KSTT/24CoP/9/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203450 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203450.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Procházka, Lakšárska Nová Ves 403, proti odporcovi: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/XX, t.č. Zariadenie sociálnych služieb, n.o. Q., V. XXXX/XXB, Q., zastúpený opatrovníčkou pre konanie: L. P., zamestnankyňa Okresného súdu Senica, za účasti Okresnej prokurátorky v Senici a vedľajšej účastníčky na strane odporcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., V. XXX/XX, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu, na odvolanie vedľajšej účastníčky na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30. októbra 2014, č.k. 7Ps/4/2014-133, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pozbavil P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/ XX spôsobilosti na právne úkony celkom od právoplatnosti rozsudku. Súd ustanovil odporcovi za opatrovníka G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XX, tiež od právoplatnosti rozsudku. Opatrovníkovi uložil povinnosť odporcu zastupovať a spravovať jeho záležitosti. Vyslovil, že upúšťa od doručenia rozsudku odporcovi a o trovách konania rozhodol tak, že trovy konania znáša štát a vo vzťahu k účastníkom tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.), § 189, § 189a, § 191 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a z výpovede znalkyne súd zistil, že odporca trpí organickým psychosyndromom ťažkého stupňa, demenciou ťažkého stupňa v dôsledku atherosklerotických zmien na mozgových cievach a následkom cievnej mozgovej príhody. Podstatné zlepšenie zdravotného stavu v oblasti psychickej poruchy je málo pravdepodobné. Odporca trpí diagnózou, ktorá nemá len prechodný charakter a nie je schopný vôbec spravovať svoje záležitosti, keďže je úplne odkázaný na starostlivosť inej osoby. Vyžaduje dohľad nad užívaním liekov, stravovaním, hygienou, nie je schopný nakladať s finančnými prostriedkami a zastupovať sa pred úradmi, rozhodovať o svojej liečbe a o mieste pobytu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné pristúpiť k pozbaveniu spôsobilosti odporcu na právne úkony celkom. S použitím § 189a ods. 1 O.s.p. súd potom odporcovi ustanovil za opatrovníka navrhovateľa, keďže je jeho najbližším príbuzným a o odporcu sa zaujíma, keďže ho pravidelne navštevuje v zariadení. Navrhovateľ vybral z účtu odporcu finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, ale podľa zisteného, navrhovateľ mal predložiť doklady o platbe do Zariadenia sociálnych služieb Senica za odporcu v marci a apríli 2014, doklady o nákupe oblečenia a ďalších potrieb pre odporcu. Takisto z predloženej vkladnej knižky zistil, že nie je na nej zaznamenaný žiadny výber ako tvrdila vedľajšia účastníčka. Súd teda nemal preukázané, že by navrhovateľ nepoužil finančné prostriedky v prospech odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľ sa o odporcu zaujímal preukazuje aj to, že zabezpečil a vybavil pohreb manželky odporcu a sestry vedľajšej účastníčky. O ustanovenie za opatrovníka požiadala aj vedľajšia účastníčka, ktorá prijala od odporcu prostredníctvom darovacích zmlúv nehnuteľnosti po jeho mozgovej príhode a následne podala návrh na vklad do katastra nehnuteľností, preto sú odôvodnené pochybnosti, že by vykonávala úkony a disponovala s peňažnými prostriedkami v prospech odporcu. Keďže odporca nechápe význam a zmysel súdneho konania a zároveň znalkyňa odporučila upustiť od výsluchu odporcu, tak súd upustil od doručenia rozsudku odporcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 191 ods. 1 O.s.p., keď trovy konania o spôsobilosti na právne úkony platí štát v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie vedľajšia účastníčka na strane odporcu prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vydaný v rozpore so zákonom, pretože konanie, ktoré mu predchádzalo obsahuje mnohé porušenia Občianskeho