslušenstvom. V žalobe žalobca uviedol, že spoločnosť UniCredit Bank Slovakia a.s., právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný v 1. rade (pôvodne obchodné meno: HANT BA DS, a.s.) ako dlžník uzavreli dňa 22.11.2010 Zmluvu o úverovom rámci číslo: 000140/CORP/10/011 v zmysle neskorších Dodatkov č. 1 až 6, predmetom ktorej bolo financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta, pričom dojednaná suma úverového rámca bola vo výške 2.500.000 eur. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalobcu a splnenia záväzkov žalovaného 1., poskytol žalovaný 1. žalobcovi zabezpečenie, a to formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Predmetná blankozmenka bola avalovaná zmenečnými ručiteľmi a to žalovaným 2., žalovaným 3. a žalovaným 4.. Nakoľko nedošlo k riadnej a včasnej úhrade záväzku, pristúpil žalobca k výpovedi úverového limitu, ktorá výpoveď vo forme oznámenia bola doručená žalovanému 1. dňa 7.10.2015 s tým, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 9.11.2015. Keďže zo strany žalovaného 1. nedošlo k splneniu jeho záväzku, pristúpil žalobca v súlade s § 151mb Občianskeho zákonníka k oznámeniu a preukázaniu vzniku záložného práva dotknutému poddlžníkovi. Z titulu existencie záložného práva splnili poddlžníci žalovaného 1. žalobcovi splatné pohľadávky žalovaného 1. celkovo vo výške 385.891,76 eur. Nakoľko zo strany žalovaného 1. nedošlo k riadnej úhrade zostatku dlhu, žalobca následne v zmysle Dohody o vyplnení blankozmenky zo dňa 9.12.2014 riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke o zmenkovú sumu 533.196,18 eur a dátum splatnosti zmenky 18.11.2015. Žalovaní 2., 3. a 4. rade boli riadne vyzvaní na úhradu záväzku, ale na výzvy žalobcu nijakým spôsobom nereagovali. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.03.2016 č.k. 36CbZm/2/2016-145 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 1. zakázal previesť, zriadiť záložné právo alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb na obchodný podiel žalovaného 1. u žalovaného 2.. Žalovanému 2. uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva, zriadeniu záložného práva, vecného bremena alebo iného vecného alebo záväzkového práva v prospech tretích osôb, ako aj vloženia ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre katastrálne územie F., a to pozemok parcela registra „C“, parc. č. 12, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1166 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. 13/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, stavba, súpisné číslo XXX, postavená na parcele číslo 12, parcela registra „C“, druh stavby: administratívna budova, stavba, postavená na parcele číslo 13/1, parcela registra „C“, druh stavby: iná dopravná a telekomunikačná budova. Žalovanému 2. uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva, zriadeniu záložného práva, vecného bremena alebo iného vecného alebo záväzkového práva v prospech tretích osôb, ako aj vloženia ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre katastrálne územie R., a to pozemok parcela registra „C“, parc. č. 601/49, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. 601/55, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, pozemok parcela registra „C“, parc. č. 614/7, druh pozemku: Orná pôda o výmere 392 m2, stavba, postavená na parcele číslo 601/31, parcela registra „C“, druh stavby: Poľnohospodárska budova, stavba, postavená na parcele číslo 601/49, parcela registra „C“, druh stavby: Rodinný dom. Žalovanému 4. uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva, zriadeniu záložného práva, vecného bremena alebo iného vecného alebo záväzkového práva v prospech tretích osôb, ako aj vloženia ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre katastrálne územie A., a to pozemok parcela registra „C“, parc. č. 1472/54, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 2208 m2. Žalovanému 4. zakázal nakladať s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na bežnom účte č.ú. IBAN: L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke G. F. Z. C. E. L., a.s.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 4 O.s.p., vecne potom správnosťou a stotožnením sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa právny predchodca žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 domáhal jeho nariadenia dôvodiac možným ohrozením budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, nakoľko žalovaný 1. si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a svoj dlh voči žalobcovi neuhradil hoci bol žalobcom riadne vyzvaný a takisto ani žalovaný 2., 3. a 4. neuhradili dlh voči žalobcovi, ktorí sú zmenkovými ručiteľmi a taktiež boli žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej pohľadávky. Krátko po doručení oznámení o vyplnení blankozmenky v mesiaci november 2015 začali žalovaní 3. a 4. uskutočňovať prevody nehnuteľného majetku na tretie osoby, čo vyplýva zo zmien uskutočnených v katastri nehnuteľností. Žalovaný 3. bol ešte v mesiaci október 2015 majiteľom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Okrese Bratislava I, Obec: F. -m. č. L. Y., katastrálne územie L. Y. na LV č.: XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; v okrese Košice I, Obec: V. - L., katastrálne územie: L. Y. na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX vedených Okresným úradom Košice, katastrálny odbor; v Okrese Košice I, Obec: V. - L. Y., katastrálne územie: N. na LV č. XXXXX vedených Okresným úradom Košice, katastrálny odbor; v Okrese Košice I, Obec: V. - L. Y., katastrálne územie: Q. na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, a LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor; v Okrese Košice IV, Obec: V. - R., katastrálne územie: R. Y. na LV č. XXXXX, vedených Okresným úradom Košice, katastrálny odbor; v Okrese Brezno, Obec: Q. N., katastrálne územie: Q. N. