KSTT/25CoP/55/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214835 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114214835.2



Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z., nar. XX.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX L., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matka: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., R. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Janák, so sídlom Bratislava, Lermontovova 9 a otec: Mgr. V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., R. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P/37/2014-273 zo dňa 26.4.2016 - výlučne v časti o výživnom (bežnom, určenom na tvorbu úspor a zročnom) a úprave styku, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloleté deti Z., nar. XX.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX L. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obidvaja rodičia. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej Z. sumou 650,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 650,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 1.10.2015. Zameškané výživné súd neurčil. Otca tiež zaviazal prispievať na tvorbu úspor v prospech maloletej Z. sumou 350,- Eur mesačne a v prospech maloletého C. sumou 350,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletých detí, ktorý je matka povinná zriadiť v prospech oboch maloletých detí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi Z. a C. stretávať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka 18,00 hod. do nedele 16,00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty 10,00 hod. do nasledujúcej nedele 17,00 hod., počas letných prázdnin každý rok prvé dva týždne v mesiaci júl od soboty 10,00 hod. do nedele 17,00 hod., prvý týždeň v mesiaci august od soboty 10,00 hod. do nedele 17,00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 17,00 hod a každý nepárny rok od 31.12. od 10,00 hod. do 1.1. do 17,00 hod. s tým, že otec si deti prevezme a odovzdá pred bytom matky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a účastníci sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava trovy štátu každý vo výške 46,97 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako i § 148 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté detí vychádzal zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej, z odboru klinická a poradenská psychológia detí a dospelých pribratej do konania, ktorá doporučila maloleté deti ponechať v osobne starostlivosti matky, ktoré matku preferujú, sú na ňu citovo naviazané a majú u nech pocit bezpečia. Súd sa s týmito závermi stotožnil, keď má za to, že je potrebné zohľadniť citovú väzbu detí, zvlášť za situácie, kedy rodičia nie sú schopní komunikovať, na strane oboch rodičov dochádza k takému správaniu, ktoré neprimerane a neúmerne zaťažuje psychiku detí. Za takej situácie je potom prinajmenšom v záujme detí, aby aspoň čiastočne pociťovali pocit zázemia a bezpečia, ktorý aktuálne zažívajú a pociťujú u matky. Striedavá starostlivosť navrhovaná otcom nielen v zmysle posudku, ale aj z ostatného vykonávania dokazovania, neprichádza do úvahy, pretože sociálne prostredie detí je v ich veku nevyhnutné a ak rodičia nie sú schopní komunikovať tak, aby ich komunikácia bola na prospech detí, nemôže byť striedavá starostlivosť v ich záujme. Maloleté deti sú v súčasnosti v opatere matky, otec sa na ich výchove podieľa, stretáva sa s nimi, a teda súd nepovažuje za vhodné meniť deťom výchovné prostredie a zázemie na čas do rozvodu / ktoré konanie prebieha, ale nebolo skončené/. Jedná sa teda o stav dočasný a striedanie prostredia by aj s poukazom na uvedené nebolo v záujme detí. Súd preto na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti do výchovy a opatery práve matky.

4. Pri určení výživného otcovi súd prvej inštancie vychádzal z aktuálneho preukázaného príjmu matky 430,- Eur mesačne a otca 1.300,- Eur, v skutočnosti je však jeho príjem nepochybne vyšší vzhľadom na náklady, ktoré je schopný mesačne hradiť (len na nájomnom 500,- Eur, na výživnom 700,- Eur a ďalšie neúmerne vysoké náklady detí vzhľadom na ich vek, ako i zdravotné potreby v celkovej výške 4.490,- Eur mesačne). Naviac otec platí poistky všetkým - 2.500,- Eur raz ročne, poistku na auto 200,- Eur ročne, toto používa matka. V decembri kúpil umývačku na riad za 550,- Eur, televízor v hodnote 1.000,- Eur, v máji jej prispel na zubára 600,- Eur a okuliare pre Z. 900, Eur. Jedná sa teda o nadštandardné výdavky, ktoré je otec schopný platiť, čo nie je možné a reálne z ním udávaného príjmu 1.300 Eur mesačne. Na druhej strane ale matkou udávané náklady sú neprimerané veku maloletých detí, i keď nemožno poprieť ich právo na nielen zachovanie rovnakej životnej úrovne rodičov, ale i právo na vzdelanie, osobnostný rozvoj (šport, iné mimoškolské aktivity), a teda pokiaľ sa rodičia rozhodli pre ich vzdelávanie a rozvíjanie finančne nákladného športu, zrejme sa tak stalo v dôsledku ich tomu zodpovedajúcej životnej úrovne. Neboli však pochybnosti o tom, že otec sa na týchto nákladoch dobrovoľne podieľa. Je potrebné zohľadniť tiež skutočnosť, že uvedené výdavky pokrývajú nielen náklady detí i matky na bývanie, stravovanie (čo je podstatnou okolnosťou), ale tiež náklady na dovolenky, mimoškolské i školské aktivity detí. Matka v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti a na túto skutočnosť je potrebné takisto prihliadnuť. Pri určení výšky výživného je však potrebné predpokladať i zvyšovanie objektívnych potrieb maloletých detí v súvislosti s ich vekom, rastom, zmenou stupňa školského vzdelania (čo je v zásade dôvodom na zmenu výšky výživného a jeho zvýšenia s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine), a teda výšku výživného určiť tak, aby perspektívne pri zmene pomerov bolo možné výživné zvýšiť. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné určiť výživné v rozpätí 25-30% príjmu povinnej osoby - otca, ktorý súd ustálil tak, že ak otec je schopný pokrývať náklady asi 4.500,- Eur mesačne v prospech detí a matky, k tomuto je potrebné prirátať jeho osobné náklady, jeho príjem je minimálne vo výške 5.000 Eur mesačne. Z tohto príjmu súd potom určil výživné vo výške približne 25% (vzhľadom na vek detí, keď hranica 30% je spravidla daná u detí staršieho veku). Matka má takisto vyživovaciu povinnosť, i keď vzhľadom na osobnú starostlivosť o deti nie do takej miery ako otec, preto je povinná počínať si tak, aby bola schopná túto si riadne plniť. Na strane matky neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti (zdravotné a podobne), ktoré by jej bránili riadne sa zamestnať a mať vlastný príjem. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil v súlade s návrhom matky od 1.10.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa na výžive detí podieľal, má súd za to, že nevzniklo zameškané výživné. Súd prihliadol i na skutočnosť, že otec je vlastníkom nehnuteľností, ktoré prenajíma, jeho majetkové pomery súd teda dostatočné (i napriek pomerne nízkemu vykazovanému príjmu) na to, aby sa podieľal na výžive detí nielen platením bežného výživného, ale tiež na tvorbu úspor. Otec zisk z prenájmu zahŕňa do svojich príjmov, na druhej strane treba zohľadniť i túto majetkovú hodnotu možnosťou nakladania s nehnuteľnosťami, ich prípadným predajom.

