KSTT/24Co/146/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/146/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201619 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714201619.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., 2/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., 3/ Mgr. X. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Potočná 249/16, Skalica, o zaplatenie 4.873,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7C 587/2014-131 zo dňa 21. októbra 2014 v zamietajúcej časti, v závislom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne a odporcovi 3/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.329,56 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.329,56 eur od 07.08.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 6,78 eur a to v splátkach po 100,- eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Zároveň súd odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a odporcovi 3/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 148,- eur a náhradu iných trov v sume 101,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon vyslovil, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 261 ods. 3 písm. d), 365, 497, 504 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a) až i) prílohou zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, § 548 ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. a vecne tým, že z obsahu zmluvy o splátkovom úvere mal súd preukázané, že sa tu uvádza výška RPMN 5,65 %. Na základe odporu odporkyne 3/ o nesprávne uvedenej výške RPMN v zmluve súd skúmal spôsob výpočtu a samotnú výšku RPMN prihliadajúc na § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného 04.11.2005. Opakovaným prepočtom RPMN súd dospel k záveru, že v zmluve o splátkovom úvere je uvedený nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) pre daný úver v sume 5,65 % pre úverový rámec, čo súd vyhodnotil tak, že v zmluve nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov nezodpovedá výpočtu určenému v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 04.11.2005. Pri úvere 4.979,09 eur (150.000 Sk) a mesačných splátkach 71,67 eur (2.159 Sk) pri počte splátok 119 malo byť RPMN v sume 13,21 %. K výpočtu 13,21 % RPMN súd dospel dosadením veličín do príslušného vzorca zo zákona o spotrebiteľských úverov, t.j. súd dosadil výšku úveru 150.000 Sk , dodatočný náklad 3000 Sk (poplatok za úver), počet 119 mesačných splátok, mesačnú splátku 2.159 Sk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva obsahovala nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo treba vyhodnotiť tak, že v zmluve ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená, i s ohľadom na to, že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba poukázať na to, že nesprávne uvedenie resp. neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v zmysle § 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, to znamená že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená podľa výpočtu podľa prílohy tohto zákona, a to v správnej výške. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže mať za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, preto v danom prípade treba považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Z týchto dôvodov prvostupňový súd navrhovateľovi nemohol priznať uplatnený úrok z úveru prípadne ďalšie poplatky s úverom spojené. Vzhľadom k tomu, že z dokazovania vyplynulo, že odporcom bol poskytnutý úver v celkovej sume 4.979,09 eur (150.000 Sk), priebežne v splátkach zaplatil 1.649,44 eur, z ktorej sumy boli započítané najprv poplatky, úroky a istinu a je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, odporcovia budú povinní zaplatiť navrhovateľovi z poskytnutého úveru len doposiaľ nesplatenú istinu 3.329,56 eur z pôvodne žiadanej sumy 4.951,31 eur (4.873,56 eur + 77,75 eur), na zaplatenie ktorej súd odporcov aj zaviazal. V zmysle Obchodných podmienok a sadzobníka pôvodného navrhovateľa, ktoré boli súčasťou zmluvy, si účastníci zmluvne dohodli úroky, poplatky, pričom keďže treba považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, súd navrhovateľovi nepriznal zaplatenie úrokov z úveru a ďalších poplatkov. Z týchto dôvodov súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 3.329,56 eur zamietol. Súd priznal navrhovateľovi ním správne uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.329,56 eur od 7.8.2011 do zaplatenia.