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor. Žalovaný 3. všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti previedol na tretie osoby a ku dňu podania návrhu už nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Rovnakým postupom ako žalovaný 3. postupoval aj žalovaný 4., ktorý bol v mesiaci október 2015 vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Okrese Žilina, Obec: A., katastrálne územie: A. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor; v Okrese Žilina, Obec: U., katastrálne územie: U. na zapísaných LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Žalovaný 4. rovnako ako žalovaný 3. previedol bezprostredne po doručení oznámenia o vyplnení blankozmenky vyššie uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby, s výnimkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Okrese Žilina, Obec U., katastrálne územie: U. zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Žalovaný 4. má v súčasnosti zriadený bežný účet v banke G. F. Z. C. E. L., a.s., IBAN: L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Okrese: Trnava, Obec: R. F., katastrálne územie: F. zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v Okrese: Trnava, Obec: R. F., katastrálne územie: R. na zapísaných LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor. Nakoľko jedným zo spoločníkov u žalovaného 2., ktorý je obchodnou spoločnosťou je žalovaný 3. a jedným z konateľov žalovaného 2. je žalovaný 3., existuje dôvodné podozrenie, že k prevodu majetku na tretie osoby pristúpi aj žalovaný 2. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaní vlastnili iný než majetok uvedený v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaní opakovanými prevodmi uskutočnenými bezprostredne po zaslaní oznámení o plnení blankozmenky v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ukracujú žalobcu ako svojho veriteľa. Existuje dôvodná obava, že žalovaní budú vo svojom konaní pokračovať a dôjde k reťazeniu prevodov vlastníckeho práva. Konaním žalovaného 3. a 4. by mohlo dôjsť k odporovateľnému právnemu úkonu podľa § 42a ods. 1 a 2 a § 42b Občianskeho zákonníka, nakoľko existuje dôvodná obava, že došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky, v dôsledku čoho by boli predmetné právne úkony voči žalobcovi neúčinné. Vzhľadom na krátkosť času, v ktorom došlo k prevodu nehnuteľností zo strany žalovaných 3. a 4. a výšku zmenkovej sumy, je dôvodná obava, že budú žalovaní vo svojom konaní pokračovať, čím dôjde k ukráteniu uspokojenia žalobcu a jeho pohľadávky. Konanie žalovaných 3. a 4. jednoznačne indikuje ich premyslený plán získať neoprávnené výhody na úkor žalobcu, pričom v dosahovaní tohto cieľa ich neodradilo ani využívanie prostriedkov v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný 3. je predsedom predstavenstva žalovaného 1. a žalovaný 4. je podpredsedom predstavenstva žalovaného 1., pričom žalovaný 1. je vlastníkom obchodného podielu žalovaného 2. a teda medzi žalovanými nepochybne existuje súvislosť, a preto vzniká potreba obmedziť žalovaných v disponovaní s majetkom v rozsahu, ktorý zodpovedá sume zmenky. Keďže nie je predpoklad dobrovoľného upustenia od neoprávneného konania žalovaných a dobrovoľného a riadneho uhradenia zmenkovej sumy, žalobcovi hrozí, že v dôsledku dispozícii žalovaných s majetkom do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej neostane žalovaným žiaden, prípadne len minimálny majetok, v dôsledku čoho uspokojenie pohľadávky žalobcu na základe právoplatného rozhodnutia súdu by bolo takmer vylúčené. Nariadením predbežného opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovaným v porovnaní s ujmou, ktorú by žalovaní mohli spôsobiť svojim konaním v prípade, ak by nedošlo k vydaniu predbežného opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorého sa domáha vo veci samej. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje správnym názorom žalobcu o naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tak, že žalovaným uložil zákazy a povinnosti špecifikované v petite rozhodnutia. Naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný 3. a 4. prevodmi uskutočnenými bezprostredne zaslanými po oznámení o vyplnení blankozmenky prevádzali a zbavovali sa svojho majetku a tým znižovali jeho hodnotu. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia je dôvodné, vzhľadom na osvedčenie existencie dôvodnej obavy, že žalovaní budú prevádzať a zbavovať sa aj ďalšieho svojho majetku a tak je daná aj obava z ohrozenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Mohlo by dôjsť k vzniku ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť uskutočneniu ďalšieho prevodu majetku nachádzajúceho sa vo vlastníctve žalovaných, ktorý môže spôsobiť značnú a ťažko odstrániteľnú ujmu žalobcovi spočívajúcu v nemožnosti uskutočnenia jeho nároku, prípadne v konaní priznanej pohľadávky.

