KSTT/24Co/195/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/195/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112209107 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112209107.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. F. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G., 2. K. L., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXXX/XX, G., 3. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, G., 4. S. V., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/ X, G., všetci žalobcovia zastúpení: Mgr. Ivan Petkov, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, K. I. B., zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokátom so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. septembra 2013, č.k. 37C/75/2012-135, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania 658,94 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich advokáta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 10.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03.04.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 5.606,84 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám Mgr. Ivana Petkova, právneho zástupcu žalobcov. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 488, § 489, § 451, § 456, § 458 ods. 1, § 544 ods. 1, § 35, § 36 ods. 1, 2 a 5, § 3 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, odkazom na platné judikáty a v časti rozhodnutia o trovách konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že účastníci konania uzavreli dňa 13.09.2010 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok budúceho predávajúceho (žalovaný) a budúcich kupujúcich (žalobcovia) o uzavretí kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. K., obec K. I. B., budúca kúpna zmluva mala byť uzavretá najneskôr do 31.12.2011, za kúpnu cenu 59.500,- Eur. Zmluvné strany dohodli podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy, a to: 1/ pri pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy a predaja bude možné zmeniť spôsob využívania pozemkov na stavebné pozemky, 2/ bude možná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov, 3/ bude možná výstavba inžinierskych sietí a pripojenie na inžinierske siete, 4/ povolenie na vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí od výlučného vlastníka pozemkov parc. č. 656/2, parc. č. 654 a parc. č. 655 zapísaných Správou katastra Trnava v Katastri nehnuteľností G., k.ú. K., obec K. I. B.. V Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v článku IV. účastníci dojednali sankcie, a to 1/ pre prípad ak nepríde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúcich kupujúcich, sú budúci kupujúci povinní uhradiť zmluvnú pokutu budúcemu predávajúcemu vo výške 10.000,- Eur, pričom budúci predávajúci je oprávnený uspokojiť svoj nárok na zmluvnú pokutu započítaním voči budúcim kupujúcim z preddavku na kúpnu cenu. Budúci kupujúci nie sú povinní uhradiť zmluvnú pokutu v prípade ak: a/ pri pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy a predaja nebude možné zmeniť spôsob využívania pozemkov na stavebné pozemky, b/ bude z akýchkoľvek dôvodov nemožná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov, c/ bude z akýchkoľvek dôvodov nemožná výstavba inžinierskych sietí a pripojenia na inžinierske siete, d/ povolenie na vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí od výlučného vlastníka pozemkov parc. č. 656/2, parc. č. 654 a parc. č. 655, 2/ pre prípad, že nepríde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúceho, je budúci predávajúci povinný uhradiť zmluvnú pokutu budúcim kupujúcim vo výške 20.000,- Eur, a budúci kupujúci sú oprávnení odstúpiť od zmluvy, a budúci predávajúci je povinný vrátiť všetky plnenia, ktoré mu boli poskytnuté. Pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uhradili žalobcovia žalovanému zálohu - prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- Eur. ROEP vykonávaný v obci K. I. B. (vrátane k.ú. K.) bol právoplatne ukončený dňom 16.12.2011 - na základe neho sa obec stala vlastníkom parc .