súdneho poriadku. Nezákonnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd porušil zásadu rovnosti procesných strán a nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal pozbavenia spôsobilosti na právne úkony odporcu, tzn. svojho brata, považuje naďalej za účelový s cieľom zmocniť sa čo najväčšej časti majetku odporcu. Odporca sa niekoľkokrát v prítomnosti vedľajšej účastníčky a jej dcéry Q. F. vyjadril, že svojmu bratovi nedôveruje a preto chce prepísať svoj majetok na vedľajšiu účastníčku. Odporca sa takto vyjadril preto, že navrhovateľ prichádza do úvahy ako jeho jediný zákonný dedič a odporca si neželá, aby navrhovateľ po ňom dedil. Keďže sa navrhovateľ dozvedel, že odporca chce svoj majetok dobrovoľne previesť na vedľajšiu účastníčku, začal podnikať kroky k tomu, aby tomu zabránil, hoci sa dovtedy s odporcom nestretával a neudržiaval s ním žiadne štandardné rodinné vzťahy. Prvým krokom bolo, že navrhovateľ primäl odporcu podpísať všeobecnú plnú moc a následne uskutočnil ďalšie korky s cieľom zabrániť odporcovi disponovať so svojím majetkom, ktoré vyvrcholili podaním návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Súd svojím konaním porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, nakoľko na pojednávaní nebolo umožnené zúčastniť sa odporcovi ani jeho opatrovníkovi. Je zjavné, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z tvrdení navrhovateľa. Je presvedčený, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie v záujem úplného skutkového objasnenia veci. Ak by takéto dokazovanie bolo vykonané, bol by rozsudok s najväčšou pravdepodobnosťou iný. Ide hlavne o návrhy právneho zástupcu vedľajšej účastníčky na doplnenie dokazovania, ktoré boli zamietnuté. Jedná sa o svedeckú výpoveď navrhnutej svedkyni Q. F., ktorá by mohla podstatne objasniť niektoré skutočnosti a o doplnenie znaleckého posudku, ktoré môže priniesť aktuálny obraz o zdravotnom stave odporcu. Návrhy na vykonanie týchto dôkazov boli súdom nezákonne zamietnuté. Navrhovateľ predložil na pojednávaní nové dôkazy, s ktorými sa druhá strana nemala čas oboznámiť. Záverom uviedol, že navrhovateľ nespĺňa podmienku pre funkciu opatrovníka odporcu. Súd nijako neskúmal predpoklady navrhovateľa stať sa opatrovníkom odporcu a nespĺňa ani morálne predpoklady, keď vo svojich vyjadreniach len účelovo zahmlieval disponovanie s peniazmi odporcu v mesiacoch marec a apríl 2014. Okrem toho je toho názoru, že navrhovateľ prichádza do úvahy ako jediný zákonný dedič po odporcovi, a preto je tu aj konflikt záujmov pri vykonávaní funkcie opatrovníka. Na základe týchto skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu vedľajšej účastníčky podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie označil za účelové, obsahujúce zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Jeho brat - Odporca P. Q. utrpel dňa 11.03.2014 cievnu mozgovú príhodu, v dôsledku ktorej nevie posúdiť svoj duševný stav. Je umiestnený v Zariadení sociálnych služieb Q., kde mu je poskytovaná celodenná starostlivosť a je pod trvalým celodenným dohľadom. Zdravotný stav P. Q. podľa lekárskej správy ošetrujúceho odborného lekára MUDr. J. A. neumožňuje pochopenie a rozpoznanie vykonávaných právnych úkonov a nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. Celkové jeho intelektuálne schopnosti a v súčasnosti rovnomerne rozložené v pásme subnormy bez schopnosti rozpoznať charakter, súvislosti a právne dôsledky akéhokoľvek právneho úkonu. Poukázal na to, že zo strany vedľajšej účastníčky a jej dcéry boli pokusy o vydanie občianskeho preukazu P. Q., uloženého v opatrovateľskom zariadení, za účelom manipulácie s majetkom P. Q. a aj došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu z odporcu na vedľajšiu účastníčku a k jej podaniu návrhu o vklad do katastra nehnuteľností ako aj k prevodu garáže. Vydaniu rozhodnutia o vklade týchto darovacích zmlúv do katastra sa podarilo zabrániť do doby rozhodnutia súdu vo veci