KSTT/24CoP/117/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/117/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217414 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112217414.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: L. J., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X/B, G., dor. adresa: O. XX, G., zastúpenej advokátom: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava a otca: G. nar. XX.X.XXXX, bytom Tehelná X/X, zastúpeného spoločnosťou: Doc. Adriána Švecová, s.r.o., Kominárska 2, Bratislava, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o predbežnom opatrení, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. novembra 2012 č.k. 18P/64/2012-44 v časti úpravy styku otca s maloletým takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým me n í nasledovne:

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým G. každý párny týždeň v kalendárneho roku v sobotu, v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu, v čase od 13.00 hod. do 17.45 hod. s tým, že dieťa v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bytom matky.

Matka j e p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste otcovi odovzdať.

Otec je povinný dieťa v stanovenom čase matke v mieste jej bydliska vrátiť.

Rodič j e p o v i n n ý v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., keď maloletého si prevezme v určenom čase pred bytom matky a v tom istom čase na rovnakom mieste maloletého matke odovzdá. Matka je povinná maloletého riadne pripraveného v určenom čase v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný maloletého v určenom čase na rovnakom mieste matke vrátiť. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s použitím § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., ust. § 27 ods. 2, § 34 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že vzhľadom na zistený skutkový stav a s poukazom na použité zákonné ustanovenia dospel k záveru, že je v záujme maloletého G., aby bol dočasne zaistený výchovný vplyv otca na maloletého a udržanie si vzájomného vzťahu, keďže otec nemá možnosť stretávať sa so synom. Styk zatiaľ upravil s maloletým v užšom rozsahu, než navrhoval otec, pričom v samotnom konaní vo veci samej sa bude súd zaoberať úpravou styku v širšom rozsahu. Nestretávanie sa otca s maloletým by malo negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa a mohlo by zapríčiniť stratu citových väzieb maloletého k svojmu otcovi. V časti zverenia maloletého do starostlivosti matky súd odôvodnil tým, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky, pre ktoré by maloletému nemohla zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť. Okrem toho prihliadol na to, že maloletý G. je v útlom veku a od doby, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti je v starostlivosti matky s výnimkou obdobia, keď matka bola hospitalizovaná.

Proti tomuto uzneseniu len v časti úpravy styku podala prostredníctvom svojej zástupkyne odvolanie matka maloletého, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že otec je oprávnený sa s maloletým G. stýkať každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloletého G. si prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky v určenom čase. Odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie bez toho, že by prihliadol na vek a režim dieťaťa, ktoré okolnosti navrhoval vziať do úvahy aj kolízny opatrovník. Zdôraznila, že opakovane ponúkala otcovi možnosť stretnúť sa s maloletým najmä počas víkendu, ktorú možnosť otec väčšinou odignoroval, pričom trval na tom, aby stretávanie sa s maloletým bolo upravené autoritatívne súdnym rozhodnutím. V priebehu konania navrhovala, aby otec mal upravený styk s maloletým G. každý nepárny týždeň v roku od 9.00 hod do 12.00 hod. a aj teraz súhlasí s tým, aby v zmysle nariadeného predbežného opatrenia sa stretávanie otca uskutočňovalo každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. Vzhľadom na vek maloletého však nemôže súhlasiť s tým, aby sa otec s dieťaťom stretával každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Maloletý G. má len dva roky, má svoj denný režim nastavený tak, že každý deň poobede chodí spať v čase od 14.00 hod. približne do 16.15 hod. Večerné kúpanie je od 18.00 hod. Stretávanie s otcom v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. by mu tento režim značne narušilo, mohol by byť mrzutý, nekľudný. Vzhľadom na jeho vek a potrebu poobedňajšieho spánku ako aj potrebu zachovania režimu vrátane každodenného času večerného kúpania nepovažuje za vhodné, aby maloletý popoludňajší čas od 15.00 hod. do 18.00 hod. trávil mimo miesta svojho bydliska a vynechával resp. mal prerušený poobedný spánok.

Kolízny opatrovník a otec odvolanie nepodali.

K podanému odvolaniu podal kolízny opatrovník písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že pri rozhodovaní o styku dieťaťa s rodičom sa má zohľadniť okrem iného aj právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. V danom prípade majú za to, že matkou navrhované stretávanie otca s maloletým počas každého párneho týždňa v sobotu nie je postačujúce. Vzhľadom na režim dieťaťa, ktorý popisuje matka v odvolaní odporúča, aby bol styk upravený na každý párny týždeň v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v stredu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod.