č. 4021/1, po ktorej mala viesť prístupová komunikácia k pozemkom, ktoré boli predmetom budúcej kúpnej zmluvy; obec K. I. B. sa z tohto dôvodu do 31.12.2011 nezaoberala možnosťou výstavby prístupovej cesty a inžinierskych sietí na uvedenej parcele, (starosta obce uviedol že „do konca roku 2011 nebola možná výstavba cesty, nakoľko táto je podmienená súhlasom obecného zastupiteľstva - keďže rozhodnutie o ROEP nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2011 nebolo možné takéto schválenie do konca roku 2011 získať“, ďalej že „žiadosť o výstavbu cesty by ... zamietol, resp. by sa ňou vôbec nezaoberal“.) Podľa vyjadrenia SPF, regionálny odbor Trnava zo dňa 13.02.2012 na parc. č. 4383/1 (vo vlastníctve SR/ SPF), po ktorej mala viesť prístupová komunikácia k pozemkom, ktoré sú predmetom budúcej kúpnej zmluvy nie je možná výstavba prístupovej cesty ani inžinierskych sietí. (riaditeľ SPF, regionálny odbor Trnava uviedol že „SPF sa k výstavbe cesty mohol vyjadriť až po ukončení ROEP ... po 16.12.2011“, a ďalej uviedol že „výstavba ... nie je možná, SPF dal iba súhlas na spevnenie (tzn. navezenie kameňa) na uvedenú cestu“.) Žalobcovia výzvou zo dňa 21.03.2012 adresovanou žalovanému ho požiadali o vrátenie sumy 10.000,- Eur do piatich dní od doručenia výzvy (t.j. do 03.04.2012); žalovaný sumu 10.000,- Eur nevrátil. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcov je plne dôvodný a oprávnený. Účastníci konania uzavreli totiž dňa 13.09.2010 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho a žalobcov ako budúcich kupujúcich uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. K., obec K. I. B., parc. č. 656, záhrady o výmere 2.523 m2 (ktorý geometrickým plánom č. 50/2010 vypracovaným geodetom Ing. O. K. dňa 14.08.2010 bol rozdelený na pozemok parc. č. 656/1, záhrada o výmere 2.122 m2 a parc. č. 656/2, záhrada o výmere 401 m2), a parc. č. 657, záhrady o výmere 1.385 m2, a to najneskôr do 31.12.2011. Účastníci ako zmluvné strany Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dohodli v nej podmienky pre uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, a to: 1/ pri pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy a predaja bude možné zmeniť spôsob využívania pozemkov na stavebné pozemky, 2/ bude možná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov, 3/ bude možná výstavba inžinierskych sietí a pripojenia na inžinierske siete, 4/ povolenie na vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí od výlučného vlastníka pozemkov parc. č. 656/2, parc. č. 654 a parc. č. 655 zapísaných Správou katastra Trnava v Katastri nehnuteľností Trnava, k.ú. K., obec K. I. B. - v priebehu konania bolo ustálené, že pre rozhodnutie vo veci bolo rozhodujúce ne/splnenie podmienky uvedenej v 2.odsaku t.j. že bude možná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov, keď ostatné podmienky boli podľa zhodných vyjadrení účastníkov splnené. Podľa názoru súdu - po jazykovom, logickom a systematickom výklade článku II, ako aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako celku, po zohľadnení vôle účastníkov zmluvy (ktorá nebola v rozpore s jazykovým prejavom) - všetky podmienky mali byť splnené do 31.12.2011, a iba v tomto prípade (ich splnenie) bolo možné domáhať sa uzavretia riadnej kúpnej zmluvy; súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nebol určený termín splnenia podmienok, preto mohli byť splnené kedykoľvek v budúcnosti, a teda žalobcovia mali povinnosť riadnu kúpnu zmluvu uzavrieť - takýto výklad zmluvy (a vôle zmluvných strán) je nelogický, nakoľko ak by sa prijal, potom uvedenie podmienok do Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, za ktorých má byť uzavretá riadna kúpna zmluva by bolo úplne zbytočné, až zmätočné. Podmienky (podľa názoru súdu všetky, t.j. pre ich nesplnenie postačilo nesplniť hoci aj iba jednu z nich) mali byť splnené objektívne, t.j. ani jedna zo strán zmluvy nebola povinná vyvíjať aktivity pre ich splnenie - v súdenom prípade však k splneniu minimálne jednej z podmienok (možnosť výstavby prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov) neprišlo, a preto nastala účinnosť odkladacej podmienky (za ktorú je včlenenie podmienok do Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy potrebné považovať), a následne stratil platnosť a reálne prestal existovať záväzok oboch účastníkov (t.j. tak budúceho predávajúceho, ako aj budúcich kupujúcich) uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Nesplnenie spomenutej (odkladacej) podmienky, teda nemožnosť výstavby prístupovej cesty do 31.12.2011, je pritom zrejmé z vyjadrenia obce K. I. B. a jej starostu, keď ROEP vykonávaný v obci K. I. B. (vrátane k.