KSTT/23CoPr/3/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoPr/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112241821 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1112241821.1



Uznesenie Krajský súd Trnava v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, IČO: 47 245 531, Panenská 29, 811 03 Bratislava, zastúp.: AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125 a JUDr. Kristína Bakošová, advokátka, Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: PaedDr. Z. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/XA, XXX XX K., zastúp.: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., advokát, Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 5 792,54 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 17Cpr/5/2013-310 zo dňa 6. februára 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu 1. stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 5 792,54 € s príslušenstvom, pretože žalovaný bol v období rokov 2008 až 2012 členom rady Fondu, pričom členstvo v rade Fondu je čestné a člen rady Fondu nemôže byť zamestnancom Fondu, pričom žalobca má za to, že z charakteristiky funkcie člena rady Fondu vyplýva, že ak tento člen vykonáva činnosť pre Fond, nie je oprávnený prijať odmenu za jej výkon. Zároveň rozhodol o trovách konania, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 1 954,97 €, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že v období od 14.12.2009 do 20.4.2011, kedy žalobca so žalovaným uzatvoril dohody o vykonaní práce tak, ako to vyplýva zo žalobného návrhu, žalovaný pre žalobcu na základe týchto dohôd vykonával túto prácu individuálne dohodnutú v každej dohode, ako zamestnanec žalobcu, v zmysle § 11 ods. 1 Zákonníka práce, a preto sú tieto dohody neplatné, ako uvádza v žalobe žalobca, pretože týmto mal žalovaný porušiť ako v tom čase člen rady fondu ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z.z., pretože členovia rady fondu nesmú byť zamestnancami fondu, a preto vyplatená odmena za túto prácu žalovanému je bezdôvodným obohatením žalovaného, ktoré je povinný vydať, v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože práce dohodnutá v predmetných dohodách nebola závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pretože nevykazovala známky závislej práce, pretože v každej z týchto dohôd táto individuálne dohodnutá práca nepozostávala, prevažne z opakovania určených činností, ale bola vždy individuálne dohodnutá a odlišná od prác dohodnutých v iných dohodách o vykonaní práce, žalobca neriadil priebeh výkonu tejto práce žalovanému a žalobca nedával žalovanému priebežne ani pokyny na výkon týchto dohodnutých prác a taktiež žalovaný nevykonával dohodnutú prácu na náklady žalobcu a žalobcovými výrobnými prostriedkami, teda nešlo na základe predmetných dohôd o vykonaní práce o závislú prácu, a preto túto prácu žalovaný nevykonával pre žalobcu ako zamestnanec v zmysle § 11 ods. 1 Zákonníka práce a preto neporušil ani ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z.z. a aj vykonávaná práca pre žalobcu na základe predmetných dohôd nepozostávala z riadiacej a schvaľovacej činnosti ani vymenúvacej činnosti, ktorá patrila do pôsobnosti rady fondu, podľa § 4 zákona č. 471/2002 Z.z., preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania a to titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia 25.10.2013, vyjadrenie vo veci samej 31.10.2013, porada s klientom v Trnave 5.11.2013 náhrada vo výške 2/3 odmeny, účasť na pojednávaní bez prejednania veci samej 14.11.2013 náhrada vo výške 1 odmeny, ďalšia porada s klientom v Trnave - náhrada vo výške 1/3 odmeny, vyjadrenie z 16.12.2013, vyjadrenie vo veci 27.1.2014, vyjadrenie vo veci 2.