Otec k podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a namietal matkou navrhovaný styk, v zmysle ktorého by mu bol umožňovaný styk s maloletým v priebehu dvoch týždňov iba jedenkrát počas siedmich hodín. Má za to, že v predbežnom opatrení bol zohľadnený záujem maloletého tak, aby nedošlo k narušeniu väzby medzi otcom a dieťaťom. V prípade vynechania styku v stredu by to malo práve tieto negatívne následky. V prípade maloletého nie je problém ohľadne jeho starostlivosti, pretože ako otec sa o maloletého vie postarať. Nie je problém, aby ho okúpal a nie je problém, aby spal poobede u neho. Otec je povolaním kuchár. O domácnosť sa staral čo sa týka varenia aj predtým a kúpanie bolo okrem manželky práve namiesto manželky a matky maloletého v jeho rukách. Ak by to vyžadoval záujem dieťaťa, je možné, aby na základe záujmu dieťaťa a jeho denného režimu podľa tvrdení matky bol nahradený termín stretávania sa iným termínom, resp. ak je problém s aktivitami maloletého, navrhol, aby sa k tomuto vyjadril kolízny opatrovník. Nesúhlasí však, aby súdom stanovený styk v nepárny týždeň v stredu bol akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný, či rušený. Domnienka matky, že by maloletý mohol byť mrzutý nie je namieste. Je hypotetická a vôbec nie je založená na relevantných skutočnostiach. Otec nemá žiadny problém sa prispôsobiť, keby bola pravda to, čo tvrdí matka maloletého o dennom režime dieťaťa. Je však potrebné prihliadnuť aj na jeho služby v práci a pracovné povinnosti otca maloletého, nakoľko z takýchto dôvodov dochádza k nedorozumeniam medzi matkou a otcom. Otec aj pracuje ako kuchár a nemá rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Bolo by ideálne upraviť styk s dieťaťom flexibilne, nakoľko nastáva situácia, že si pre dieťa nemôže v stanovenom čase prísť kvôli pracovným povinnostiam. Keďže predbežným opatrením nie je možné dosiahnuť flexibilné stanovenie a prispôsobenie sa práci otca dieťaťa, ideálnym východiskom by bolo dohodnúť sa s matkou v prípade, ak by otec v stanovený termín si maloletého nemohol vziať. Z odvolania matky a z jej správania vyplýva, že ústretovosť z jej strany je minimálna. Otec zakaždým, keď sa mu kvôli pracovným povinnostiam nedalo styk reálne uskutočniť, snažil sa a aj snaží upraviť si služby tak, aby sa mohol so synom stretnúť. Keďže je problematicky vykladaná časť o párnom dni medzi matkou a otcom navrhol, aby bola zmenená na každý párny a nepárny týždeň v ten-ktorý deň pre jasnosť a zrozumiteľnosť a tiež pre vykonateľnosť. Má za to, že stanovený styk maloletého s otcom je minimálnym štandardom, ktorý by mal mať otec zabezpečený predbežným opatrením až do rozhodnutia vo veci samej, prípadne dovtedy kým sa matka s maloletým nevráti k otcovi späť, čo je jeho želaním. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. V prípade ak súd uzná za dôvodné a že je v záujme dieťaťa, aby stanovený čas styku v nepárny týždeň v stredu rozšíril a navrhol, aby súd zohľadnil záujem dieťaťa, aby sa s otcom neodcudzili navzájom a aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletý G. každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu čase od 13.00 hod. do 19.00 hod., keď maloletého prevezme v určenom čase pred bytom matky a v tom istom čase na rovnakom mieste maloletého matke odovzdá.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je čiastočne dôvodné a preto uznesenie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým je treba čiastočne zmeniť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že matka sa v ňom domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, ktoré sa vedie pod sp. zn. 12P/9/2012 na Okresnom súde Trnava. V predmetnom konaní sa otec návrhom podaným 10.10.2012 domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by upravil súd jeho styk s maloletým a to v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. párny týždeň a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Predmetný návrh potom doplnil návrhom, ktorým navrhol, aby súd maloletého na čas do právoplatného skončenia veci zveril do jeho osobnej starostlivosti. Tento návrh odôvodnil tým, že matka bola hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici s predpokladaným časom 4 týždne.

Podľa kolíznym opatrovníkom prešetrených pomerov matka býva s maloletým u svojich rodičov, ktorí obývajú 4-izbový kompletne zariadený byt, v ktorom matka s maloletým má samostatnú izbu. V čase hospitalizácie matky sa o maloletého starali starí rodičia, pričom v domácnosti starých rodičov maloletý má vytvorení vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa a neboli tu zistené žiadne nedostatky. Podľa vyjadrenia primárky psychiatrického oddelenia matkin zdravotný stav nebráni tomu, aby sa o dieťa po prepustení z nemocničného liečenia riadne starala.