5. Zároveň súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi, a to aj s poukazom na závery znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej. Na strane otca neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa styk s maloletými deťmi nemal realizovať. Otec sa s deťmi aj stretáva (i keď v čase rozhodovania mu to podľa jeho vyjadrenia nebolo umožnené), a to aj v prítomnosti matky počas dovoleniek a výletov, takisto bez prítomnosti matky. I napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu týranie detí otcom nebolo doposiaľ preukázané, matka sama žiadala neobmedzený styk a potom jej tvrdenie o týraní detí sa nejaví ako hodnoverné, keď na jednej strane sa nebráni styku otca s deťmi a na strane druhej udáva týranie, pričom umožnila deťom absolvovať s otcom lyžovačku bez jej prítomnosti, deti sa na túto tešili, a teda sa nebránia styku s otcom. Z posudku vyplýva negatívne správanie sa oboch rodičov, ktorí vystavujú deti konfliktným situáciám a vyjadrovaniam, čo nepochybne nie je v záujme zdravého vývoja detí. Práve s poukazom na toto správanie rodičov má súd za to, že styk je potrebné upraviť, aby tak nedochádzalo k svojvôli a zneužívaniu detí na riešenie konfliktov rodičov či už zamedzovaním alebo vynucovaním styku. Práve konflikty rodičov sú dôvodom spôsobu odovzdávania detí, keď súd toto upravil tak, že otec si prevezme a odovzdá deti pri byte matky (nie v byte matky, ani pred domom - tento spôsob súd nezvolil s ohľadom na bezpečnosť a vek detí). Upravený styk je obvyklý a podľa názoru súdu i primeraný tak, aby sa rozvíjal vzťah otca a detí, keď i vzhľadom na vek detí je vzor otca ako muža pre vývoj detí nevyhnutný, je potrebné rozvíjať ich citové väzby v záujme ich zdravého vývoja. Tu súd opätovne apeluje na nasmerovanie správania sa rodičov a počas upraveného styku otca tak, aby sa styk realizoval na prospech a v záujme detí bez toho, aby sa rodičia vzájomne osočovali, mali konflikty a prostredníctvom detí tieto riešili, teda tak, aby nedochádzalo k ďalšej neurotizácii a ohrozovaniu vývoja detí. Práve z dôvodu správania sa rodičov a tým i ohrozeného vývoja maloletých detí je potrebné upraviť styk tak, aby sa tento realizoval v určenom čase, aby deti boli na styk riadne pripravené a neboli vystavované stresovým situáciám a konfliktom rodičov /ktorá situácia by mohla nastať v prípade, ak by styk nebol určený a u detí by mohlo dôjsť k narušeniu ich režimu, aktivít a boli by účastné ďalších konfliktných situácií rodičov pri ich odovzdávaní, resp. určení času styku/. Nebolo preukázané /doposiaľ ani v trestnom konaní/, že by styk detí s otcom mal negatívny vplyv na ich vývoj, styk sa do nedávneho obdobia riadne realizoval i na dlhšie časové obdobia (trávenie dovoleniek a podobne), pričom deti sa styku nebránili.