samej. Následne došlo k vydaniu zmeny disponenta s peňažným účtom vedeným v Q. Q., a.s., pobočka Q., k zrušeniu dispozičného práva navrhovateľa a k zmene disponenta na osobu blízku vedľajšej účastníčke, hoci ide o cudziu osobu a došlo k následným výberom finančnej hotovosti. Neoprávnenou manipuláciou s finančnými prostriedkami odporcu na peňažnom účte odporcu hrozia nezvratné následky, ktoré môžu odporcu priamo existenčne ohroziť. V čase prebiehajúceho konania sa v regionálnej tlači objavili inzeráty, ponúkajúce chatku vo vlastníctve odporcu, teda doposiaľ nezapísanú a záhradku v záhradkárskej osade A. k odpredaju. Z uvedeného je zrejmé, že práve vedľajšia účastníčka, hoci ide o cudziu osobu sa usiluje zbaviť urýchlene odporcu všetkého majetku a finančnej hotovosti, zneužívajúc na tento účel odsúdeniahodným spôsobom jeho zdravotný stav. Vedľajšia účastníčka na pojednávaní pred okresným súdom 07.11.2014 dokonca sa znížila i k tvrdeniu, že bola intímnou priateľkou odporcu a plánovali sa s odporcom zosobášiť. Je logické, že ak by odporca uvažoval nad zmenou svojho osobného statusu a nad akýmikoľvek právnymi úkonmi smerujúcemu k prevodu svojho majetku a finančnej hotovosti na vedľajšiu účastníčku, bol by tak urobil v čase, keď bol zdravý a schopný posúdiť svoje konanie. Navrhovateľ považuje za nehoráznosť osočujúce tvrdenia vedľajšej účastníčky, znevažujúce dobrý vzťah medzi ním a bratom. Nezníži sa však k tomu, aby sa takýmito klamstvami bližšie zaoberal. Hyenizmus vedľajšej účastníčky a jej dcéry, ktorí prejavili po 11.03.2014 vo vzťahu k majetku i k osobe P. Q., hovorí dostatočne sám za seba. Čo sa týka spochybňovania postupu súdu pri dokazovaní, považuje za dostatočne preukázané, že zdravotný stav odporcu preukázaný jednak lekárskou správou ošetrujúceho odborného lekára z odboru psychiatrie MUDr. J. A. ako aj znaleckým posudkom súdom ustanovenej znalkyne, výsluchom znalkyne pred súdom i samotnou zdravotnou dokumentáciou odporcu. Devastačné organické zmeny mozgu v dôsledku cievnej mozgovej príhody zo dňa 11.03.2014 sú podľa nezávisle na sebe vydaných vyjadrení odborných lekárov nezvratné. Na tejto jednoznačne v konaní preukázanej skutočnosti by nič nezmenilo, ani vykonanie navrhovaných dôkazov vedľajšou účastníčkou a jej právnym zástupcom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zo strany vedľajšej účastníčky si uplatnil náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby + režijný paušál.

K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie Okresná prokuratúra Senica. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom znalkyne ako aj znaleckým dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že odporca trpí organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa s demenciou ťažkého stupňa, pričom v dôsledku tohto ochorenia nie je schopný vôbec spravovať svoje záležitosti. Tvrdenia vedľajšej účastníčky o účelovosti konania o pozbavenie spôsobilosti odporcu na právne úkony zo strany navrhovateľa hodnotí ako nedôvodné. Je pravdou, že navrhovateľ uskutočnil kroky vo vzťahu k majetku odporcu, ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, nakladanie navrhovateľa s majetkom odporcu v súlade s jeho prospechom. Pokiaľ sa odporca pred vedľajšou účastníčkou a jej dcérou mal vyjadriť, že svojmu bratovi nedôveruje, poukázal na obsah znaleckého posudku, tiež na výsluch znalkyne, ktorá poukázala na zvýšenú ovplyvniteľnosť pacienta. S poukazom na závery znaleckého posudku a výsluch znalkyne považuje tvrdenie vedľajšej účastníčky konania o porušení zásady rovnosti účastníkov konania, ku ktorej malo prísť tým, že súd nevypočul odporcu a svedkyňu Q. F., za neopodstatnené. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení v § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože odvolacie argumenty odvolateľa sú dôvodné.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 6 ods. l vety prvej Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch.