4. Proti tomuto uzneseniu podali písomne odvolanie žalovaní 1., 2., 3. a 4. prostredníctvom ich splnomocnenca, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Žalovaní svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľ navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia musí okrem iného preukázať existenciu hroziacej ujmy, teda musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná závažná a dokonca až neodstrániteľná ujma. Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s predbežným opatrením je zásada proporcionality. V súvislosti s predbežnými opatreniami totiž dochádza k zásahom do ústavov garantovaných práv. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. Súd o nariadení predbežného opatrenia rozhoduje o akejsi pomyslenej pravdepodobnosti. Mal by vychádzať najmä zo vzájomného pomeriavania a to tak, že na pomyslenú misku váh postaví na jednu stranu záujem účastníka, ktorému sa má prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť ochrana a na druhú stranu záujem druhého účastníka, ktorého môže predbežné opatrenie konkrétne poškodiť. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil, keď jednostranne výlučne v prospech žalobcu rozhodol bez toho, aby akokoľvek kriticky zhodnotil ním tvrdené skutočnosti, resp. jeho podozrenia, najmä akého konkrétneho konania sa žalovaní dopustili, či žalovaní skutočne svojim konaním znížili svoj majetok, či v tomto konaní naďalej pokračujú a či predbežným opatrením v nariadenom znení nedôjde k neprimeranému zásahu do základných práv žalovaných. V napadnutom rozhodnutí nie je ani náznakom uvedené akého konkrétneho konania sa mal žalovaný 1. dopustiť, aby bolo potrebné zakázať mu nakladať s obchodným podielom u žalovaného 2. Žalovaný 1. nikdy či už formálne alebo neformálne neponúkol tretej osobe, ani nepodnikol žiadne iné úkony za účelom prevodu vlastníckeho práva alebo zriadenia iného práva k predmetnému obchodnému podielu. Žalovaný 1. považuje za nespravodlivé, aby bolo predbežné opatrenie nariadené výlučne v dôsledku žalobcom tvrdeného konania žalovaného 3. a žalovaného 4. Samotná existencia dlhu, totiž bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia (R 20/1998). V napadnutom rozhodnutí nie je ani zmienka o tom, prečo by žalovanému 2. malo byť zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, keď žalovaný 2. žiadnu nehnuteľnosť, ani iný druh svojho majetku nepreviedol, ani nemá v úmysle previesť. Proklamovaná obava resp. podozrenie, že žalovaný 2. bude prevádzať a zbavovať sa ďalšieho svojho majetku a je tak daná aj obava z ohrozenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej nie je na mieste. Napriek tomu, že predbežné opatrenie nariadené napadnutým rozhodnutím sa v dôsledku tvrdeného konania žalovaného 3. vzťahuje na žalovaného 1. a žalovaného 2., tak na žalovaného 3. sa toto nevzťahuje, čo umožňuje absurdnosť nariadeného predbežného opatrenia. Žalobca si v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sám odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že právnymi úkonmi žalovaného 3. a žalovaného 4. mal byť ako ich veriteľ ukrátený, ale zároveň tieto považuje za neplatné, pretože majú byť v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Ak majú byť právne úkony žalovaných 3. a 4. neplatné, tak to vylučuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Žalovaný 3. a žalovaný 4. priznávajú, že v roku 2015 časť svojho majetku previedli na tretie osoby, jednalo sa ale o štandardné právne úkony, za ktoré obdržali primerané protiplnenie, a ktorých podstatná väčšina bola uzavretá ešte pred doručením oznámenia o vyplnení blankozmenky v mesiaci november 2015 a preto skutkové tvrdenia, že žalovaný 3. a 4. mali konať v príčinnej súvislosti s doručením oznámenia o vyplnení blankozmenky sú nepravdivé a u žalovaného 3. a 4. nedošlo k zníženiu hodnoty majetku, ale iba k zmene jeho štruktúry. Žalovaný nevykonávajú, ani v blízkej minulosti nevykonali žiadne úkony smerujúce k scudzeniu svojho majetku. Od úkonov žalovaného 3. a 4. už uplynulo takmer pol roka, k žiadnym ďalším nedošlo, čo priamo vyvracia tvrdenú obavu, resp. podozrenie žalobcu, že nie je predpoklad dobrovoľného upustenia od neoprávneného konania žalovaných. Napriek tomu, že prvostupňový súd uvažoval nad ujmou, ktorá by mohla údajne vzniknúť žalobcovi, tak už nepovažoval za potrebné akokoľvek zohľadniť ujmu, ktorá nevyhnutne vznikne žalovaným v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia. Veď už len zákaz nakladať s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na bežnom účte žalovaného 4. môže existenčne ohroziť životné potreby žalovaného 4. a jeho rodinných príslušníkov. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalovaná pohľadávka žalobcu je zabezpečená ručením troch osôb, žalovaných 2., 3. a 4., ktorých zdokumentovaný majetok podstatne prevyšuje výšku žalovanej pohľadávky žalobcu a teda dostatočne zabezpečenie žalovanej pohľadávky, čo je skôr dôvodom svedčiacim proti nariadeniu predbežného opatrenia (mutatis mutandis R 41/1995). Žalovaní dospeli k záveru, že žalobca neosvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žalobca sa obmedzil iba na všeobecné frázy bežne používané v návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia bez primeranej väzby na konkrétne konanie žalovaných.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k námietke žalovaných, že v napadnutom rozhodnutí absentuje skutočnosť, akého konania sa mal žalovaný 1. dopustiť uviedol, že žalovaný 3. a žalovaný 4. sú hlavnými akcionármi žalovaného 1., žalovaný 3. je predsedom predstavenstva žalovaného 1., žalovaný 4. je podpredsedom predstavenstva žalovaného 1. a teda medzi žalovanými nepochybne existuje príčinná súvislosť v ich konaní a teda vzniká potreba obmedziť žalovaných disponovanie s majetkom v rozsahu, ktorý zodpovedá pohľadávke žalobcu. Nakoľko v mene žalovaného 1. konajú žalovaný 3. a žalovaný 4., ktorí úmyselne zmenšili svoj majetok, existuje dôvodná obava z ohrozenia prípadné výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalovaní ďalej namietali, že v napadnutom rozhodnutí nie je zmienka o tom, prečo by žalovanému 2. malo byť zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve. Žalobca uviedol, že žalovaný 3. je konateľom žalovaného 2., žalovaný 4. je generálnym riaditeľom žalovaného 2. a žalovaný 1. je spoločníkom žalovaného 2., teda medzi žalovanými existuje príčinná súvislosť v ich konaní a teda vzniká potreba obmedziť žalovaných v disponovaní s majetkom v rozsahu, ktorý zodpovedá pohľadávke žalovaných, nakoľko v mene žalovaného 2. koná žalovaný 3., ktorý úmyselne zmenšil svoj majetok, existuje dôvodná obava z ohrozenia prípadne výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ ide o tvrdenia, že napadnuté rozhodnutie sa nevzťahuje na žalovaného 3., k tomu žalobca uvádza, že nakoľko sa žalovaný 3. zbavil všetkého svojho majetku, napadnuté rozhodnutie sa nemôže vzťahovať na žalovaného 3., nakoľko zakázať scudzenia majetku sa môže vzťahovať len na majetok, ktorý dotknutá osoba vlastní. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že žalobca si v návrhu odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že právne úkony žalovaných 3. a 4. sú neplatné, žalobca už vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi ukracuje svojho veriteľa a jediným oprávneným subjektom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o neplatnosti právneho úkonu je súd, a preto je aj naďalej nevyhnutné upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Žalovaní uviedli, že žalovaní 3. a 4. síce previedli časť svojho majetku na tretie osoby, avšak malo ísť o štandardné právne úkony, keď nedošlo k zmenšeniu majetku žalovaného 3. a 4., iba k zmene jeho štruktúry, avšak tieto tvrdenia žalobca rozporuje, nakoľko žalovaní k týmto tvrdeniam nepredložili žiadny dôkaz. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných, že nevykonávajú žiadne úkony smerujúce k scudzeniu majetku, čo podľa žalovaných vyvracia dôvodnú obavu, pretože táto skutočnosť nevylučuje to, že v prípade zrušenia predbežného opatrenia by žalovaní nepokračovali v scudzovaní majetku. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaná pohľadávka je zabezpečená ručením troch osôb, k tomu žalobca uviedol, že predmetné ručenie nebude mať ipso facto žiadny význam, ak žalovaní 2., 3. a 4. scudzia všetok svoj majetok.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.01.2017 č.k. 36CbZm/2/2016-293 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336 a na jeho miesto vstupuje ako žalobca URFA SK, s.r.o., IČO: 48 007 501 so sídlom Drieňová 1H, 821 01 Bratislava, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.02.2017.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), žalovanými 1., 2., 4. ako oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, žalovaným 3. ako neoprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2. a 4. nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalovaného 2. a 4. je vecne správne.

9. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu na č.l. 263 zistil, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.8.2016, spis. zn. 25R/3/2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka Dopravné stavby, a.s., IČO: 36 834 921, Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Mariána Dobiša so sídlom kancelária Farská 30, Nitra, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku 169/2016 dňom vydania 02.09.2016. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie, či trvá na podanej žalobe oznámil, že na podanej žalobe naďalej trvá a nároky uplatnené v tomto konaní si prihlásil ako pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného 1. Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. Reštrukturalizácia sa začína jej povolením uznesením súdu. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Právne účinky zverejnenia nastanú po faktickom zverejnení, teda nasledujúcim dňom po vydaní Obchodného vestníka. Povolením reštrukturalizácie sa ex lege prerušujú súdne a rozhodcovské konania o tých pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou (t.j. aj pohľadávka, ktorá bola predmetom konania). Prerušenie súdnych a rozhodcovských konaní nastáva priamo zo zákona, a preto nie je potrebné o ich prerušení vydávať rozhodnutie. V zmysle § 165 ods. 1 C.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Vzhľadom k tomu, že odvolanie žalovaného 1. zo dňa 7.4.2016 bolo predložené odvolaciemu súdu dňa 22.2.2017, t.j. v čase, keď konanie voči žalovanému 1. bolo zo zákona prerušené, odvolací súd o odvolaní žalovaného 1. nerozhodoval.