6. Súd prvej inštancie podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oboch účastníkov zaviazal na zaplatenie trov štátu titulom znalečného (ktoré bolo v sume 93,94 Eur uhradené znalkyni). Na zaplatenie týchto trov zaviazal súd pomerne oboch rodičov, keď nemožno konštatovať, že by mal niektorý z nich v konaní úspech a úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v záujme oboch rodičov i maloletých detí.

7. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

8. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti o výživnom (bežnom, na tvorbu úspor a zročnom) a úprave styku podali odvolanie matka i otec.

9. Matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie o bežnom výživnom, zročnom výživnom a o úprave styku otca s deťmi a žiadala napadnutý rozsudok v týchto výrokoch odvolacím súdom zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Z. sumou 1.500,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 1.500,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.10.2015. Otec je povinný zaplatiť zameškané výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi. Poukazovala na to, že pokiaľ aj otec uvádza, že uvádzané náklady sú nadhodnotené, tieto nadhodnotené náklady nekonkretizoval. Napokon tieto všetky sám i platil a to až do októbra minulého roka a to i napriek tomu, že stále prezentoval, že ona nemá predstavu ako sa v dnešnej dobe žije a podniká a že sa mu nedarí tak, ako v minulosti, lebo je kríza. V konaní otec deklaroval priemerný mesačný príjem cca 1.300,- Eur. Otec sa však v roku 2010 účelovo a len formálne zriekol podnikania v spoločnosti, ktorá mala za rok 2009 príjem 63.883.000,- Sk a za rok 2009 príjem 1.443.572,- Eur. Aktivity tejto svojej spoločnosti otec previedol na spoločnosť, kde je spoločníkom a jediným konateľom jeho otec, ktorému len v tejto spoločnosti „zadarmo pomáha“. Napokon otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností určených na podnikanie v celkovej hodnote prevyšujúcej 3.000.000,- Eur, keď výnos z ich prenájmu je síce nízky, ale to len preto, že nehnuteľnosti prenajíma spoločnosti svojho otca, konkrétne nebytové priestory o výmere 2.432 m2 za 1.190,- Eur s DPH mesačne, čo predstavuje 4,50 Eur ročne za 1m2. Otec zároveň bezplatne poskytol tejto spoločnosti kompletné strojnotechnologické zariadenie, ktoré potrebuje k podnikateľskej činnosti. Otec do októbra minulého roka platil ním uvádzané nadhodnotené výdavky, čo predstavovalo čiastku vyše 3.400,- Eur mesačne a okrem toho platil maloletému C. individuálne hodiny tenisu cca 1.000,- Eur mesačne, keď tenis, telefóny, účty spojené s užívaním bytu platí otec do dnešného dňa. Návrh na súd si podala na čas do rozvodu len na základe vyhrážok otca, že tieto náklady prestane platiť, pretože súd nemôže otca zaviazať, aby okrem výživného platil náklady na oblečenie, dovolenky, zubára, krúžky a podobne. Tieto výdavky zrátala, ako i výdavky na domácnosť a žiada ich určiť cez výživné. Je zrejmé, že niektoré z týchto výdavkov nie sú nevyhnutné, nevidí však dôvod, prečo by sa mala životná úroveň detí, na ktorú sú zvyknuté, zmeniť z dôvodu, že sa ich rodičia rozvádzajú. Čo sa týka styku otca s maloletými deťmi, po rozšírení obvinenia otca políciou, tento žiadala neupravovať, keď nemá záujem, aby sa otec s deťmi nestretával, ale nechce, aby to chápal ako povinnosť. Počas celého rozvodového konania umožňovala otcovi styk s maloletými deťmi a otec si s nimi vybudoval citovú väzbu, avšak vždy, keď sa jej zdalo, že sa začal citový vzťah medzi otcom a deťmi vytvárať, došlo zo strany otca k excesu, ktorý spôsobil, že sa deti pred ním znova uzavreli. Je si vedomá toho, že otca potrebujú, ale nie v atmosfére strachu, citového, psychického a finančného vydierania. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie v rámci ktorého je otec podozrivý aj zo psychického týrania detí, je pre ňu rozhodnutie súdu o úprave styku v tak širokom rozsahu prekvapením.