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014, 2 x 250,39 € = 500,78 €, 1 x 166,39 €, 1 x 76,68 €, 1 x 83,46 €, 1 x 250,39 €, 3 x 250,67 € = 752,01 €, strata času pri ceste z Bratislavy do Trnavy a späť - 6 polhodín po 13,01 € = 78,06 €, 2 polhodiny po 13,40 € = 26,80 €, a cestovné priznané iba vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom - vlakom, vzhľadom na dobré vlakové pripojenie Bratislava - Trnava a späť po 46 km t.j.- 8 x 2,55 € = 20,40 €, spolu v sume 1 954,97 €, podľa § 10, § 14, § 16, § 17, § 18 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca za dôvod ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), pretože došlo v konaní k vadám uvedeným v paragrafe 221 ods. 1 O.s.p. tým, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu 1. stupňa je v tom, že v odôvodnení neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, rozhodnutie súdu 1. stupňa žalobca považuje za nepresvedčivé. Nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.. V tej súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 209 /04, II ÚS 78/05, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 M Cdo 5/2013. Žalobca má zato, že súd 1. stupňa odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom tým, že nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Súd nemal preukázané, že odporca žalovaný vykonával činnosti neboli predmetom sporných dohôd ako zamestnanec, žalovaný vykonáva závislú prácu, porušil ustanovenie § 5 ods. 4 zákona číslo 471/2002 o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov, nemal preukázané, že činnosti vykonávané žalovaným spadali do rámca výkonu člena rady fondu. Je nutné sa zaoberať aj tvrdením, že žalovaný ako zamestnanec pre žalobcu ako zamestnávateľa pre závislú prácu nevykonával, avšak napriek uvedenému pristúpil k uzatvoreniu dohody o vykonaní práce žalobca sa domnieva, že žalovaný obchádzal zákon a uvedené s poukazom na ustanovenie § 39 zákona číslo 40/64 zbierky občiansky zákonník to zakladá ďalší dôvod neplatnosti predmetných dohôd. Súd 1. stupňa neuviedol žiadny dôvod a nevykonal žiadne dokazovanie na základe, ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že odporca závislú prácu pre žalobcu nevykonával a teda, že neporušil ustanovenie § 5 ods. 4 citovaného zákona. Žalobca poukazuje na nesprávnu aplikáciu Zákonníka práce, keď sa žalovaný domáhal ochrany v zmysle Zákonníka práce. V ďalšej časti svojho odvolania poukázal na činnosti vykonávané v rámci funkcie člena rady fondu. Žalobca tvrdil a preukázal, že obsah činností, ktoré boli predmetom sporných dohôd spadali do rámca výkonu člena rady fondu (§ 3 ods. 1, § 4 citovaného zákona § 10 ods. 1 a § 1 ods. 3citovaného zákona a § 7 ods. 18 štatútu fondu). žalobca poukázal na úľoch úrady fondu vykonávať správu fondu nariadiť jeho činnosť a v § 4 citovaného zákona len demonštratívnym spôsobom sa vymedzuje pôsobnosť rady, pričom pojem spravovať a riadiť Fond je logické vykladať spôsobom, že povinnosťou člena rady bolo vykonať všetko potrebné k tomu, aby tento subjekt efektívne a hospodárne fungoval. Navyše poukázal na ustanovenie § 10 citovaného zákona a ustanovenie § 7 ods. 8 štatútu fondu že sa priznáva žalovanému oprávnenie predkladať akékoľvek návrhy a podnety. Žalobca má za to, že žalovaný svoje oprávnenie využil pre zákonom ustanovené pravidlo , že výkon funkcie je čestný a nemohol za vykonanie takejto funkcie poberať žiadnu odmenu. Ďalej poukázal na obsahy dohôd z 20. 4.2011, z 13. 12. 2010, 8. 10. 2010, 14. 6. 