Podľa prešetrených pomerov na strane otca otec obýva 2-izbový byt, kde predtým žili v spoločnej domácnosti aj s matkou a s maloletým. Ide o 2-izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov maloletého. Maloletý mal spoločnú izbu s rodičmi, kde má doposiaľ postieľku, hračky a oblečenie. V byte bolo v čase vykonaného šetrenia čisto, upratané. Otec je zamestnaný ako kuchár, pracuje na zmeny v B. K., pričom so starostlivosťou o maloletého sú ochotní pomáhať i rodičia otca dieťaťa, ktorí sú obidvaja na dôchodku a bývajú v Trnave. Na základe takto prešetrených pomerov potom kolízny opatrovník navrhol maloletého dočasne zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné a zároveň upraviť styk otca s maloletým s prihliadnutím na vek a režim maloletého. Po prepustení matky z nemocnice bol s ňou vykonaný pohovor na oddelení SPOD a SK, z obsahu ktorého je zrejmé, že matka bola do nemocnice prijatá 6.10.2012, nakoľko odpadla a dostala sa do kómy. Jej zdravotný stav sa upravil, cíti dobre a je predpoklad, že bude navštevovať stacionár vo Fakultnej nemocnici v Trnave za účelom skupinovej tvorivej terapie. Má záujem, aby maloletý G. zostal v jej starostlivosti a súhlasí s tým, aby otec mal upravený styk s dieťaťom, ale nesúhlasí s tým, aby maloletý u neho prespával. Má obavy, či by sa otec vedel o dieťa postarať a takisto sa obáva, či otec jej po ukončení stretnutia syna vráti. Poukázala na to, že v minulosti jej rodičia ponúkali otcovi možnosť stretávať sa so synom, ktorú možnosť otec nevyužil. Otec maloletého nejavil záujem o ich rodinu, viac sa zaujímal o svoje koníčky (ryby) a o svojho maloletého synovca. Voči nej mal stále nejaké výhrady, vyčítal jej maličkosti, čo ona ťažko znášala. Podľa jeho chovania usúdila, že z jeho strany dochádza k ochladnutiu citov voči nej.

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. zakotvuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení čo do ich obsahu, je preto možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, podľa písm. b) cit. ust. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Toto súdom prvého stupňa v preskúmavanom uznesení citované ustanovenie je ale na prípady predbežnej úpravy styku rodiča s dieťaťom nenáležité a neaplikovateľné. Keďže dočasnú úpravu styku rodiča s dieťaťom nie je možné subsumovať ani pod jedno z demonštratívne vymenovaných predbežných opatrení pod písm. a) až h) citovaného ustanovenia. Predbežné opatrenie o úprave styku sa preto spravuje všeobecne ust. § 76 ods. 1 O.s.p. Zákonodarca teda v ust. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je možné vydať predbežné opatrenie i iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov ..., súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie...

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov tam, kde je to naliehavo potrebné. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť v konaní uplatneného práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

I keď sa to v citovanom ust. § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom.

Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia preukázané, že vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine priznané právo nielen otca, ale i dieťaťa na stretávanie sa je dané, pričom tým, že maloletý G. by sa s otcom dlhodobo nestretol sú tieto práva bezprostredne ohrozené, preto je daná i naliehavá potreba úpravy styku rodiča s dieťaťom predbežným opatrením, s čím obaja rodičia aj súhlasili.

Pokiaľ ide o rozsah styku bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že maloletý má len dva a pol roka. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za daných okolností za vhodné upraviť styk a to v párny týždeň kalendárneho roku na súvislejšie dlhšie obdobie počas voľného dňa tzn. v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nasledujúci nepárny týždeň počas pracovného dňa t.j. v stredu od 13.00 hod. do 17.45 hod. Pri takomto rozhodnutí súd zohľadnil všetky okolnosti, ktoré majú na čas styku vplyv. Vychádzal zo situácie, že obaja rodičia maloletého bývajú v Trnave, že maloletý má zaužívaný režim, keď popoludní pravidelne spí v čase od 14.00 hod. približne do 16.15 hod, ale na druhej strane i to, že otec býva v byte, ktorý predtým obývala s ním aj matka s maloletým, že tu ide o prostredie, ktoré je maloletému známe a že popoludňajší oddych, ktorý sa u neho pribúdaním veku bude skracovať, môže stráviť u otca, ktorý sa o neho vie postarať po každej stránke. Po uplynutí času styku otec maloletého vráti matke tak, aby matka mala dostatok času maloletému urobiť večernú hygienu, okúpať ho, dať mu večeru a uložiť na nočný spánok.

Keďže ale stanovenie stretávania sa každú párnu sobotu a nepárnu stredu v mesiaci môže vzhľadom na rozdiely v počte týždňov v jednotlivých mesiacoch vyvolať pochybnosti, čo namietal i otec maloletého, za vhodnejšie odvolací súd považoval jednoznačné určenie doby stretávania sa každý párny týždeň v kalendárnom roku - v sobotu a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku - v stredu, čo je nesporné vzhľadom na stabilné číselné poradové označenie týždňov v roku. Odvolací súd tiež považoval za vhodné jednoznačne určiť povinnosť matke dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené otcovi v stanovenom mieste a čase odovzdať a na druhej strane tiež povinnosť otcovi dieťa v stanovenom čase a mieste matke vrátiť. Vzhľadom na narušené vzťahy rodičov a zamestnanie otca odvolací súd považoval tiež za vhodné uložiť rodičom povinnosť v prípade objektívnej prekážky realizácie styku túto skutočnosť bezodkladne druhému rodičovi podľa možnosti najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku oznámiť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, boli podmienky aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 220 O.s.p. čiastočne zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.