ú. K.) bol právoplatne ukončený dňom 16.12.2011, a až na základe neho sa obec stala vlastníkom parcely, po ktorej mala viesť prístupová komunikácia, a obec sa do 31.12.2011 vôbec nezaoberala možnosťou výstavby prístupovej cesty a inžinierskych sietí, starosta sa úplne jasne a zreteľne vyjadril, že do konca roku 2011 nebola možná výstavba cesty, a aj ak by bola podaná žiadosť, túto by v čase do 31.12.2011 zamietol, resp. by sa ňou vôbec nezaoberal, a tiež z vyjadrenia SPF, regionálny odbor Trnava, resp. jeho riaditeľa, keď na parcele, po ktorej mala viesť prístupová komunikácia nie je možná výstavba prístupovej cesty ani inžinierskych sietí, SPF dal iba súhlas na spevnenie uvedenej cesty. Ak teda žalovaný pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prevzal zálohu (prvú časť kúpnej ceny) vo výške 10.000,- Eur, a následne riadna kúpna zmluva nebola uzavretá, prišlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to z titulu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol; žalovaný je teda získaný majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie) povinný vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, teda žalovaným. Nesplnením (aj keď iba jedinej) podmienky, ktorej splnením bolo podmienené uzavretie riadnej kúpnej zmluvy nevznikla ani jednej zo zmluvných strán Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve povinnosť (ale ani právo) na jej uzavretie, a to bez zavinenia zmluvných strán, nakoľko podmienka nebola splnená z objektívnych dôvodov - v takom prípade niet žiadneho právne relevantného dôvodu na uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaným (ako budúcim predávajúcim) voči žalobcom vo výške 10.000,- Eur, pretože nedošlo k splneniu podmienok vzniku hlavného záväzku uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu do 31.12.2011, teda nedošlo k porušeniu tohto hlavného záväzku, a nemohlo potom dôjsť k vzniku akcesorického záväzku (ktorým bol hlavný záväzok zabezpečený). Žalovaný si zmluvnú pokutu uplatnil podľa článku IV. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko podľa neho neprišlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúcich kupujúcich (žalobcovia), na čo však nemal žiadny nárok; naviac bolo dohodnuté, že budúci kupujúci nie sú povinní uhradiť zmluvnú pokutu v prípade ak bude z akýchkoľvek (!!!) dôvodov nemožná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov. Súd v časti uplatnenej a započítanej zmluvnej pokuty žalovaným poukázal tiež na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute má povahu vedľajšieho záväzku, ktorého existencia je možná iba popri hlavnom záväzku - ako však už bolo spomenuté hlavný záväzok „prestal existovať“ v dôsledku odkladacej podmienky dňa 31.12.2011, a tým nie je možné uplatniť vedľajší záväzok vyplývajúci z neho. Žalovaný tiež odmietol predĺžiť platnosť Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (o čo sa žalobcovia snažili), a následne (v čase po 01.01.2012) predal pozemky, ktoré boli jej predmetom tretej osobe - podľa názoru súdu výkon práva na zmluvnú pokutu žalovaným (bez ohľadu na uvedené vyššie) by bol aj rozporný s dobrými mravmi (žalovanému by tak ostala záloha zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve od žalobcov, a mal by tiež výťažok z predaja tých istých nehnuteľností, ale už inej osobe!). Čo sa týka úroku z omeškania, na súd žalobcom tento priznal a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 03.04.2012 vo výške 1%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, tzn. vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03.04.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni určenom na plnenie vo výzve na vrátenie dlhu žalovanému) do zaplatenia (aj keď podľa názoru súdu mali žalobcovia právo na úrok z omeškania za dlhšie obdobie - vzhľadom k času vzniku bezdôvodného obohatenia - súd ich návrh v tomto smere prekročiť nemohol). Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10, § 11, § 13, § 14, § 16 a § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 5.606,84 Eur, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 600,- Eur, a za trovy právneho zastupovania vo výške 5.006,84 Eur. Výška trov právneho zastupovania a hodnota za jeden úkon právnej pomoci sa odvíjala od skutočnosti, že právny zástupca žalobcov zastupoval štyroch žalobcov (odmena sa preto znižuje o 50% za každý úkon právnej pomoci pre každého zo zastupovaných žalobcov). Súd potom priznal právnemu zástupcovi žalobcov 7 úkonov právnej pomoci vo výške po 541,08 Eur (t.j. 50% zo sumy 270,54 Eur x 4) zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 4.545,07 Eur), 3 x režijný paušál po 7,63 Eur zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 27,47 Eur), 4 x režijný paušál po 7,81 Eur zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 37,49 Eur), náhrada za stratu času /pojednávania konané dňa 15.04.2013, 22.05.2013, 19.06.2013 a 04.09.2013/ 16x začatá polhodina po 13,02 Eur zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 249,98 Eur), spotreba PHM /pojednávanie konané dňa 15.04.2013/ pri spotrebe 6,0 l/100km pri cene PHM 1,391 Eur a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 115 km, zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 11,52 Eur), spotreba PHM /pojednávanie konané dňa 22.05.2013/ pri spotrebe 6,0 l/100km pri cene PHM 1,363 Eur pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 115 km, zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 11,29 Eur), spotreba PHM /pojednávanie konané dňa 19.06.2013/ pri spotrebe 6,0 l/100km pri cene PHM 1,355 Eur pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 115 km, zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 11,22 Eur), spotreba PHM /pojednávanie konané dňa 04.09.2013/ pri spotrebe 6,0 l/100km pri cene PHM 1,425 Eur pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 115 km, zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 11,79 Eur), náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za km jazdy pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 115 km za 4 pojednávania /pojednávania konané dňa 15.04.2013, 22.05.2013, 19.06.2013 a 04.09.2013/ zvýšené o DPH 20% (spolu teda vo výške 101,01 Eur).Ďalšie trovy konania vzniknuté na strane žalobcov uplatnené neboli.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný s tým, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí. Považuje ho za nesprávny a to predovšetkým preto, že konanie pred súdom začalo na návrh žalobcov na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobcovia stále tvrdili, že dôvodom odmietnutia uzavretia riadnej kúpnej zmluvy s ním bolo nesplnenie podmienok uvedených v čl. II. bod 4 a to všetkých štyroch podmienkach, tzn. - pri pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy a predaja, bude možné zmeniť spôsob využívania pozemkov na stavebné pozemky; - bude možná výstavby prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov; - bude možná výstavby inžinierskych sietí a pripojenia na inžinierske siete; - povolenie na vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí od výlučného vlastníka pozemkov parc. č. 656/2, parc. č. 654, parc. č. 655 nachádzajúcich sa v kat. úz. K. I. B.. Neskôr pod tlakom skutkových okolností žalobcovia na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa uznali, že dôvodom neuzavretia riadnej kúpnej zmluvy bolo nesplnenie len jednej z uvedených podmienok a to v poradí druhej podmienky, tzn. že bude možná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov. Boli si pritom vedomí, že ak by ozaj došlo k naplneniu tejto podmienky a nebola by možná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov, tak za to on (žalovaný) nezodpovedá. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 246/07, v zmysle ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Okrem toho z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 281/2005 vyplýva, že právne úkony treba vykladať nie podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon robil s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený. Formulácia odkladacej podmienky „bude možná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetu pozemkov“, priamo vylučuje výklad, že by táto suspenzívna podmienka mala byť časovo viazaná do 31.12.2011, pretože v takomto prípade bola formulovaná inak a so zvýraznením splnenia podmienky do 31.12.2011, čo sa ale nestalo. Prvostupňový súd uvedenú podmienku nesprávne vyložil, pretože si neuvedomil, že podmienka „bude možná výstavba prístupovej cesty“, bola splnená už dňom právoplatnosti ROEP, tzn. 16.12.2011, pretože od tohto dňa bolo objektívne možné vykonávať reálne kroky smerujúce k výstavbe