V danej veci navrhovateľ podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojho brata - odporcu, tzn. že sa jedná o konanie o spôsobilosti na právne úkony, ktorej prejednanie a rozhodnutie nesporne patrí do právomoci súdu v občianskoprávnom konaní. O spôsobilosti na právne úkony či o "svojprávnosti" môže rozhodnúť výlučne súd. Mala by sa tým sledovať ochrana osôb s duševnou poruchou i ochrana ich majetkových práv. Je to však nepochybne vážny zásah do ich osobnej slobody a v súdnej praxi treba, aby bola tomuto inštitútu venovaná primeraná vážnosť.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa ustanovenia § 189a Občianskeho súdneho poriadku v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Podľa ustanovenia § 189 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.

V zmysle § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

V zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. (v znení do 01.01.2015) ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (ods. 4 cit. ust.).

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.11.2012 (pričom ide o prvé a aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa týka problematickej oblasti pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb s duševným postihnutím s prihliadnutím i na obsah Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím) zdôraznil, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti. Už nie je primárny medicínsky prístup, ale do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody rozhodovať sa. V tomto kontexte je potrebné chápať aj zásahy do spôsobilosti na právne úkony. V predmetnom rozhodnutí ústavný súd označil pozbavenie spôsobilosti na právne úkony za „právnu smrť“. Pritom zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio).Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalej sa ústavný súd zaoberal problémom znaleckého dokazovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony. K tomu uviedol, že súdy by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že podľa ústavného súdu samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, súdy by sa v konaní o spôsobilosti na právne úkony mali opierať aj o iné dôkazy ako len o znalecký posudok z odboru psychiatrie a predovšetkým o výsluch potenciálne postihovaného človeka. Tieto dôkazy súd musí vykonať ex offo s poukazom na § 120 O.s.p. a to v záujme zistenia, či dotknutá osoba nedisponuje v istých nie zanedbateľných sférach života spôsobilosťou na právne úkony, kedy úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je vylúčené. Je treba mať na zreteli, že zbavením/obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb, čo v danom prípad, vzhľadom na obsah spisu vylúčeným nie je.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa sa dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami zákona neriadil. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd síce nie je povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré uzná za právne relevantné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd uznesením zo dňa 17.09.2014, č.k. 7Ps/4/2014-100 pripustil na strane P. Q. vedľajšie účastníctvo T. Q., ktorá do spisu pripojila znalecký posudok MUDr. Milan Šimoniho (bez uvedenia čísla znaleckého posudku) zo dňa 28.04.2014 so záverom, že „nateraz nie je dôvod na zbavenie spôsobilosti na právne úkonu P. Q., čo však do budúcnosti pri progrese ochorenia a zhoršení psychického a neurologického obrazu nie je vylúčené“. Obdobne navrhla i dôkaz výsluchom svedkyne F.. Súd týmto dôkazom nevenoval dostatočnú pozornosť, keď predložený listinný dôkaz nevyhodnotil a výsluch svedkyne nevykonal, pričom tento svoj postup v napadnutom rozsudku neodôvodnil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil výsledkami vykonaného ostatného dokazovania a predovšetkým paušálne osvojením si záverov znaleckého posudku MUDr. Marty Grigelovej č. 17/2014 zo dňa 20.07.2014 a jej výsluchu, z ktorej vyplynula aj skutočnosť, že zdravotný stav P. Q. „kolíše“ v závislosti od rôznych okolností, pričom znalkyňa sa s obsahom zdravotnej dokumentácie P. Q. neoboznámila.

So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude vec riadne prejednať postupom staveným v Občianskom súdnom poriadku, doplniť podľa vyššie uvedeného dokazovanie, hlavne podľa možností a daných okolností i výsluchom samotného P. Q., zodpovedať všetky relevantné právne otázky, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a následne po vyhodnotení všetkých na vec majúcich vplyv okolností, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.