10. Otec maloletých detí napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o bežnom výživnom, výživnom určenom na tvorbu úspor a o úprave jeho styku s deťmi a žiadal napadnutý rozsudok v týchto výrokoch odvolacím súdom zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Z. sumou 350,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 350,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. L., nar. XX.X.XXXX a maloletým C. L., nar. XX.X.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v piatok od 17.00 hod. nepretržite do nedele do 19.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok veľkonočný piatok od 10.00 hod. veľkonočného pondelka do 19.00 hod., každý párny rok od 24.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 29.12. od 17.00 hod. do 31.12. do 19.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod., každý nepárny rok od 1.1. od 17.00 hod. do 2.1. do 19.00 hod., každý kalendárny rok od 15.7. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., každý kalendárny rok 18.1. od 17.00 hod. do 19.00 hod. Namietal skutočnosť, že súd ustálil jeho príjem ako minimálne 5.000,- Eur mesačne vychádzajúc z jeho výdavkov za posledné obdobie, hlavne od júla 2015 a z jeho majetnosti. Súd však opomenul vyhodnotiť jeho príjem a majetok v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou ako fyzickej osoby, pričom rodičia detí sú stále manželia, ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nie je vysporiadané. Rovnako súd neprihliadal na to, že účtovné čísla sú teoreticky pekné, ale v skutočnosti treba mať finančné prostriedky aj v hotovosti. Ako samostatne zárobkovo činná osoba podniká už od roku 2000, majetok budoval dlhé roky, stále má vysoké záväzky z úverov, ktoré treba mesačne pravidelne plniť. Súd sám uviedol, že každý z rodičov získal v roku 2015 po 71.500,- Eur a neuviedol, že on platil uvedené výdavky práve z obdržanej kúpnej ceny za rodinný dom, pričom matka si svoju časť kúpnej ceny uložila na účet. Podstatné je uviesť i to, že k predaju domu pristúpili obaja účastníci z dôvodu, že im chýbala finančná hotovosť. Jeho priemerný čistý príjem je pritom 1.500,- Eur mesačne, ako to vychádza z predložených daňových priznaní, pričom ľahko sa mu uhrádzajú výdavky rodiny v čase súdneho konania, keď obdržal tak vysoký podiel z predaja rodinného domu a tento používa pre potreby rodiny. Navyše väčšina výdavkov uvádzaných matkou nie sú pravidelné, ale iba jednorazové. Od apríla 2016 maloletý C. na tenis už nechodí zo zdravotných dôvodov a tu predpoklad, že vzhľadom na to, že si poškodil ramennú chrupavku, nebude môcť v budúcnosti závodne tenis vôbec hrávať, preto už nie je zmysluplné vynakladať finančné prostriedky spojené s jeho intenzívnym tréningovým procesom. Návrhmi na dokazovanie matka prekračovala rámec potrebného dokazovania v tom, že tieto nesúviseli s vecou určenia výživného, ale sa týkali vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ to budú jeho možnosti dovoľovať, rád bude prispievať deťom na ich záľuby, ktoré sa však priebežne menia. Následne otec po odcitovaní § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine poukázal na to, že na výžive detí sa podieľa len on, matka nepracuje, ani si nehľadá prácu, je zamestnaná u neho a pritom tvrdí, že ju týra. Po odcitovaní § 62 ods. 4 Zákona o rodine odvolateľ uviedol, že deti vzhľadom na ich vek nevyžadujú už osobitnú starostlivosť, treba však s nimi chodiť na krúžky, čo je jemu matkou bránené, robí to matka, čo však nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti z jej strany. Po odcitovaní § 62 ods. 5 Zákona o rodine otec uvádza, že v konaní bolo preukázané, že používa všetky finančné prostriedky pre blaho maloletých detí, teda i podiel kúpnej ceny z predaja rodinného domu, čo mu nespravodlivo zvýšilo jeho mesačný príjem. Po citácii § 63 ods. 1 Zákona o rodine otec uvádza, že jeho čistý príjem nie je až 5.000,- Eur, pričom sám predložil všetky žiadané podklady, sprístupnil všetky svoje údaje, ale napriek tomu súd bez preukázania takýto jeho príjem ustálil. Už len príjem ustálený z citovaného zákonného ustanovenia by predstavoval 3.968,80 Eur. Po citácii § 63 ods. 3 Zákona o rodine otec pokladá za chybu súdu prvého stupňa, keď do rozvodu manželstva určoval výživné podľa jeho majetnosti, pretože rodičia sú v rozvodovom konaní a majetok je spoločný. Rozhodnutie o tvorbe úspor je v rozpore s citovaným ustanovením, pretože súd nevie ustáliť jeho majetok, keďže ešte nebolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Do rozvodu preto navrhuje určiť výživné tak, ako ho platil do rozhodnutia súdu vo výške 350,- Eur na každé dieťa i keď po doručení mu napadnutého rozsudku t.j. od mája 2016 začal prispievať na výživu detí po 650,- Eur na každé dieťa, pretože sa mu matka vyhrážala exekúciou. Odvolanie podáva aj v časti úpravy jeho styku s maloletými deťmi, ktorý žiada ešte rozšíriť o úpravu styku cez týždeň, pretože mu boli dlho obmedzované jeho práva stretávať sa s deťmi v čoho najväčšom rozsahu, aby si s nim mohol vybudovať vzťah a mohol sa im v maximálnej miere venovať.

11. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručeným odvolaniam podal písomné stanovisko, z ktorého vyplýva, že na účely predmetného konania i konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bol vypracovaný znalecký posudok a v konaní bola vypočutá aj znalkyňa, ktorá odporučila upraviť styk otca s maloletými deťmi obvyklým spôsobom, podľa jej vyjadrenia teda tak, ako býva súdom upravený (každý druhý víkend i sviatky a prázdniny). Voči znaleckému posudku nemali žiadne námietky, avšak následne im bolo doručené uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava zo dňa 19.1.2016, ktorým bolo vznesené obvinenie otcovi maloletých detí pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, z ktorého vyplýva, že toto konanie otca malo smerovať nielen voči matke, ale aj voči maloletým deťom. Trestné konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. K návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi sa dňa 22.3.2016 na ich oddelení vyjadrovali i samotné maloleté deti, ktoré okrem iného uvádzali, že matka im v stretávaní s otcom nebráni, tieto však nemajú záujem sa s otcom stretávať. Z ich strany bola vypracovaná správa zo dňa 7.4.2016, z ktorej vyplýva, že nie je vhodné, aby deti stratili akýkoľvek kontakt s otcom, avšak ani stretávanie z prinútenia by neprispelo k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a deťmi (viď príloha - tu odvolací súd poznamenáva, že predmetná príloha sa v spise nenachádza). Preto sa pridržiava svojho vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 26.4.2016, že odporúča, aby súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval (s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie i na názor maloletých detí), výživné na maloleté deti odporúča určiť primerane veku a ich potrebám, ako i možnostiam a schopnostiam otca.