prístupovej cesty, takže v každom prípade to bolo možné už do 31.12.2011. Akékoľvek subjektívne vyhlásenia, na ktoré poukazuje prvostupňový súd sú právne irelevantné, naviac sú nepresné. Starosta obce pred súdom prvého stupňa uviedol, že právo rozhodnúť o výstavbe cesty vzniklo dňom 16.12.2011, tzn. ešte pred 31.12.2011. Znamená to, že už 17.12.2011 mohli možní záujemcovia o výstavbu cesty podávať príslušné žiadosti, ale následne tak spravila až p. N., ktorá nehnuteľnosti od žalovaného získala, podala žiadosť o výstavbu cesty a tejto žiadosti bolo obecným zastupiteľstvom vyhovené. Súd prvého stupňa teda pochybil, že druhú podmienku uvedenú v zmluve o budúcej zmluve nesprávne vyložil, keď namiesto objektívneho výkladu svoj výklad zúžil a oprel o nesprávne a nezrozumiteľné vyjadrenie starostu obce, keď v prvej časti jeho výpovede vyplynulo, že až do konca roka 2011 nebola možná výstavba cesty, pretože ak by aj bola podaná žiadosť, túto by v čase do 31.12.2011 zamietol, resp. by sa ňou vôbec nezaoberal. Keďže v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je technicky bližšie špecifikovaná technická cesta, je treba pod pojmom prístupová cesta postupne rozumieť aj tzv. spevnenú cestu, tzn. navezenie pevného kameňa na už existujúcu poľnú cestu tak, ako na to poukázal pri svojej výpovedi Ing. B.. Nesprávny je výklad súdu aj v tom smere, že výkon práva na zmluvnú pokutu žalovaným by bol v rozpore s dobrými mravmi, pretože by mu zostala záloha zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalobcov a mal by tiež výťažok z predaja tých istých nehnuteľností, ale už inej osobe. V tomto smere si súd neuvedomil skutočnosť, že v súvislosti s uzavretím riadnej kúpnej zmluvy na návrh žalobcov, poskytol žalobcom čas od 13.09.2010 do 31.12.2011, aby si zabezpečili zvyšnú časť kúpnej ceny čo považuje za veľmi dlhú dobu. Na druhej strane on nebol povinný v zmysle zmluvy o budúcej zmluve predĺžiť lehotu uzavretia riadnej kúpnej zmluvy na nejaký termín po 31.12.2011, nakoľko v zmluve o budúcej zmluve toto dohodnuté nebolo. V súvislosti s tým uviedol, že žalobcovia už koncom roku 2011 strácali v jeho očiach dôveru, pretože nevidel u nich seriózny záujem na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, ale zámer dobehnúť ho, tzn. nedôvodne naťahovať čas a zároveň rafinovane vytvoriť takú situáciu, aby zodpovednosť na neuzavretie riadnej zmluvy bola viazaná na neho so všetkými negatívnymi dôsledkami pre neho vyplývajúcimi. Okrem toho žalobcovia na neho vyvíjali nátlak, aby to bol práve on, ktorý by mal odstúpiť od zmluvy s upozornením, že v takomto prípade si voči nemu uplatnia všetky práva. V ich prípade platí zmluvná voľnosť a pokiaľ žalobcovia za odbornej pomoci právnika pojali do zmluvy o budúcej zmluve zmluvnú pokutu 10.000,- Eur pre žalobcov a 20.000,- Eur pre neho a účastníci zmluvy s tým súhlasili, nie je možné dospieť k záveru, že v jeho prípade je výkon práva na zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi. K neuzavretiu riadnej kúpnej zmluvy došlo z dôvodu na strane žalobcov a to dôvod odmietnutia uzavrieť s ním riadnu kúpnu zmluvu nebol daný v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Preto jeho započítanie nároku na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur z preddavku na kúpnu cenu 10.000,- Eur, ktorú mu žalobcovia pri podpise zmluvy o budúcej zmluve vyplatili je dôvodný. Aj z čl. IV. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, označenej ako Sankcie je zrejmé, že aj v tejto časti je zmluva koncipovaná jasne v prospech žalobcov, pretože v prípade neuzavretia zmluvy z dôvodov na strane žalobcov by boli zaviazaní žalobcovia zaplatiť jemu zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur, avšak v prípade neuzavretia riadnej kúpnej zmluvy z dôvodu na jeho strane by on musel zaplatiť žalobcov zmluvnú pokutu 20.000,- Eur, čo je zjavný nepomer. Poukázal aj na to, že zmluvu u žalobcov vyhotovil žalobca v 3. rade V. V., ktorý je spolumajiteľom realitnej kancelárie DUPOS, po porade s právnikom a aj preto bola sporná zmluva o budúcej kúpnej zmluve naformulovaná jasne v prospech žalobcov. Je nesporné, že žalobcovia vzhľadom na túto skutočnosť nesú plnú zodpovednosť za obsahové náležitosti a formálnu správnosť tak, aby bola zmluva v súlade s § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k rozporom. Žalobcovia