10. Odvolací súd konštatuje, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že osoby, ktorým mala byť uložená predbežným opatrením nejaká povinnosť, boli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v petite označené. Žalovaný 3. podal odvolanie proti predbežnému opatreniu, ktorým žalovanému 3. nebola uložená žiadna povinnosť, keď v zmysle ust. § 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, môže rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním napadnúť účastník konania, žalobca a žalovaný ako subjekt, voči ktorému návrh (žaloba) smeruje, ďalej subjekt, ktorému rozhodnutie súdu ukladá určité povinnosti, priznáva mu práva alebo mu práva v prospech iného obmedzuje. V danom prípade je žalovaný 3. účastníkom konania vo veci samej, avšak v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je účastníkom konania, nakoľko nariadené predbežné opatrenie sa ho nedotýka, neukladá mu povinnosti alebo obmedzenia. Nakoľko žalovaný 3. nie je účastníkom konania o nariadenie predbežného opatrenia, neprislúcha mu ani oprávnenie podať odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalovaného 3. podľa ust. § 386 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odmietol ako podané k takémuto procesnému úkonu neoprávnenou osobou bez skúmania vecnej dôvodnosti jeho argumentácie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného 2., 4. predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti predbežným opatrením nariadiť žalovaným 2. a 4. zdržať sa konania špecifikovaného vo výroku napadnutého uznesenia. V čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bola účinná úprava predbežných opatrení v ustanoveniach § 74 a nasl. a § 102 O.s.p.. V zmysle § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného 2. a 4. proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bol už účinný C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 a je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 aplikovať aj na toto konanie, hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktorý už inštitút predbežného opatrenia neobsahuje a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. pred 1.7.2016), zostávajú pritom zachované. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalovaného 2. a 4., dopľňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalšie dôvody.

13. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

14. Pokiaľ ide o splnenie jedného zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to či je daná potreba dočasnej úpravy pomerov, skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli aj podľa odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobcom, keď z počínania žalovaných 3. a 4. vyplýva, že previedli časť svojho majetku na tretie osoby, čo nebolo sporné, avšak tvrdenia žalovaných 2. a 4., že malo ísť o štandardné právne úkony, ktorými nemalo dôjsť k zmenšeniu ich majetku, žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, keď v tomto smere je dôkazné bremeno na žalovaných. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že tvrdenie žalovaných, že nevykonávajú a ani v blízkej minulosti nevykonali žiadne úkony smerujúce k scudzeniu majetku, nevyvracia dôvodnú obavu žalobcu, že v prípade zrušenia predbežného opatrenia by žalovaní pokračovali v scudzovaní majetku, vzhľadom na konanie žalovaného 3., ktorý previedol všetok svoj nehnuteľný majetok a žalovaný 4. prevažnú väčšinu nehnuteľného majetku na tretie osoby.

15. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný 4. spolu s manželkou previedli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., okres Žilina, obec A. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad V 10080/2015 bol povolený dňa 02.12.2015. Žalovaný 4. spolu s manželkou previedli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie U., okres Žilina, obec U. do vlastníctva T. V., nar. XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy V 10316/2015, vklad povolený 04.01.2016. Žalovaný 4. spolu s manželkou previedli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie U., okres Žilina, obec U. do vlastníctva T. V., nar. XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy V 10317/2015, vklad povolený 15.01.2016. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č.: XXXX pre katastrálne územie L. Y., Obec: F. -m. č. L. Y., do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 33183/15. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č.: XXXXX pre katastrálne územie L. Y., Obec: V. - L., do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12451/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie L. Y., obec V. L. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12451/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie N., obec V. - L. Y. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2015 pod V 10844/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pe katastrálne územie Q., obec V. - L. Y. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12446/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Q., obec V. - L. Y. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12446/2015 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12446/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Q., obec V. - L. Y. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12446/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Q., obec V. - L. Y. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12451/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Q., obec V. - L. Y. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 12451/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX pre katastrálne územie R. Y., obec V. - R. do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 10844/2015. Žalovaný 3. previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre katastrálne územie Q. N., obec Q. N. do vlastníctva tretej osoby na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.10.2015, ktorej vklad bol povolený pod V 2292/2015. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 18.11.2015 bolo doručené žalovanému 4. v novembri 2011 a žalovaný 4. previedol vyššie uvedené nehnuteľnosti v januári 2016. Oznámenie o výpovedi z úverového limitu zo dňa 7.10.2015, ktorým bola oznámená aj splatnosť istiny úveru bolo doručené žalovanému 1. s tým, že na poštovú prepravu bolo odoslané dňa 7.10.2015 a oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 18.11.2015 bolo doručené žalovanému 2. dňa 23.11.2015, žalovanému 1. dňa 26.11.2015 a nakoľko žalovaný 3. je predsedom predstavenstva žalovaného 1. a jediným konateľom žalovaného 2., potom logicky možno dospieť k záveru, že aj žalovaný 3. mal v čase doručenia predmetných listín žalovaným 1. a 2. vedomosť o výpovedi z úverového limitu a tým aj o splatnosti istiny úveru a o vyplnení blankozmenky a výzve na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania, keď žalovaný 3. ani nenamietal, že by mu oznámenie o vyplnení blankozmenky nebolo doručené a že nemal o tom vedomosť. Z rozsahu právnych úkonov žalovaných 3. a 4., ako aj z dátumov, kedy boli urobené, vyplýva príčinná súvislosť medzi prevodmi nehnuteľností zo strany žalovaných 3. a 4. a skutočnosťou, že mali vedomosť o splatnosti dlhu žalobcu voči žalovanému 1. ako dlžníkovi a žalovanými 2., 3., 4. ako ručiteľom a o vyplnení predmetnej blankozmenky, čím žalobca preukázal nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia.

16. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1., ktorý je spoločníkom žalovaného 2., je v reštrukturalizácii, keď reštrukturalizácia je jedným zo spôsobov riešenia hroziaceho alebo existujúceho úpadku podnikateľa a žalovaný 3. ako konateľ žalovaného 2. sa už zbavil všetkého svojho majetku a práve konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je osobou oprávnenou konať za spoločnosť a teda je osobou oprávnenou uzatvárať právne úkony, ktorými by mohol previesť majetok spoločnosti žalovaného 2. na tretie osoby, je namieste obava žalobcu, že žalovaný 2. sa bude zbavovať svojho majetku, prípadne ho zaťaží napr. záložným právom, vecným bremenom a tým sťaží vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky v prípade úspechu žalobcu vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predbežným opatrením nariadený žalovanému 2. zákaz nakladať s pozemkom a poľnohospodárskou budovou, vzhľadom na predmet činnosti žalovaného 2. neobmedzí žalovaného 2. vo výkone jeho podnikateľskej činnosti v takom rozsahu, ktorý by bol v nerovnováhe so záujmami a obavami žalobcu, že nenariadením predbežného opatrenia by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený. 17. Odvolací súd považoval námietku žalovaných, že súd prvej inštancie sa nezaberal skutočnosťou, že žalovaná pohľadávka je zabezpečená ručením troch osôb za nedôvodnú, nakoľko práve žalovaní 3., ktorý je ručiteľom, sa zbavil všetkého svojho majetku a žalovaný 4., ktorý je tiež ručiteľom, sa zbavil časti svojho majetku a v prípade, že aj žalovaný 2. a 4. ako ručitelia by sa zbavili všetkého svojho majetku, ručenie by stratilo svoj význam, pretože v prípade úspechu žalobcu vo veci samej, by bola exekúcia ohrozená.

18. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť žalobcovi dočasnú ochranu, aby v prípade úspešnosti žaloby vo veci samej nebola vážne ohrozená vymožiteľnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 533.196,18 eur s príslušenstvom a aby sa predišlo iným sporom napr. o o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalovaní ani žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybňovali nárok žalobcu vo veci samej.

19. Žalovanými namietaná absurdnosť vydania predbežného opatrenia odôvodnená tým, že predbežné opatrenie bolo nariadené v dôsledku tvrdeného konania žalovaného 3. sa vzťahuje na žalovaného 1. a žalovaného 2., ale na žalovaného 3. sa predbežné opatrenie nevzťahuje, je neopodstatnená, nakoľko žalovaný 3. sa zbavil všetkého svojho nehnuteľného majetku a keďže žalobca nemá vedomosť o inom majetku žalovaného 3., nie je dôvod na uloženie mu povinnosti spočívajúcej v zákaze nakladania s jeho majetkom.

20. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 4., že zákaz nakladať s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na jeho bežnom účte môže existenčne ohroziť jeho životné potreby a životné potreby jeho rodinných príslušníkov, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 4. previedol na tretiu osobu a na V. T. prevažnú časť jeho nehnuteľného majetku po tom, ako mu bolo doručené oznámenie o vyplnení blankozmenky a bol vyzvaný na jej úhradu a nakoľko v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie tvrdenia, že týmito úkonmi nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, súd má za to, že takýmto konaním znížil hodnotu majetku za účelom, aby sa v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej vyhol povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, keď ako zmenečný ručiteľ si bol vedomý, že v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 9.12.2014 sa zaviazal, že ak žalovaný 1. ako vystaviteľ si nesplní svoj záväzok v zmysle tejto dohody a neuspokojí pohľadávku veriteľa, uspokojí veriteľa ako ručiteľ až do výšky zmenkovej sumy v zmysle tejto dohody.

21. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca osvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo potrebné, aby boli pomery dočasne upravené. Taktiež osvedčil skutočnosť, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.

22. Nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov strán sporu, pričom na právach žalovaných 2. a 4. nedochádza k neprimeranej ujme a ani k vytvoreniu nenávratného a nenapraviteľného stavu v právnych vzťahoch strán sporu (§ 335 C.s.p.).

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaného 2. a 4. v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil, keď vydané predbežné opatrenie v takom rozsahu, ako je špecifikované vo výroku nariadeného predbežného opatrenia rešpektuje zásadu proporcionality, teda je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe.

24. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP).

25. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí ta k, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).