2010 , 8. 6. 2010, 19. 3. 2010, 14. 12. 2009, že všetky činnosti špecifikované spormi dohodách o vykonaní práce mali a boli preberané na zasadnutiach rady fondu, je irelevantné, či žalovaný uvedené činnosti vykonal ústne alebo písomne, povinnosť vykonať činnosti, ktoré boli obsahom týchto dohôd vyplývalo priamo z predmetného citovaného zákona. Je zrejmé, že obsah činností, ktoré boli predmetom týchto dohôd, jednoznačne spadá do rámca výkonu funkcie člena rady fondu. Môžu to dosvedčiť aj svedkovia navrhnutí žalobcom, ktorých vypočutie súd 1. stupňa nepripustil a zamietol, členovia rady a dozornej rady fondu z obdobia roku 2012 - JUDr. A. S. a Mgr. O. D.. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 citovaného zákona štatútu fondu členovia rady fondu mohli predkladať rôzne návrhy a podnety, ktoré mali zabezpečiť fungujúci stav Fondu, respektíve ho zlepšovať. Žalovaný pôsobil v tomto orgáne, do ktorého ho menoval štátny orgán ako sám uviedol bola to pre neho česť, už zo samotného výrazu funkcie vyplýva, že žalovaný mal zabezpečiť funkčnosť fondu a musel sa zaujímať o dianie fondu a určitým spôsobom mal ovplyvňovať, žalovaný si bol vedomý, že výkon tejto funkcie je čestný. Žalobca má zato, že výstupy žalovaného na základe dohôd o vykonaní práce nie sú vždy použiteľné a preukázateľné a že obsah dohôd sa opakuje u viacerých bývalých členov rady fondu. Súd sa týmto vôbec nezaoberal. Žalobca má za to, že vyslovením tejto námietky poukázal, že činnosti na základe dohôd neboli vykonané, hodnota, ktorá mala byť žalovanému za tieto činnosti poskytnutá sa rovná nule. Súd neskúmal vykonanie prác a ani nevykonal dokazovanie ohľadom hodnoty týchto prác. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že aj keby žalovaný činnosti na základe sporných dohôd vykonal a mohol za uvedenú činnosť prijať odmenu, táto by nezodpovedala rozsahu výstupov, ktoré na jej základe mali byť fondu poskytnuté. Kontrola hospodárenia vo fonde prebehla až v roku 2012 na podnet Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2011, keď si všímali nezrovnalosti týkajúce sa fondu. Vo fonde bol jednoznačne v rozhodnom období narušený kontrolný mechanizmus. Národná rada Slovenskej republiky poukázala na nedostatky pokiaľ ide o hospodárenie fondu. Tieto okolnosti takisto prvostupňový súd nehodnotil a neprihliadol na ne. V súvislosti s premlčaním poukázal žalobca na plynutie premlčacej doby vtedy, keď sa účastník dozvie o neplatnosti zmluvy. Žalobca svoj nárok považuje za dôvodný, predložil súdu všetky dôkazy a argumenty o oprávnenosti jeho nároku. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou žalobcu a dôkazmi predloženými o tom, že obsah činností, ktoré boli predmetom dohôd spadali do rámca výkonu funkcie člena rady fondu, že žalovaný porušil ustanovenie § 3 ods. 9 citovaného zákona a § 5 ods. 4 citovaného zákona a že aj pre tieto dôvody nebolo možné členovi rady fondu poukázať už vyplatené finančné prostriedky, že nárok žalobcu bol uplatnený včas a námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Súd 1. stupňa sa vôbec nezaoberal otázkou a nevykonal dokazovanie, aby zdôvodnil, či činnosti spadajú do rámca výkonu člena rady, že žalovaný vykonával pre žalobcu závislú prácu, že činnosti na základe sporných dohôd a či boli alebo neboli vykonané, nezistil výšku vyplatených finančných prostriedkov, ktorá by zodpovedala reálnej hodnote vykonaných prác. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu 1. stupňa a návrhu vyhovieť, respektíve zrušiť rozhodnutie súdu 1. stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového a druhostupňového konania.

Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, navrhol vecne správne rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdiť. Súd 1. stupňa uviedol, že ním vykonávaná práca pre žalobcu nepozostáva z riadiacej ani schvaľovacej ani vymenúvacej činnosti § 4 citovaného zákona, čím uznal, že dohody o vykonaní prác nesúviseli s prácou člena rady fondu v paragrafe 4 citovaného zákona a, že prácu v rámci dohody vykonáva nad rámec povinností člena rady fondu. Súd 1. stupňa vychádza z uzatvorených dohôd, ktorých obsah posudzoval jednotlivo, vykonal dokazovanie tak, že právne posúdil že na základe týchto dohôd nevykonával pre žalobcu závislú prácu v zmysle § 11 ods. 1 Zákonníka práce a § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pretože jeho práca nevykazovala znaky závislej práce. Táto práca bola vždy individuálne hodnotená, žalobca mu nedával ani priebežné pokyny na výkon dohodnutých prác a taktiež nevykonával dohodnutú prácu na základe navrhovateľa ani jeho prostriedkami, ako žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, že neobsahuje rozhodnutie náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p., tak neuviedol, ktorý dôkaz súd 1. stupňa nevykonal, hoci ho navrhovateľ navrhoval vykonať, tak táto námietka je neopodstatnená, nebolo tak porušené právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade neplatnosti dohôd o vykonaní prác je potrebné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce. Pracovné úlohy, ktoré žalobca žalovanému za dal v zmysle dohôd riadne žalovaný vykonal na požadovanej vysokej kvalitatívnej úrovni tieto boli vykonávané nad rámec výkonu člena rady. Demonštratívny výpočet vo funkcii podľa § 4 citovaného zákona neznamená, že automaticky všetky činnosti pre fond vykonáva respektíve, ktoré vykonal, musia spadať pod ustanovenie § 4. Treba prihliadnuť na zmysel a účel predmetného ustanovenia v zmysle čl. 2 základných zásad Zákonníka práce platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi podľa jeho názoru nie je možné spravodlivo požadovať vrátenie odmien, ktoré mu boli vyplatené na základe dohôd.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), pretože zistil že postupom súdu sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne tak zistil skutkový stav.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca ako zamestnávateľ, konajúci prostredníctvom bývalého štatutárneho orgánu a žalovaný ako zamestnanec, uzatvorili nasledovné dohody o vykonaní práce, - 14.12.2009, dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na zasadnutie rady Fondu konaného dňa 15.12.2009, a to pripomienok k návrhu novely zákona na zlúčenie Fondu a Študentského pôžičkového fondu, odmena vo výške 132,09 €, - 14.12.2009, dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava koncepcie poskytovania pôžičiek pre žiadateľov z Fondu na najbližších 5 rokov v spolupráci s poslancami NR SR, v nadväznosti na získané dotácie finančných prostriedkov schválených vládou SR, a to v období od 15.12.2009 do 23.12.2009, odmena vo výške 3 000 €, - 19.3.2010, dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na zasadnutie rady Fondu konaného dňa 23.3.2010, a to úpravy sadzobníka poplatkov a náhrad od 1.7.2010, odmena 132,09 €, - 8.6.2010, dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava podkladov na zmenu štatútu Fondu v súvislosti s úpravou spoplatnenia predčasného splatenia pôžičiek na zasadnutie rady a dozornej rady konaného dňa 9.6.2010, odmena vo výške 132,09 €, - 14.6.2010, dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na dopracovanie štatútu Fondu v súlade s uzneseniami rady fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi zo zmenou sadzobníka poplatkov, a to v období od 15.6.2010 do 29.6.2010, odmena vo výške 2 000 €, - 8.10.2010 dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bola príprava návrhu na zasadnutie rady Fondu konaného dňa 12.10.2010, a to analýzy zabezpečenia finančných zdrojov pre nasledujúcich päť rokov, potrebné na prerokovanie s členmi výboru pre vzdelanie NR SR, odmena vo výške 132,09 €, - 13.12.2010, dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bola príprava návrhu na zasadnutie rady Fondu konaného dňa 15.12.2010 a to ako postupovať v prípade poskytnutia pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola priznaná pôžička z nedostatku voľných finančných prostriedkov v roku 2010 podľa jednotlivých krajov, odmena vo výške 132,09 €, - 20.4.2011, dohodu o vykonaní práce predmetom ktorej bola príprava návrhu na zasadnutie rady Fondu konaného dňa 29.4.2011, a to alternatívneho návrhu poskytovania pôžičiek v roku 2011 v spolupráci s KŠU podľa potreby stabilizácie pedagógov v príslušných krajoch SR, odmena vo výške 132,09 €, na základe týchto dohôd boli žalovanému poukázané žalobcom finančné prostriedky v celkovej výške 5 792,54 eur. Z dohôd vyplýva, že každé plnenie, ktoré žalovaný Fondu na ich základe poskytol, jednoznačne súvisí s pôsobením žalovaného v rade Fondu, resp. záležitosťami patriacimi do pôsobnosti rady Fondu (§ 4 písm. b/ zákona), a preto má žalobca za to, že žalovaný nebol oprávnený od žalobcu za tieto plnenia prijať odmenu, nakoľko výkon jeho funkcie v rade Fondu bol čestný, pričom žalobca má za to, že zmluvné strany Dohody uzatvárali za iným účelom ako je uvedené v ich predmete.