porušili túto povinnosť práve nepresnou formuláciou podmienok bez akéhokoľvek časového obmedzenia a bližšej špecifikácie, ktoré je preto potrebné vykladať maximálne objektívne a zoširoka v prospech jeho ako žalovaného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcov k úhrade všetkých trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobcovia odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že prvostupňový súd rozhodol správne, rozhodnutie vychádza zo súdom riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia majú za to, že argumentácia žalovaného o nesprávnom výklade odkladacej podmienky obsiahnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nemôže v žiadnom prípade obstáť. Súd správne na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že výstavba prístupovej cesty nebola ani ku dňu 16.12.2011, ani ku dňu 31.12.2011 objektívne možná. Právoplatným skončením ROEP-u ku dňu 16.12.2011 sa totiž vyriešili len vlastnícke vzťahy k predmetným pozemkom, na ktorých by eventuálne mohla byť zriadená stavba prístupovej cesty a teda došlo k vyriešeniu len otázky ohľadne subjektu, s ktorým je možné rokovať. Do tohto času nebolo s kým rokovať o tejto možnosti a až potom bolo možné iniciovať rokovania s novým vlastníkom pozemkov o podmienkach, za ktorých by tento bolo ochotný umožniť zriadenie stavby prístupovej cesty na jeho pozemkoch a najmä poskytnúť budúcemu stavebníkovi titul k týmto pozemkom, ktorý je základným predpokladom získania stavebného povolenia. Išlo o rokovanie so starostom obce s cieľom vyrokovať vôbec možnosť využitia pozemkov na účel zriadenia prístupovej cesty. Návrh zmluvy musel byť schválený obecným zastupiteľstvom, pričom od 16.12.2011 do 31.12.2011 obecné zastupiteľstvo nezasadalo. O tom, že žalobcovia mali evidentný záujem o predmetné nehnuteľnosti je aj ich list, ktorým žiadali žalovaného o predĺženie doby, do ktorej je možné podmienku možnosti výstavby cesty splniť, aby si tak zachovali záväzok uzavrieť konečnú kúpnu zmluvu. Žalovaný vzniknutú situáciu však zneužil tak, že odmietol dobu trvania záväzku uzavrieť konečnú zmluvu predĺžiť, vediac, že už rokoval s inými záujemcami o kúpu, ktorým pozemky aj následne predal. Žalovaný celkom zrejem postupoval podľa vopred premyslenej úvahy výsledkom čoho bolo, že zinkasoval kúpnu cenu a súčasne sa neštítil ponechať si aj preddavok na kúpnu cenu od žalobcov. Scestné je tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd prvého stupňa použil nesprávny výklad a to sužujúci a tento oprel o nesprávne a nezrozumiteľné vyjadrenie starostu obce. Samotná podmienka bola objektívne splniteľná len za predpokladu, že nielen vlastníci budú ochotní poskytnúť právny titul na zriadenie stavby na ich pozemkoch, ale že aj príslušné orgány verejnej moci výstavbu prístupovej cesty povolia. Záverom poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, z ktorých vyplýva ústavný princíp nezávislosti súdov garantovaný v čl. 46 Ústavy SR. Žalovaný vo svojom odvolaní odkazuje aj na ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., v ďalšom však neuvádza konkrétne dôvody v čom vidí pochybenie súdu, keď mal súd vec nesprávne právne posúdiť. Takýto dôvod skutočne daný nie je, pretože súd správne aplikoval všetky relevantné právne normy na zistený skutkový stav a ich obsah správne interpretoval. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 658,94 Eur (§ 10, § 13, §13a vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. vychádzajúc z odmeny za jeden úkon právnej služby a to písomné podanie vo veci, vyjadrenie k odvolaniu s tým, že tento úkon bol spísaný v mene štyroch žalobcov a výpočet sa odvíja od základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 270,54 Eur, ktorá je následne znížená o 50%, t.j. o 135,27 Eur a vynásobená počtom žalobcov, tzn. 4 = 541,08 Eur a k takto získanej sume bol pripočítaný režijný paušál 8,04 Eur s príslušnou výškou DPH, nakoľko právny zástupca je registrovaným platcom DPH.