KSTT/24CoP/8/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208143 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116208143.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. J., nar. XX.XX.XXXX a N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: N. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, T. T. X, T., zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, Trnava, o zvýšenie a zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22P 26/2016-214 zo dňa 29. septembra 2016, vo výrokoch I., II, IV. takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. s účinnosťou od 11.4.2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloleté deti tak, že otec je povinný platiť výživné pre maloletého N. zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 105,- eur mesačne a pre maloletého N. zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom II. nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 11.4.2016 do 30.9.2016 pre maloletého N. v sume 113,33 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 5,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 11.4.2016 do 30.9.2016 pre maloletého N. v sume 85,- eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 5,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom III. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výrokom IV. vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P/3/2014-134 zo dňa 17.6.2014 v časti výšky výživného otca pre maloleté deti. Výrokom V. rohodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 78 ods. 1 veta prvá a 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh na matky zvýšenie výživného pre maloleté deti je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu tak, ako navrhovala. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/3/2014 zo dňa 17.6.2014, právoplatného dňa 25.6.2014, totiž tak na strane maloletých detí ako aj na strane otca detí došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom s účinnosťou od 25.6.2014 boli obe maloleté deti, ktoré sú dvojičkami, žiakmi 5. ročníka základnej školy, mali 11 rokov, v súčasnosti sú už žiakmi 8. ročníka, majú 14 rokov. Maloleté deti neustále rastú, vyvíjajú sa, sú staršie o 3 roky, fyzicky i duševne vyspelejšie, v dôsledku čoho sa úmerne ich veku zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby, voľný čas a pod.), ako aj ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. Maloletý N. sa tak, ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom venuje futbalu, je hráčom FK Lokomotíva Trnava, kde sa platí polročne členský príspevok 100 eur, zúčastňuje sa zápasov v zahraničí, kedy si hráči prispievajú na úhradu cestovného, potrebuje športové oblečenie a výstroj na tréningy a zápasy, s čím sú spojené nemalé náklady. Maloletý N. nemá osobitné záľuby spojené so zvýšenými výdavkami, avšak naďalej je sledovaný gastroenterológom, mal tiež zvýšené výdavky spojené so stomatologickou starostlivosťou. Maloletý N. sa v súčasnosti s otcom nestretáva, otec si preto k nemu vyživovaciu povinnosť nad rámec určeného výživného iným spôsobom neplní. Maloletý N. sa s otcom stretáva, otec mu pri tej príležitosti kupuje oblečenie, obuv i elektroniku, avšak podľa vyjadrenia otca, tieto veci sa nachádzajú u otca, maloletý ich tak môže užívať v čase, keď je s otcom. Matka okrem toho uvádzala výdaje na maloletých, a to poistka na mal. N. 10 eur, poistka na mal. N. 10 eur; obedy v škole pre obe maloleté deti cca 55 eur; úrazová poistka na mal. N. 10 eur, okrem toho majú náklady na stravu doma, na bývanie, oblečenie, drogériu, lekárov, kultúrne podujatia, školské potreby a poplatky. V súvislosti s nástupom do 8. ročníka, matka uviedla, že mala zvýšené výdaje, keď platila pracovný zošit z matematiky v sume 9 eur, pracovný