Súd prvého stupňa odôvodnil, že vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že v období od 14.12.2009 do 20.4.2011, kedy žalobca so žalovaným uzatvoril dohody o vykonaní práce tak, ako to vyplýva zo žalobného návrhu, žalovaný pre žalobcu na základe týchto dohôd vykonával túto prácu individuálne dohodnutú v každej dohode, ako zamestnanec žalobcu, v zmysle § 11 ods. 1 Zákonníka práce, a preto sú tieto dohody neplatné, ako uvádza v žalobe žalobca, pretože týmto mal žalovaný porušiť ako v tom čase člen rady fondu ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z.z., pretože členovia rady fondu nesmú byť zamestnancami fondu, a preto vyplatená odmena za túto prácu žalovanému je bezdôvodným obohatením žalovaného, ktoré je povinný vydať, v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 4.11.2013 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a považuje ju za neopodstatnenú a nárok považuje popri neopodstatnenosti žaloby aj za premlčaný, pretože podľa žaloby a výpisov hromadných príkazov na úhradu, mal sa žalovaný obohatiť od 15.12.2009 do 12.10.2010 a naposledy od 15.12.2010 do 29.4.2011, takže to znamená, že okrem posledných dvoch odmien z 15.12.2010 a 29.4.2011 je nárok premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe. Predmet činnosti Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov má obchodný charakter, pretože tento bol zriadený ako neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov a následne bol zapísaný do obchodného registra ako iná právnická osoba pričom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov má rada fondu najmä spravovať a riadiť jeho činnosť a členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné. Predmetom dohôd o vykonaní práce bola činnosť nad rámec jeho členstva či funkcie v rade, pričom šlo o špecifickú odbornú činnosť, ktorá mohla byť vykonávaná výlučne iba kvalifikovanými odborníkmi v danej oblasti, pričom činnosti pre ktoré ho žalobca žaluje, hoci mu ich predtým zadal vo forme dohôd o vykonaní práce sa svojím obsahom nevzťahovali na rozhodujúce ani schvaľovacie činnosti, jednalo sa o vypracovanie stanovísk či materiálov podľa potrieb rady fondu za účelom vykonávania rozhodovacej a schvaľovacej právomoci fondu a je toho názoru, že činnosti, ktoré nesúviseli s rozhodovacou ani schvaľovacou funkciou člena rady fondu, vonkoncom nespadajú do oblasti pôsobnosti § 4 zákona, nakoľko s prihliadnutím na povahovú stránku resp. spoločný charakter demonštratívne vymedzeného okruhu činnosti rady fondu v uvedenom ustanovení nemožno pri jeho výklade umelo rozšíriť zámer zákonodarcu aj o vypracovávanie vysoko odborných analýz príp. štatistických údajov, teda viac ako zákon jednoznačne umožňuje gramatickým, logickým a autentickým výkladom. Samotný fond mohol pritom poveriť výkonom zadaných úloh odborníka externe alebo interne v rámci fondu, pochopiteľne fond poveril touto činnosťou resp. uzavrel dohody o vykonaní práce s odborníkmi zo svojich kruhov, nakoľko ich kvalifikované vedomosti a skúsenosti v relevantnej problematike z ich dovtedajšieho pôsobenia vo fonde korešpondovali s potrebnou expertnou úrovňou, na ktorej mala byť daná problematika vyriešená.