12. K odvolaniu matky otec predložil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že všetky jeho písomné i ústne prejavy v konaní o výške jeho príjmu a jeho majetkových pomeroch ako i dokladovanie deklarujú, že nie je schopný zo svojho príjmu platiť výživné po 1.500,- Eur (1.850,- Eur) mesačne na každé dieťa a navyše k tomu požadované výživné manželky 2.000,- Eur. Poukazuje na to, že matka z výdavkov na deti zdokladovala len krúžok anglického jazyka, aj to nepresne, lebo suma obsahovala zápočet odučený z hodín aj pre staršieho syna G. pochádzajúceho z matkinho prvého manželstva, ostatné výdavky nedokladovala a pri opakovaných vyjadreniach v súvislosti s mesačnými nákladmi sama sa rozchádzala v jednotlivých vyčísleniach, čo samo osebe nesie znaky nedôveryhodnosti jej tvrdení. Pokiaľ aj matka uvádza, že sa vzdal príjmu v roku 2010, pričom návrh na začatie konania vo veci bol matkou podaný dňa 30.5.2014, opakovane vysvetlil, že je podnikateľom ako fyzická osoba od roku 1999, jeho podnikanie sa priebežne, tak ako každé iné vyvíja. Nepreviedol tak žiadne aktivity svojej spoločnosti na otca, takisto nepomáha otcovi zadarmo, poskytuje mu len potrebné informácie za záväzky z reklamácií z minulosti - záručného servisu po dobu 5 rokov po ukončení jeho činnosti v predmete podnikania výroba a montáž plastových okien. Taktiež nie je pravda, že hodnota nehnuteľností určených na podnikanie je vyše 3.000.000,- Eur, matka všetko nadhodnocuje. Rovnako nie je pravda, že by bezplatne poskytol spoločnosti svojho otca kompletne strojnotechnologické zariadenie a pokiaľ i uvádza, že jeho výnos z prenájmu je nízky, je to len ďalšia jej dedukcia, pretože matka nikdy riadne nepracovala a nevie čo je to prácou zarábať a živiť sa. Nájom za prenájom každej nehnuteľnosti je vždy dohodnutý a zodpovedá obvyklým podmienkam dobe, v ktorej je uzavretý. Zdôrazňuje, že sumu, ktorú získal ako polovicu kúpnej ceny z predaja rodinného domu používa pre maloleté deti na úhradu ich zvýšených výdavkov a pre ich domácnosť, čím sa táto jeho čiastka výrazne znížila. Matke naopak k jej sume pribudla hotovosť 6.005,- Eur, odkiaľ ich matka zobrala, keďže tvrdí, že iný príjem okrem príjmu z pracovného pomeru u neho nemá v konaní neuviedla a súd sa tejto skutočnosti doposiaľ ani nevenoval. Nesúhlasí, aby jeho styk s deťmi nebol upravený, pretože ak sa neupraví, matka deti úplne ovplyvní a neumožní mu jeho styk s nimi.

13. K odvolaniu otca predložila svoje vyjadrenie i matka, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu zaujala ten názor, že otec opakovane nespochybnil výdavky spojené s výživou maloletých detí, uvádzal len to, že sú neprimerané, odvoláva sa na svoj príjem vo výške 1.500,- Eur mesačne, ako i na to, že do času predaja domu platil výdavky spojené s výživou maloletých detí z úspor, keď výšku týchto úspor nikdy neuviedol. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu s tým, že sa vzdal výhodného podnikania vo svojej spoločnosti K., spol. s r.o. a podľa nej je skutočným vlastníkom i spoločnosti, ktorá je vedená na otca a túto novú spoločnosť naďalej riadi tak, ako predtým. Otec je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých hodnota presahuje 3.000.000,- Eur.

14. Kolízny opatrovník k doručeným vyjadreniam otca a matky k ich odvolaniam uviedol, že v plnej miere sa pridržiava svojho vyjadrenia prezentovaného na pojednávaní dňa 26.4.2016 i písomného vyjadrenia zo dňa 3.6.2016. Odporúča, aby súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval i s ohľadom na názor maloletých detí, výživné na maloleté deti odporúča určiť primerane ich veku a potrebám, ako i možnostiam a schopnostiam otca.