zošit angličtina v sume 15,62 eur, pracovný zošit z náboženskej výchovy v sume 3,20 eur, triedny fond 2 eurá, ZRPŠ 20 eur, pracovný zošit z fyziky 5,10 eur. Okrem toho kupovala zošity, školské pomôcky, nákup na telesnú výchovu, hygienické potreby. Podľa matky zmena pomerov od posledného rozhodnutia nastala v tom, že chlapcom musí kupovať pánske oblečenie, ktoré je drahšie, pričom všetko musí kupovať dvojmo, pretože deti sú dvojičky, nemôžu nosiť po sebe veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že na strane maloletých detí od poslednej úpravy výživného prirodzene došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, a to jednak zvýšením bežných životných nákladov na oblečenie, obuv, jedlo, hygienické potreby, zvýšením nákladov v súvislosti so školskou dochádzkou detí a trávením voľného času. Na strane mal. N. sú naďalej zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, na strane mal. N. sú zvýšené výdavky v súvislosti s aktívnym hraním futbalu.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že kým v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, matka pracovala do 16.4.2014 T. I. I. a.s. ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 454,74 eur, a potom od 16.5.2014 pre spoločnosť X. R. s.r.o., ako pomocný operátor výroby s dohodnutou mzdou 420 eur mesačne brutto, bývala aj s deťmi u svojich rodičov, ktorým prispievala na bývanie sumou 124 eur a na stravu 150 eur, v súčasnosti matka naďalej žije so synmi u ich starých rodičov. Pre spoločnosť X. R. s.r.o. pracovala v období 16.5.2014-31.12.2015, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1-12/2015 bol 522,07 eur. Od 1.1.2016 je zamestnaná u A. I. s.r.o., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1-4/2016 bol 501,33 eur mesačne. Matka tiež poberá prídavky na dve deti v sume 47,04 eur. Príjem starej matky J. C. je invalidný dôchodok v sume 147,50 eur mesačne, starý otec F. C. pracuje v H. F. s.r.o. od 1.4.2003, jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 5/2015 - 4/2016 bol 706,44 eur. Podľa vyčíslenia matky, náklady starých rodičov C. mesačne sú spolu 345,21 eur, okrem toho majú pravidelné ročné náklady spolu vo výške 272,46 eur. Náklady matky pozostávajú z: poistka 16 eur; Orange - TV + internet 28,96 eur; mobil matka 8 eur; príspevok rodičom na bývanie 124 eur; príspevok rodičom na stravu 150 eur; cestovné do práce 20 eur; výdavky na oblečenie, drogériu, lekárov. Na strane otca súd zohľadnil predovšetkým jeho pravidelný mesačný príjem zo zamestnania, ako aj nevyhnutné výdaje. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, otec pracoval v spoločnosti N. I. s.r.o. a mal priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 2/2013-1/2014 vo výške 722,02 eur mesačne. Výdavky otca predstavovali - nájomné 346 eur, splátky pôžičky od C. D. 99,50 eur, plyn 40 eur, elektrina 40 eur, telefón 30 eur, benzín 60 eur. V súčasnosti je otec znova ženatý, žije s manželkou a jej už dospelým synom vo vlastnom byte vo C., na ktorý si s manželkou zobrali hypotéku. Manželkin syn ukončil posledný štvrtý ročník strednej školy, v čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný, vyživovacia povinnosť jeho otca bola určená vo výške 70 eur mesačne. Vzhľadom na to, že manželkin syn ukončil strednú školu, v štúdiu viac nepokračuje, hľadá si zamestnanie, nadobudol tak schopnosť samostatne sa živiť, mal by sa tak začať podieľať na výdavkoch domácnosti v ktorej žije. Otec je tak ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom zamestnancom spoločnosti N. I. s. r. o., jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 5/2015 - 4/2016 bol 840,20 eur. Manželka otca K. J. pracuje v spoločnosti O. T. s. r. o. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 5/2015 - 4/2016 bol 679,67eur. Mesačné náklady domácnosti otec vyčíslil: za služby 80,43 eur, fond opráv 10,87 eur, hypotéka 333,71 eur, plyn 10 eur, elektrina 28,33 eur, otcova poistka 32,70 eur, manželkina poistka 37,50 eur, TV a rozhlas 15,74 eur, internet 16,60 eur, parkovné 11,50 eur (5 eur parkovacie miesto otca, 6,50 eur parkovacie miesto manželkinho syna), otec - mobil 11 eur, mobil manželky 10 eur, splátka pôžičky rodičom 62 eur, výživné na deti 170 eur, otcove obedy v práci 26 eur, cestovné otca do práce 35 eur, cestovné manželky do práce 52 eur, cestovné manželkinho syna do práce 35 eur, benzín 60 eur, lieky manželky 30 eur t. j. spolu s o mesačné výdaje 1.078,37 eur. Ročné náklady domácnosti podľa otca sú: diaľničná známka 50 eur, daň z nehnuteľnosti 7,77 eur, smeti 36,56 eur, poistka na auto - PZP 92,63 eur, poistka na byt 22,81 eur, poistenie bytu 52 eur, t. j. spolu 261,14 eur ročne, čo je 21,76 eur mesačne. Spolu tak mesačné výdaje domácnosti otec vyčíslil na sumu 1.078,37 eur + 21,76 eur = 1.100,13 eur. Na preukázanie týchto výdajov otec v konaní predložil listinné doklady. Okrem toho majú výdavky na stravu, hygienu, čistiace prostriedky, oblečenie, lekára, aktivity detí. Otec tiež poukazoval na to, že jeho manželka má zdravotné problémy, je po dvoch operáciách, trpí chronickou pankreatitídou, berie lieky na pankreas a trávenie. Podľa vyjadrenia otca a predloženého čestného prehlásenia, otcov otec mu požičal sumu 2.252 eur, dohodli sa na splátkach po 62 eur mesačne, ktoré by mal splatiť v decembri 2017. Pokiaľ ide o príjem otca, tento sa od poslednej úpravy výživného zvýšil zo sumy 722 eur mesačne na sumu 840 eur mesačne. Na svojich pravidelných mesačných výdajoch sa už nepodieľa sám, ale spolu s manželkou, ktorej príjem je 679 eur mesačne. Najväčším výdavkom sú splátky hypotéky 333,71 eur mesačne, ktorá hypotéka slúžila na zabezpečenie bývania otca a jeho rodiny. Pokiaľ ide o výdaje, súd na strane otca zohľadnil predovšetkým výdaje na platenie nájomného - služby + fond opráv, elektriny, plyn, poistenie, daň, náklady na stravu, oblečenie, cestovné do práce a lieky. Súd nezohľadňoval výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to na internet, TV, služby mobilných operátorov. Pokiaľ otec dôvodil, že jeho príjem je preto vyšší, že zohľadňuje odmeny za kvalitnú prácu a podané zlepšovacie návrhy, súd konštatuje, že táto skutočnosť len zodpovedá jednej zo základných rodičovských povinností, a to dôsledne venovať všetky svoje sily zabezpečeniu výživy svojich detí. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že na strane oboch maloletých detí sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že deti rýchlo rastú a tým sa zvyšujú výdavky na ich ošatenie, obuv, stravu. U maloletého N. sú tieto náklady mierne vyššie, vzhľadom na to že sa aktívne venuje futbalu, u N., boli doteraz mierne zvýšené výdavky, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Na strane matky došlo tiež k zmene pomerov, keď jej príjem mierne vzrástol zo sumy 454,74 eur na sumu 522,07 eur mesačne. Na strane matky súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, že na nákladoch na bývanie a domácnosť sa podieľajú tiež starí rodičia detí, ako aj skutočnosť, že matka si vyživovaciu povinnosť k deťom plní aj formou osobnej starostlivosti a poskytovaním vecných plnení. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom smere, že jeho príjem sa zvýšil zo sumy 722,02 eur mesačne na sumu 840,20 eur mesačne, pričom je ženatý, príjem manželky predstavuje 679 eur mesačne. Hoci otec poukazoval na to, že obaja rodičia si majú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom plniť v rovnakej miere, súd má za to, že podiel finančného plnenia výživného na strane otca je stále vyšší ako u matky, pretože ako bolo vyššie uvedené, matka si voči mal. deťom, ktoré stále potrebujú jej starostlivosť, plní vyživovaciu povinnosť najmä svojou osobnou starostlivosťou, t. j. varenie, pranie, žehlenie, upratovanie, vozenie k lekárom, príprava do školy, voľný čas, ako aj poskytovaním vecných plnení - nákup vecí osobnej potreby, čistiacich a hygienických prostriedkov, úhrada nákladov spojených s bývaním. Pokiaľ otec poukazoval na to, že matka si návrhom na zvýšenie výživného pre mal deti snaží zvýšiť životnú úroveň, súd uvádza, že výživné je peňažné plnenie, ktoré má slúžiť výlučne na uspokojovanie potrieb maloletých detí, a to predovšetkým bežných, pravidelne sa mesačne vyskytujúcich nákladov, ale aj na neočakávané, prípadne jednorazovo zvýšené výdavky. Hoci sa výživné platí k rukám matky, je to plnenie, ktoré patrí deťom a matka ho musí použiť na zabezpečenie ich potrieb. V konaní otec ďalej poukazoval na to, že matka mu neumožňuje styk s mal. deťmi. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že z tohto, ako aj z ostatných konaní vedených na tunajšom súde je zrejmé, že rodičia ešte dostatočne nespracovali svoj rozchod a v záujme maloletých detí by mali toto prekonať, zlepšiť vzájomnú komunikáciu, prípadne požiadať o pomoc psychológov a spoločne sa podrobiť rodičovskej terapii. Otec si podal tiež návrh na zverenie maloletého N. do striedavej osobnej starostlivosti, o ktorom návrhu sa rozhoduje v samostatnom konaní. Pokiaľ ide o výdavky otca na mal. N., s ktorým otec trávi voľný čas, kupuje mu oblečenie, obuv a iné veci, súd tieto výdavky na jeho strane zohľadniť nemohol, pretože ako otec uviedol, tieto veci má mal. N. u otca, takže neslúžia na pokrytie bežných potrieb dieťaťa, nakoľko výživné má slúžiť predovšetkým na pokrytie pravidelných bežných výdavkov dieťaťa a tým, že sú tieto veci u otca, dieťa ich nemôže stále používať a potrebuje si zakúpiť rovnaké veci. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil tiež skutočnosť, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov, a teda ak je príjem povinného rodiča vyšší, má aj dieťa, odkázané výživou na povinného rodiča, nárok na vyššie ako len nevyhnutné bežné výdaje, t. j. na vyššiu životnú úroveň. Hoci otec namietal, že matka kupuje deťom drahé značkové veci, po preskúmaní pokladničných dokladov je zrejmé, že matka nakupuje oblečenie a obuv pre deti najmä v predajniach Tesco, Takko, Deichmann a Demi šport, Sportisimo, čo nemožno považovať za drahé oblečenie vzhľadom na príjmy rodičov. Po zohľadnení výsledkov dokazovania a všetkých vyššie uvedených hľadísk, súd dospel k záveru, že vzhľadom na ustálené potreby maloletých detí, ako aj majetkové a príjmové pomery otca a jeho odôvodnené výdaje, je dôvodným zvýšenie výživného pre maloletého N. z doterajšej sumy 85 eur mesačne na sumu 105 eur mesačne, a pre maloletého N. z doterajšej sumy 85 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, keď u N. bolo určené mierne vyššie výživné, a to so zreteľom na jeho výdavky spojené s futbalom. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil odo dňa podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 11.4.2015. Súd tiež vzhľadom na ustálené potreby maloletých detí, možnosti, schopnosti, majetkové a príjmové pomery otca, zamietol vzájomný návrh otca na zníženie výživného na sumu 70 eur mesačne na každé dieťa, pretože tento návrh bol celkom nedôvodný. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.4.2016 do 30.9.2016 pre mal. N. vo výške 113,33 eur, t. j. rozdiel medzi zvýšeným výživným 105 eur a plateným výživným 85 eur je 20 eur, teda nedoplatok za pomernú časť mesiaca apríl 2016 je 20 eur : 30 dní x 20dní = 13,33 eur, plus nedoplatok za 5 mesiacov je 5 x 20 eur= 100 eur, spolu 13,33 eur + 100 eur je 113,33 eur. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.4.2016 do 30.9.2016 pre mal. N. je vo výške 85 eur, t. j. rozdiel medzi zvýšeným výživným 100 eur a plateným výživným 85 eur je 15 eur, teda nedoplatok za pomernú časť mesiaca apríl 2016 je 15 eur : 30 dní x 20dní = 10 eur, plus nedoplatok za 5 mesiacov je 5 x 15 eur= 75 eur, spolu 10 eur + 75 eur je 85 eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku povolil súd otcovi zaplatiť tieto nedoplatky v mesačných splátkach po 5 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10P/3/2014-134 zo dňa 17.6.2014 v časti výšky výživného otca pre maloleté deti. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a požiadal o posúdenie celej situácie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že ponechá rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P 3/2014 zo dňa 17.06.2014 a výživné na maloletého N. bude vo výške 85,- eur mesačne a výživné na maloletého N. bude vo výške 85,- eur mesačne a zároveň zruší napadnutý rozsudok a zamietne návrh matky. Podľa toho čo v konaní dokladovala matka, odvolateľ má za to, že deťom okrem otca nič nechýba, teda výživné, ktoré matka poberá, nebolo nutné upravovať. Za to, že sa otec podieľa nad rámec výživného na zvýšení životnej úrovne detí, súd ho potrestal zvýšením výživného. Vzhľadom na to, že chlapci chodia stále na tú istú základnú školu na druhý stupeň, rastú rovnako ako pred rokom, teda sa výrazne nenavýšil rozpočet matky. Matka si žije nadštandardne, deti sa venujú svojim koníčkom a záľubám a kupuje im drahé značkové veci. Preto žiadal, aby odvolací súd opätovne prešetril skutočnosti ako matka marila súdne konanie, pretože súd sa vôbec s tým nezaoberal. Súdne konanie sa vinou matky zbytočne natiahlo, čo znamená, že má otec nariadené doplatiť na výživnom až 5 mesiacov. Takýmto postupom sa cíti otec poškodený. Preto chce, aby súd zastavil nezákonné praktiky matky. Matka klamala o svojich dôvodoch, dovolenku nevydokladovala a ešte k tomu predložila PN-ku. To dokazuje, že matka nerešpektuje súd.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila advokátka matky. Čo sa týka neúčasti matky na poslednom pojednávaní poukázala na to, že matka už bola viackrát vypočutá, jej účasť na pojednávaní by bola preto nadbytočná. Otec sa pojednávaní vyjadril, že je v jeho možnostiach a schopnostiach finančne sa podieľať na výžive maloletých detí vo väčšej miere ako doposiaľ, čo potvrdzuje správnosť a spravodlivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj správnosť argumentácie matky maloletých detí. Zvýšenie výživného teda chápe ako rozhodnutie v prospech maloletých detí, rodičia spolu nekomunikujú, nedokážu sa dohodnúť na financovaní životných nákladov detí. V konaní bolo preukázané, že sa zlepšili majetkové pomery otca a že maloleté deti sú od posledného rozhodnutia staršie. Pokiaľ otec tvrdí, že matka si žije nadštandardne, túto skutočnosť nepreukázal, ide o jeho subjektívny názor. K neúčasti matky na pojednávaní došlo z dôvodu, že matka mala síce naplánovanú dovolenku avšak pre ochorenie, sa dovolenky ani pojednávania nemohla zúčastniť. V odvolaní otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie výšky výživného. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a navrhol rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť, pretože zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí. 6. K vyjadreniu advokátky matky sa opätovne vyjadril otec maloletých detí. Trvá na tom, aby sa matka pojednávaní zúčastňovala a bola vypočutá. Nesúhlasí s tvrdením, že matku osočuje, namieta posúvanie termínu pojednávania a z tohto dôvodu bol poškodený a vznikol mu nedoplatok na výživnom. Trvá na prešetrení konania matky, marenia spravodlivosti. V ďalšej časti sa venoval otázke styku s maloletými deťmi, ktorá nie je predmetom tohto konania.