Odvolací súd poukazuje len na správny záver prvostupňového súdu, že dohody sú neplatné, treba však poukázať na ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o ŠPF. Výkon funkcie člena rady fondu je pre výkonom čestným bez nároku na odmenu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal a nevyhodnotil túto námietku vo vzťahu k uplatnenému nároku. Premlčanie žalovaný odôvodňuje zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Treba však poukázať na to, že ako tým bolo poskytované plnenie žalovanému, takže odmeny boli vyplácané z jednotlivých uzavretých dohôd s odstupom niekoľkých dní od uzavretia dohôd. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby nie je možné považovať deň uzavretia dohôd o vykonaní prác, nakoľko tento deň nebolo žalovanému poskytnuté žiadne plnenie v peniazoch. Okamihom vyplatenia jednotlivých odmien sa zakladá potom začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby, nie je možné za začiatok subjektívnej dvojročnej premlčacej doby považovať denné uzatvorenia dohôd, keďže v tieto dni ešte k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedošlo. Dôležité je, aby pre plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby bol rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca skutočne dozvedel a zistil, že dohody o vykonaní prác uzavretej so žalovaným sú neplatné a že plnenia na jej základe poskytnuté predstavujú bezdôvodné obohatenie. Preto mal súd 1. stupňa správne zistiť okamih začatia plynutia dvoj ročnej subjektívnej premlčacej doby, tzn. odkedy sa žalobca skutočne dozvedel o neplatnosti uzavretých dohôd so žalovaným a vzniku tohto bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa žalobca domáha. Odvolací súd poukazuje, že zmysle ustanovenia § 23 ods. a 2, 3 Zákona číslo 306/2012 Z.z. je žalobca právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu a preto súd pokračoval s ním ako s nástupcom pôvodného žalobcu. Prvostupňový súd sa však nevysporiadal s postavením pôvodného žalobcu aj s jeho činnosťou, respektíve jeho hlavného orgánu. Súd 1. stupňa pri posudzovaní charakteru činností, ktoré sú uvedené v dohodách mal zohľadniť aj ďalšie kritériá nielen kompetencie demonštratívne vymedzené v § 4 Zákona o študentskom pôžičkovom fonde. Pôvodný žalobca ako subjekt poskytujúci študentom pôžičky má orgán: dozorná rada, ktorá v zmysle ust. § 3 zák. o Študentskom pôžičkovom fonde je hlavným orgánom pôvodného žalobcu a má spravovať a riadiť jeho činnosť, rozhodovať o poskytovaní pôžičiek študentom. Právomoci člena rady fondu sú upravené len demonštratívne a bližšie sú upravené v jeho štatúte, z ktorého vyplýva, že členovia rady sú oprávnení predkladať fondu návrhy a podnety a iní členovia rady majú kompetencie nie schvaľovacie a rozhodovacie, majú plniť iné úlohy (schvaľovať respektíve rozhodovať o predložených otázkach). Z obsahu dohôd o vykonaní práce vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo teda predkladať podnety a návrhy, ako aj vykonávať také činnosti, ktoré smerujú k správe fondu, nariadeniu jeho činnosti a činnosti súvisiace s hlavnou náplňou fondu a to poskytovaním pôžičiek. Tak isto prvostupňový súd by sa mal vysporiadať tiež so štatútom Fondu, ktorého obsah mal porovnať s ustanoveniami § 3 a § 10 cit. zákona. Odvolací súd vytýka prvostupňovému súdu, že nehodnotil obsah jednotlivých dohôd, neposúdilo čím predmet tejto dohody má byť v kompetencii člena rady fondu v zmysle citovaného zákona. V tej súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na nedostatočne vykonané dokazovanie v tomto smere, pretože neboli vykonané dôkazy na určenie skutočnej hodnoty výstupov žalovaného, ktoré mali byť žalobcovi odovzdané na základe dohôd o vykonaní práce . Súd 1. stupňa v odôvodnení poukázal nato, že dohody sú neplatné: „ ... ako uvádza v žalobe žalobca, pretože týmto mal žalovaný porušiť ako v tom čase člen rady fondu ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z.z., pretože členovia rady fondu nesmú byť zamestnancami fondu, a preto vyplatená odmena za túto prácu žalovanému je bezdôvodným obohatením žalovaného, ktoré je povinný vydať, v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ Ďalej odôvodňoval, že : „práca dohodnutá v predmetných dohodách nebola závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pretože nevykazovala známky závislej práce, pretože v každej z týchto dohôd táto individuálne dohodnutá práca nepozostávala, prevažne z opakovania určených činností, ale bola vždy individuálne dohodnutá a odlišná od prác dohodnutých v iných dohodách o vykonaní práce.“ Ale nevyhodnotil však, ako už bolo uvedené, konkrétne dôkazy na určenie skutočnej hodnoty výstupov žalovaného, ktoré mali byť žalobcovi odovzdané na základe dohôd o vykonaní práce. Nevyplýva totiž z odôvodnenia rozhodnutia, či by hodnota vykonaných prác zodpovedala dojednaniu zmluvných strán v jednotlivých dohodách. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že predložený dokument sa do Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie - výročná správa predmetného fondu za rok 2010 ako vyplýva z materiálu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky číslo 302, nebola Národnou radou Slovenskej republiky prijatá a spustila sa kontrola hospodárenia vo fonde.