15. Otec maloletých detí zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu zo dňa 15.6.2016 a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 3.6.2016, pričom uvádza, že matka doposiaľ neuviedla žiadne skutočnosti, opakovane uvádza iba svoje úvahy, dokazovanie na súde prvej inštancie bolo vykonané len podľa návrhu matky a nič z toho, čo opakovane a nič zo toho, čo opakovane uvádza - že sa mal vzdať majetkového prospechu, alebo že má majetok v hodnote vyše 3.000.000,- Eur sa nepreukázalo. Trvá na tom, aby boli konečne práva maloletých a jeho práva, čo sa týkajú ich kontaktu upravené v rozsudku. Matka ako i kolízny opatrovník nemôžu svoje odvolania a vyjadrenia opierať o trestné konanie, nakoľko majú mať právne vedomie v základnom rozsahu a poznajú zásadu prezumpcie neviny. Otec tiež poukázal na to, že aj napriek „týraniu“ sa začal realizovať jeho styk s maloletými. Matka mu po rozhodnutí vo veci o rozvod manželstva na súde prvej inštancie opäť povolila styk s deťmi, ktorý sa realizuje bez jej prítomnosti. Deti sa správajú aj napriek prestávke od marca 2016 v pohode, nemajú žiaden problém.

16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP), ako i Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z.z. ďalej CMP), ktoré procesné kódexy nahradili a zrušili do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP a § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorých, ak nie je ustanovené inak, platia tieto zákony aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia ich účinnosti) už podľa CMP a CSP, tu i s prihliadnutím na základe ustanovenia § 2 ods. 1 CMP (podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, čo vyjadruje vzťah subsidiarity v rámci týchto kódexov).

17. Keďže ale odvolania oboch rodičov boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolaní, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako i potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 2 CMP a čl. 3 ods. 1 CSP).

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania rodičov boli podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP § 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, akt. 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že na základe podaných odvolaní je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty odvolateľov predostreté v odvolacom konaní, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom otca na obe maloleté deti, vrátane výživného určeného na tvorbu ich úspor a zročného výživného, ako i o úprave styku otca s maloletými. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o osobnej starostlivosti matky o maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov, o zastupovaní maloletých a o spravovaní ich majetku oboma rodičmi, ako i rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, odvolaniami účastníkov nenapadnuté, sa stalo právoplatným.

20. Odvolací súd sa s ako prvým zaoberal napadnutým výrokom o výživnom otca na maloleté deti.

21. Z odvolaní matky i otca, ako aj z ich vyjadrení jednoznačne vyplýva, že majú diametrálne odlišný názor na zistené skutkové závery prvoinštančného súdu, ako aj na vzájomné tvrdenia ohľadne príjmu a majetkových pomerov otca detí, a tiež na samotné schopnosti a možnosti matky podieľať sa výžive detí.

22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je pritom ich spoločnou zákonnou povinnosťou, pričom rozsah, v akom rodič túto dieťaťu poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Zákon predpokladá, že rodičia si budú plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Potreby dieťaťa je možné roztriediť do troch skupín, prvú skupinu tvoria základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ktoré sú nevyhnutné pre riadny rozvoj aj vývin dieťaťa. Do druhej skupiny možno zaradiť rozvíjajúce potreby dieťaťa, ako športová činnosť, vzdelávacie krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú a vzdelanostnú stránku dieťaťa. Do tretej skupiny patrí tvorba úspor, ako čiastka výživného určená pre budúce potreby dieťaťa, ak to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.

23. Súd u rodičov povinne skúma rozhodujúce skutočnosti pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a výšky výživného, najmä skúma výšku ich príjmu, ich bytové možnosti, či sa o dieťa osobne stará a tým i o domácnosť, či rodičia žijú spolu, prípadne s inými tretími osobami, aká je ich životná úroveň, zdravotný stav, finančné možnosti, aké sú náklady, ktoré pravidelne vynaložia a aké sú výdavky, ktoré majú v súvislosti s deťmi. Treba uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania, tretia forma poskytovania výživného je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytnutím vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Rozhodujúca je na strane povinného rodiča miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodičia nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.

24. Pri zisťovaní príjmu rodiča podnikateľa súd vychádza v prvom rade z jeho daňového priznania ako i z jeho peňažného denníka, pričom prihliada tiež k celkovým majetkovým pomerom tohto rodiča. Pritom je potrebné zaoberať sa tiež charakterom nákladov rodiča podnikateľa a vykonať i kontrolu jeho výdajov, aby sa mohli komplexne zistiť majetkové pomery takéhoto rodiča. Dôkazným bremenom v súvislosti s preukazovaním svojich celkových majetkových pomerov je zaťažený povinný rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti (zamestnania) podliehajúcej dani z príjmu. Povinný rodič má v uvedených súvislostiach dve dôležité povinnosti, a to tzv. edičnú povinnosť, teda povinnosť predložiť podklady potrebné na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu.