Nakoľko odporkyňa 3/ žiadala povoliť dlh splácať vzhľadom na zlé finančné pomery a súd mal preukázané pomery odporcov 1/ a 2/ ako dlžníkov, povolil im súd splácať pohľadávku po 100 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri určovaní mesačnej splátky súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe povoliť splatiť dlh najneskôr do troch rokov bez ohľadu na reálne majetkové a zárobkové pomery dlžníkov. Keďže pohľadávka je v sume 3.329,56 eur, pri vydelení 36 mesiacmi súd dospel k mesačnej splátke 92,50, zaokrúhlene k mesačnej splátke 100 eur.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd posudzoval pomer úspechu účastníkov a zistil, že čistý úspech navrhovateľa predstavuje sumu 34,50 % (Výpočet čistého úspechu navrhovateľa: Navrhovateľ žiadal sumu 4.951,31 eur /4873,56+77,75/, súd mu priznal sumu 3329,56 eur.3329,56 x 100 deleno 4951,31 = 67,24 %-ný úspech navrhovateľa. 100- 67,24 = 32,75 % úspech odporcov. Čistý úspech navrhovateľa je: 67,24 % - 32,75 % =34,49, zaokrúhlene 34,50%). Právny zástupca navrhovateľa si správne vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 205,16 eur vrátane DPH vyčíslil si odmenu za 2 úkony právnej služby á 205,16 eur vrátane DPH ( prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby) a 2 x režijný paušál á 9,65 eur vrátane DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 101 eur (34,50 % z zaplateného súdneho poplatku za návrh 292 eur = 100,74, zaokrúhlene 101 eur). Súd priznal taktiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 148 eur ( 34,50% z 429,62 eur = 148,21, zaokrúhlene 148 eur). Odporkyňa 3/ si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd žiadne ani nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a to v časti v ktorej súd žalobu zamietol, o zaplatenie 1.544,- eur s príslušenstvom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pripojil výpočet RPMN zodpovedajúci uzavretej zmluve a dospel k záveru, že RPMN je vo výške 5,65%. Výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy a je uvedená správne. Súd na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola platná a účinná. Navrhovateľ má za to, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ide o zmluvu o úvere teda absolútny obchod, na záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, keďže predmetná úverová zmluva bola uzavretá 04.11.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku a teda nevzťahovala sa ani povinnosť účastníkov úverovej zmluvy uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov konania. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie NS SR spis. zn. 2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012, na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co 132/2013, 15Co 28/2013 a Krajského súdu v Trnave 9Co 138/2013. Domáhal sa preto, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil, návrhu vyhovel alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si aj náhradu trov konania.

Odporcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že RPMN uvedená v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená správne v dôsledku čoho bolo potrebným úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu 30.6.2006 do jeho novelizácie zák. č. 264/2006 Z.z. účinnej od 1.7.2006 v prílohe obsahoval vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, taký ako použil pri výpočte RPMN navrhovateľ v podanom odvolaní. RPMN v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.11.2005 bola teda vypočítaná v súlade s týmto zákonom. Je tiež známou skutočnosťou, že do pôvodného znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, do jeho prílohy o výpočte RPMN už pri jeho tvorbe sa dostal nevhodný vzorec na prepočet ukazovateľa v dôsledku čoho celková cena pôžičky, ktorú má RPMN odzrkadlovať bola opticky zhruba o polovicu nižšia. Podľa uvedeného vzorca správna by bola len vtedy, ak by klient splatil požičané peniaze jednou splátkou na konci doby splatnosti, čo nebol daný prípad. Až po štyroch rokov v novelizácii Zákona o spotrebiteľských úveroch zák. č. 264/2006 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2006 došlo k zmene tohto vzorca, v prílohe č. 1 bola obsiahnutá základná rovnica, v prílohe č. 2 príklady výpočtov RPMN, v prechodných a záverečných ustanoveniach k zák. č. 264/2006 Z.z. k úpravám účinným od 1.7.2006 bolo ustálené, že právne vzťahy ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, aby vzorec pre výpočet RPMN preto nepôsobil retroaktívne. Na základe vyššie uvedeného je potom nevyhnutné uzavrieť, že RPMN uvedená v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere a uvedená a vypočítaná v súlade s prílohou zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, i ak by si veriteľ ako dodávateľ (v danom prípade Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava) bola vedomá nesprávnosti daného výpočtu RPMN, bola napriek tomu viazaná citovaným zákonom a RPMN v zmluve bola povinná uviesť podľa predmetného výpočtu. Záver prvostupňového súdu, na ktorom založil napadnutú zamietajúcu časť preskúmavaného rozsudku, že RPMN v predmetnej zmluve nie je správne uvedená, v dôsledku čoho bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov preto nie je správny. Súd sa tak bude musieť zaoberať oprávnenosťou uplatneného nároku v časti uplatnených úrokov a poplatkov i z ostatných hľadísk na ochranu spotrebiteľa, z ktorých predmetný právny vzťah vzhľadom na prijatý záver neskúmal. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ktorou bol návrh zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či a ak áno v akom rozsahu vznikol navrhovateľovi nárok na návrhom na začatie konania uplatnené úroky a poplatky. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.