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť im sumu 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03.04.2012 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedli že žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci uzavreli dňa 13.09.2010 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok medzi budúcimi kupujúcimi a budúcim predávajúcim o uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemkom, najmä dohoda o lehote, podmienkach a spôsobe uzavretia kúpnej zmluvy. V čl. II, bode 1. budúcej zmluvy bolo okrem iného uvedené že budúci predávajúci a budúci kupujúci sa dohodli, že obe strany sú povinné uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 31.12.2011, pričom podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy do určenej doby boli podľa čl. II., bodu 4. - možnosť zmeny spôsobu využívania predmetných pozemkov na stavebné pozemky, možnosť výstavby prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov, možnosť výstavby inžinierskych sietí a pripojenia na inžinierske siete, povolenie na vecné bremeno od výlučného vlastníka pozemkov susediacich s predmetnými pozemkami; vznik záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu bol pre zmluvné strany podmienený splnením uvedených podmienok v dohodnutej dobe, t.j. najneskôr do 31.12.2011. K splneniu podmienok v dohodnutej dobe nedošlo, čoho dôsledkom bolo, že záväzok uzavrieť konečnú kúpnu zmluvu a teda záväzok žalobcov zaplatiť kúpnu cenu žalovanému nevznikol. Žalobcovia uhradili žalovanému (v súlade s čl. II., bod 2. zmluvy) sumu vo výške 10.000,- Eur ako preddavok na kúpnu cenu pri podpise zmluvy - vzhľadom na nesplnenie podmienok vzniku záväzku uzavrieť konečnú kúpnu zmluvu v dohodnutej dobe najneskôr do 31.12.2011 (k uzavretiu konečnej kúpnej zmluvy nikdy nedošlo), odpadol dôvod, pre ktorý bol preddavok na kúpnu cenu vyplatený, a neexistuje ani iný dôvod, ktorý by odôvodňoval oprávnenosť získaného majetkového prospechu žalovaného. Žalobcovia výzvou zo dňa 21.03.2012 vyzvali žalovaného, aby im vrátil preddavok na kúpnu cenu vo výške 10.000,- Eur, žalovaný preddavok na kúpnu cenu však nevrátil. Z dôvodu, že k uzatvoreniu konečnej kúpnej zmluvy nedošlo, ide na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov, ktoré je žalovaný povinný vydať. Žalobcovia si uplatňujú voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03.04.2012 (kedy bol žalovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaný) do zaplatenia.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vzhľadom k tomu, že v zmluve bola dohodnutá sankcia vo výške 10.000,- Eur - zmluvná pokuta, ktorú mali zaplatiť žalobcovia v prípade neuzatvorenia zmluvy z ich viny, žalobcom teda vznikla povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť, pričom táto bola realizovaná zo strany žalovaného zápočtom voči preddavku ktorý obdržal vo výške 10.000,- Eur.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ vec právne posúdil v zmysle použitých ustanovení Občianskeho zákonníka.

Je nesporné, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť v stanovenej dobe kúpnu zmluvu, tzn. do 31.12.2011 ohľadne odpredaja pozemkov žalovaného žalobcom. O predmetné pozemky mali žalobcovia záujem z dôvodu výstavby rodinných domov; oslovili preto žalovaného, ktorý bol vlastníkom pozemkov, tento s ich predajom súhlasil. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy na pozemky si chceli žalobcovia zabezpečiť, aby bola možnosť dotiahnuť k pozemkom všetky inžinierske siete a vybudovať prístupovú cestu (čo mali realizovať na vlastné náklady), aby mohli pozemky riadne využívať. Problém nastal s prístupovou cestou k pozemkom, ktorej vlastníctvo nebolo ustálené, nakoľko v katastri obce prebiehal ROEP. Keďže žalobcovia nevedeli kto je vlastníkom pozemkov pod zamýšľanou prístupovou cestou, požiadali žalovaného o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, tento však nesúhlasil.

Podstatným teda je, že k mienenej kúpnej zmluve nedošlo z dôvodu nesplnenia jednej z podmienok a to v čase dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve, tzn. do 31.12.2011 bez zavinenie niektorej zo zmluvných strán. Za takýchto okolností je správny záver súdu prvého stupňa, z ktorého vyplynula povinnosť žalovaného ako budúceho predávajúceho vrátiť žalobcom ako budúcim kupujúcim od nich žalovaným prevzatý preddavok na kúpu 10.000,- Eur, ktorá je bezdôvodným obohatením sa žalovaného - jedná sa o plnenie, ktorého titul dodatočne odpadol, spolu s úrokom z omeškania. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa.

Čo sa týka započítanie sumy 10.000,- Eur na zmluvnú pokutu, na ktorý si robí nárok žalobca, v tejto časti neboli splnené podmienky na započítanie v prospech žalovaného.