25. Isté problémy môžu súdu spôsobovať zistenia, či povinný rodič skutočne preukázal všetky svoje príjmy a celý svoj majetok. Pri zisťovaní existencie ďalších príjmov povinného rodiča môže významnou mierou prispieť aj druhý rodič, prípadne iná s pomermi oboznámená osoba tým, že súdu sprostredkujú svoje poznatky v tomto smere. Procesnú povinnosť zadovážiť skutkové podklady pre rozhodnutie súdu má však v tomto prípade povinný rodič. Druhý rodič nenesie procesnú zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového materiálu. Keďže v prípade maloletého dieťaťa ide o nesporové konanie, súd je sám povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. Posudzovanie otázky, či povinný rodič súdu preukázal, alebo nepreukázal dostatočne svoje príjmy a majetkové pomery, sa tak môže posunúť skôr na otázku posúdenia ochoty, s akou povinný rodič so súdom pri dokazovaní spolupracoval. Pokiaľ súd dôjde k záveru, že povinný rodič dostatočne nepreukázal svoje príjmy a majetkové pomery, môže nastúpiť i nevyvrátiteľná právna domnienka o výške jeho priemerného mesačného príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

26. Samotné daňové priznanie predložené zo strany rodiča zaviazaného platiť výživné nie je možné považovať za splnenie si povinností, ktoré mu vyplývajú z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ ním deklarovaný príjem z podnikania nie je schopný pokryť ním skutočne vynaložené výdavky deklarované v súdnom konaní.

27. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie vec posudzoval z uvedeného pohľadu dôsledne, a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie o pomeroch otca nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o určenom rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne sústredil na zistenie skutočného príjmu otca, ako i na zistenie životnej úrovne rodiny ako i samotného otca všeobecne, a to i spätne. Okrem zisteného príjmu z predložených daňových priznaní nezisťoval z čoho otec (okrem otcom tvrdeného jednorazového príjmu z predaja domu) zabezpečoval nadštandardnú životnú úroveň svojej rodine, nezisťoval otcov životný štandard, teda jeho vlastné výdavky na život, bývanie, záľuby, oddych a pod., ako ani jeho majetkové pomery, teda či okrem nehnuteľností slúžiacich na podnikanie, nevlastní i iný majetok väčšej hodnoty ako napr. autá a pod., či má úspory, teda z čoho zistené výdavky uhrádza, pričom sa zameral len na zisťovanie do akej miery a z čoho počas konania uhrádzal výdavky detí, ktorých rozsah nielenže nebol otcom v plnej miere potvrdený, ale nebol ani úplne zdokladovaný.

28. Len z takto vykonaného dokazovania bude možné vydedukovať skutočný príjem otca, ktorý tak v danom prípade bude musieť byť pravdepodobne ustálený ako príjem hypotetický, pretože otcom doposiaľ deklarovaný prijem z podnikania skutočne nemôže pokryť prezentované výdavky detí, a čo potom ešte i výdavky samotného otca. Pokiaľ sa otec bráni, že výdavky detí (ktoré sú skutočne nadštandardné) uhrádzal počas konania z finančných prostriedkov získaných z predaja rodinného domu, ktoré inak v rovnakom rozsahu nadobudla i matka, čo súd pri rozhodovaní opomenul zhodnotiť, bolo potrebné zisťovať nielen to kedy k jeho predaju došlo a od kedy rodičia začali disponovať s kúpnou cenou, ale aj životnú úroveň rodiny aj z obdobia z pred odpredaja tejto nehnuteľnosti, ako i z pred začatia konania, ako na to odvolací súd poukázal už vyššie, so zameraním sa na príjem oboch rodičov i v tomto období (obzvlášť na príjem otca z podnikania) a vyvodiť si z toho patričné závery o vierohodnosti tvrdení otca o jeho reálnom príjme. Tu je potrebné zisťovať i to, kedy rodičia spoločný rodinný dom nadobudli a aké mali príjmy v tomto období, prípadne úspory a z čoho tieto úspory nadobudli. Pokiaľ aj otec tvrdí, že výdavky detí prezentované matkou v konaní uhrádzal výlučne z peňazí získaných z predaja spoločného rodinného domu, je výlučne na otcovi, aby túto skutočnosť i preukázal, teda že tieto úhrada týchto výdavkov skutočne išla práve z týchto peňazí.

29. Súd prvej inštancie sa predovšetkým zameral na zisťovanie pomerov otca, opomenul pritom zisťovať tiež i pomery matky, ktorá má rovnako zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom, u ktorej sa uspokojil len s deklarovaním jej príjmu zo závislej činnosti, teda zo zamestnania a to práve u otca ako podnikateľa, bez zisťovania, či matka reálne i pracovala, keďže jeho trvanie záviselo od aktuálneho vzájomného vzťahu rodičov, ktoré vzťahy boli rozporuplné (pracovný pomer matky u otca bol počas rozhodného obdobia podľa predložených listín ukončený a následne mal vzniknúť znovu), teda či jej pracovný pomer vôbec vznikol, ak áno akú skutočnú mzdu, resp. iný príjem (počas jej nezamestnanosti) v rozhodnom období poberala. U matky je pritom potrebné prihliadnuť na jej schopnosti, teda nie len na jej faktické príjmy, ale i na jej možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, ako i na jej osobné výdavky a životnú úroveň a z čoho si ich zabezpečuje. Matka maloletých detí má voči ním tiež vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred jej výdavkami, ktorú vyživovaciu povinnosť je povinná si plniť riadne a k tejto povinnosti pristupovať zodpovedne, rovnako ako otec. Je pritom nesporné, že matka zároveň zabezpečuje deťom i osobnú starostlivosť, čo je nevyhnutné zohľadniť pri určení pomeru, ktorým sa má matka podieľať na výživnom pre deti. 30. Súd musí bližšie skúmať i potreby maloletých detí v zmysle už uvedených kritérií. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón a pod.), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, lyžovačky, letné dovolenky) sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia, týkajúcu sa jedného z detí.