7. Advokátka matky sa vyjadrila k vyjadreniu otca. Poukázala podobne na to, že matka je v konaní právne zastúpená a nemožno matku nútiť k jej účasti na pojednávaní, keď už bola vypočutá a je riadne zastúpená. Zopakovala, že matka v čase naplánovanej dovolenky ochorela. Ak by súd konanie matky vyhodnotil ako nesprávne vyvodil by z toho dôsledky. Odročením termínu pojednávania nebol otec žiadnym spôsobom poškodený. Pridržiava sa podaných písomných ako aj ústnych vyjadrení.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

10. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

13. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

14. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/3/2014 zo dňa 17.6.2014, ktorým súd rozviedol manželstvo matky a otca, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné na každé dieťa vo výške 85 eur mesačne.

18. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane oboch detí k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Na strane rodičov detí došlo tiež k zmene pomerov, u oboch došlo k nárastu príjmu, počet ich vyživovacích povinností sa nezmenil.

19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči obom deťom došlo k výraznej zmene pomerov na strane detí sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že deti rýchlo rastú a tým sa zvyšujú výdavky na ich ošatenie, obuv, stravu. U maloletého N. sú tieto náklady mierne vyššie, vzhľadom na to že sa aktívne venuje futbalu, u N., boli doteraz mierne zvýšené výdavky, vzhľadom na jeho zdravotný stav.

20. Otec detí namietal najmä to, že obe deti stále chodia na tú istú základnú školu, druhý stupeň a preto sa ich výdavky nemohli zmeniť. Uvedená námietka nie je opodstatnená, nakoľko už len v súvislosti s fyzickým vzrastom oboch detí nepochybne došlo k nárastu ich bežných výdavkov na stravu a ošatenie. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že deti sú dvojičky a treba im zabezpečovať oblečenie dvojmo. Maloleté deti sú vo veku, v ktorom rýchlo rastú. Otec tvrdil, že matka deťom kupuje drahé značkové oblečenie, ktoré tvrdenie však nepreukázal. Otec žiadal prešetriť dĺžku konania na súde prvej inštancie, ktorá skutočnosť spôsobila nárast nedoplatku na zročnom výživnom. K tomuto odvolací súd zo svojej pozície môže uviesť iba to, že konanie na súde prvej inštancie zodpovedalo zákonnému postupu upravenému v Občianskom súdnom poriadku, od 1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku a nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe. Od podania návrhu 11.4.2016 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 29.9.2016 uplynula doba 5 mesiacov 18 dní. Súd prvej inštancie dôvodne vyhovel vážnym dôvodom matky na odročenie pojednávania a v prípade, že tak by tak neurobil a vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti matky a jej advokátky, nepochybne by došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. V prípade, že podľa odvolateľa matka nerešpektovala súd prvej inštancie, bola tu možnosť uložiť poriadkové opatrenie, ktoré však súd prvej inštancie neuložil, nakoľko nemal splnené zákonné predpoklady.

21. Vychádzajúc u otca detí z nárastu príjmu o 118,18 eur na terajší príjem 840,20 eur, a následne poukazujúc na ustálenú rozhodovacej súdnej praxe, podľa ktorej výška výživného by mala predstavovať zhruba 25 - 30% čistého príjmu povinného rodiča na všetky nezaopatrené deti, výška zvýšeného výživného na obe deti spolu 205,- eur predstavuje 24% príjmu otca, a teda je potrebné považovať ju za primeranú.

22. Dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a odvolací súd hlavne prihliadal na objektívne možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť mesačný príjem, z ktorého bude schopný platiť zvýšené výživné. Žiada sa zdôrazniť, že s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa.

23. Ani prípadné výdavky či dlhy nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.

24. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného zo sumy 85 eur na sumu 105 eur na maloletého N. na sumu 100 eur na maloletého N., a to s účinnosťou od 11.4.2016, kedy preukázateľne nastala zmena pomerov, keď takto určená výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov detí, ako i odôvodneným potrebám detí a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o deti.

25. Vzhľadom na zvýšenie výživného s účinnosťou od 11.4.2016, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 11.4.2016 do 30.9.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil na každé maloleté dieťa osobitne, rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 5 eur na každé dieťa pod následkom straty výhody splátok.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).