Žalovaný listom zo dňa 23.11.2011 vyzval žalobcov na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a na doplatenie kúpnej ceny vo výške 49.500,- Eur najneskôr do 31.12.2011 - na uvedenú výzvu žalobcovia reagovali listom zo dňa 26.11.2011 a uviedli, že je schvaľovaná ich žiadosť k možnosti využitia pozemku na obci a na SPF, k schváleniu vybudovania miestnej komunikácie bráni ROEP, a požiadali o predĺženie lehoty na uzavretie zmluvy. Listom zo dňa 09.12.2011 žalovaný žalobcom oznámil, že nesúhlasil s predĺžením dátumu uzavretia riadnej kúpenej zmluvy; zároveň im oznámil, že naďalej rešpektuje Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a nemá dôvod, aby od nej odstúpil, a ani odstúpiť nemieni, a opätovne vyzval žalobcov k rešpektovaniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a k splneniu povinnosti v zmysle jej obsahu, t.j. že ho žalobcovia vyzvú na podpis riadnej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v zmluve uvedené a doplatia kúpnu cenu vo výške 49.500,- Eur v lehote do 31.12.2011. Na uvedený list odpovedali žalobcovia listom zo dňa 31.12.2011, kde poukázali na čl. II., ods. 4 zmluvy - do 31.12.2011 sa údajne nesplnili podmienky na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, preto žalobcovia odstupujú od zmluvy; zároveň žalovaného požiadali o vrátenie sumy 10.000,- Eur a na zaplatenie nákladov, ktoré na projekt vynaložili (vo výške 5.000,- Eur, ktoré však nezdokladovali). Žalovaný následne listom zo dňa 02.01.2012 žalobcom oznámil, že nakoľko neboli splnené podmienky bodu čl. IV., bod 2. zmluvy, sú povinní zaplatiť mu zmluvnú pokutu, pretože k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy do 31.12.2011 nedošlo z dôvodov výlučne na strane žalobcov; zároveň im oznámil, že si voči nim uplatňuje svoj nárok na zmluvnú pokutu (v zmysle článku IV., bod 2. zmluvy) s tým, že zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur započítava voči žalobcom na preddavok kúpnej ceny vo výške 10.000,- Eur, čím považoval žalovaný vzťahy zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za ukončené a finančne vysporiadané. Ďalej listom zo dňa 27.03.2012 žalovaný právnemu zástupcovi žalobcov (na jeho výzvu na zaplatenie 10.000,- Eur) oznámil, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vznikol v zmysle čl. IV., bod 2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom listom zo dňa 02.01.2012 uskutočnil zápočet sumy 10.000,- Eur (na ktorú mu vznikol nárok z titulu zmluvnej pokuty) voči preddavku kúpnej ceny vo výške 10.000,- Eur (ktorá mu bola zaplatená pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) - zápočet vykonal v zmysle čl. IV., bod 2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010)

Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. I keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu povinného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

Žalovaný si zmluvnú pokutu uplatnil podľa článku IV. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko podľa neho neprišlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúcich kupujúcich (žalobcovia).

V zmysle čl. IV Zmluvy o budúcej zmluve je však povinnosťou žalobcov zaplatiť zmluvnú pokutu 10.000,- Eur žalovanému v prípade ak nepríde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúcich kupujúcich. Okrem toho tento článok výslovne zakotvuje, že budúci kupujúci nie sú povinní uhradiť zmluvnú pokutu v prípade ak bude z akýchkoľvek (!!!) dôvodov nemožná výstavba prístupovej cesty po celej dĺžke predmetných pozemkov.

Z výsledkov dokazovanie vyplynulo, že do 31.12.2011 nebolo možné realizovať výstavbu prístupovej cesty po celej dĺžke pozemkov, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpy a tvrdošijné trvanie žalovaného na tom, že od 16.12.2011 do 31.12.2011 k tomuto boli splnené podmienky nemá oporu v zistenom skutkovom stave.

Odvolací súd v danom prípade s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k riadne dohodnutej Zmluve o budúcej zmluve, vrátane zmluvnej pokuty v jej písomnej podobe, ale neboli splnené podmienky na vznik nároku žalovanému na dohodnutú zmluvnú pokutu a tým neboli splnené podmienky na započítanie tohto nároku žalovaného k žalobou uplatnenému nároku žalobcov.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním výslovne napadnutý, s použitím § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnému žalovanému.

Trovy odvolacieho konania žalobcov predstavujú sumu 658,94 Eur ako odmenu za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu, za 4 žalobcov, vychádzajúc z odmeny za úkon 270,54 Eur x 50% x 4 plus režijný paušál 1 x 8,04 Eur, k tomu 20% DPH, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov žalobcom súd uložil žalovanému zaplatiť k rukám advokáta žalobcov 1 až 4 (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.