31. Napokon odvolací súd poukazuje i na to, že pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že otec sám vlastní viacero nehnuteľností, ktoré síce slúžia k jeho podnikaniu, na čom je založený i jeho postoj k zohľadneniu tejto skutočnosti vo vzťahu k ustáleniu jeho majetkových pomerov s tým, že podľa otca i majetok na podnikanie je v podstate majetkom spoločným a vyporiadavaný bude až po rozvode jeho manželstva v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto sa na základe tohto majetku nemôžu posudzovať výlučne len jeho majetkové pomery, je nespochybniteľné, že tento majetok vlastní otec, ako i to, že s ním disponuje výlučne len on, na čo správne poukázal i súd prvej inštancie.

32. V prípade napadnutého výroku rozsudku o úprave styku otca s deťmi, tu je potrebné mať na mysli, že kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je skutočne významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa. Nie v každej rodine sú však vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže naopak zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa.

33. V zmysle § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

34. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.

36. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

37. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

38. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

39. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...

40. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

41. I v Občianskom súdnom poriadku je v § 100 ods. 3 zakotvené, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

42. V súčasnosti už platí § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

43. V zmysle § 120 ods. 2 OSP pritom vo veciach, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu..., ktorým je v zmysle § 81 ods. 1 OSP i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

44. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

45. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

46. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

47. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

48. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že deti odmietajú kontakt s otcom, čo úzko súvisí s okolnosťami, pre ktoré sa vedie trestné konanie voči otcovi, keď už voči otcovi bolo i vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a to rozhodnutím príslušného orgánu zo dňa 19.1.2016, z ktorého ma vyplývať, že konanie otca malo smerovať nielen voči matke detí ale i voči samotným maloletým, čo vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.6.2016 zdôraznil kolízny opatrovník. Na druhej strane ale znalkyňa z odboru klinická a poradenská psychológia detí a dospelých pribratá do konania nezistila žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa styk otca s maloletými deťmi nemal realizovať a to i napriek vedenému trestnému konaniu voči otcovi. Znalecký posudok je pritom len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale hodnotiť ho ako každý dôkaz jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie možno nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Na druhej strane znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípade prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd tiež dodáva, že odporúčanie znalca o frekvencii styku nemôže byť bez ďalšieho podkladom pre rozhodnutie súdu, pretože hodnotenie dôkazov a zodpovednosť za rozhodnutie má súd, nota bene súd nie je v tomto smere viazaný závermi znalca o rozsahu a frekvencii styku rodiča s dieťaťom, neznamená to však, že na základe vykonaného dokazovania a komplexného posúdenia veci môže byť rozsudok súdu identický s odporúčaním znalca. Znalecké dokazovanie v predmetnej veci však bolo vykonané v čase, keď voči otcovi ešte nebolo vznesené obvinenie (znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou dňa 23.5.2015), čo nie je zanedbateľná skutočnosť, navyše deti sa s otcom, i napriek odporúčaniam znalkyne, od marca 2016 nestretávali, stretávanie sa však malo podľa tvrdení otca z jeho podania zo dňa 3.10.2016, obnoviť. Obnovenie stretávania je pritom potrebné preveriť, ako i tvrdenie otca o tom, že jeho manželstvo s matkou detí už malo byť rozvedené, ktorý právoplatný rozvod, by sa stal významnou právnou skutočnosťou pre spôsob rozhodnutia vo veci.

49. S poukazom na už citované ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 OSP, teraz už § 38 a 116 CMP sa za daných okolností veci javí ako nevyhnutné, aby si súd zabezpečil dôkaz i výsluchom detí, ktoré mali 12 rokov, pričom je už dôvodné predpokladať, že vzhľadom na tento svoj vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť sú schopné samostatne vyjadrovať svoj názor, a tomuto názoru potom musí byť venovaná náležitá pozornosť, aby nebolo znemožnené maloletej Z. a C. ako účastníkom konania (v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom) uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

50. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie i pri odhliadnutí od tých najzávažnejších (oberajúcich predovšetkým maloletých účastníkov o ich procesné práva v prvoinštančnom konaní, teda v tej časti konania z dôkazného hľadiska najvýznamnejšej) vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

51. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nezisťovaním názoru maloletých detí v otázke ich styku s otcom a to i pokiaľ ide o jeho rozsah a spôsob uskutočňovania, ako i náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým, znemožnil maloletým ako účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, včítane závislého výroku o trovách konania, odvolaniami nenapadnutého, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

52. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv určenie výšky vyživovacej povinnosti otca voči deťom, ako i na úpravy styku otca s deťmi, opätovne vo veci rozhodol, pričom rozhodnutie je potrebné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP náležite odôvodniť.

53. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

54. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).