Rozhodnutie súdu 1. stupňa teda treba považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj nezrozumiteľnosť, čím sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom, čo bol jeden z dôvodov zrušenia veci podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale zároveň súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne tak zistil skutkový stav, čo bolo dôvodom zrušenia veci v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p..

Úlohou súdu 1. stupňa preto v ďalšom konaní bude rešpektujúc že kompetencie školená parády fondu nemajú výlučne rozhodovací ja schvaľovací charakter a tak v jeho kompetencii je vykonanie aj iných úloh a povinností. Prvostupňový súd sa musí zaoberať štatútom fondu, kde je bližšie upravená činnosť člena rady fondu, ktorý môže predkladať rôzne návrhy a podnety, má tiež zákonnú zodpovednosť za správu a riadenie činnosti fondu. Rozhodovať a schvaľovať neznamená iba hlasovať, ale je potrebné oveľa širšie vykladať tento pojem vzhľadom na nereálnosť, že by Fond je jeho vrcholné orgány len hlasovali o predložených otázkach bez akéhokoľvek oboznamovania sa s predloženou vecou, resp. bez predkladania návrhov, či inej aktivity na fungovanie, skvalitnenie a rozvoj fondu, ktorého aplikáciu ustanovenia § 457 občianskeho zákonníka pre zistenie, že dohody sú absolútne neplatné právne úkony, čo je dôvodom vrátenia si navzájom poskytnutého plnenia, je v tom prípade, ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že tie činnosti, ktoré boli obsiahnuté v dohodách o vykonaní práce, sú zákonom a štatútom úlohami člena rady fondu, vtedy žalovaný plnil len svoju funkciu, ktorá bola funkciou čestnou tzn. bezodplatnou. V opačnom prípade, ak bude zistené, že sú tieto činnosti mimo rámca zákonom a štatútom vymedzeného rozsahu úloh člena rady fondu, je potrebné vykonať dokazovanie na preukázanie, či dohody boli v plnom rozsahu vykonané, vykonať dokazovanie o hodnote prác, ktoré by žalovaný vykonával nad rámec svojej funkcie, teda nie aj povinností. Preto každá jednotlivá dohoda musí byť posúdená v zmysle toho, či činnosť v nej uvedená nie je činnosťou vykonávania funkcie člena rady fondu. Bude tiež potrebné v tejto súvislosti vypočuť svedkov, ktorých žalobca navrhol - členovia rady a dozornej rady fondu z obdobia roku 2012 - JUDr. A. S. a Mgr. O. D.. Títo sa majú vyjadriť ku skutočnostiam, či fond eviduje nejaké výstupy k dohodám o vykonaní práce uzatvorených so žalovaným vrátane výstupu, ktorý žalovaný predložil v rámci konania na súde 1. stupňa. Bude potrebné zhodnotiť tieto výstupy, bude potrebné hodnotiť, či v čase v rozhodnom bol to nastavený zodpovednostný mechanizmus, teda kto má byť zamestnávateľom a kto zamestnancom, zámer zákonodarcu a princíp fungovania fondu. Takmer všetky činnosti obsiahnuté v dohodách sú primárnou úlohou, ktoré mal fond vykonávať. Ak si žalovaný vykonaním prác špecifikovaných v dohodách len plnil svoju funkciu, tak je povinný žalobcovi vrátiť poskytnuté plnenie v plnom rozsahu, aj inak bude potrebné doplniť dokazovanie a zistiť, či na základe sporných dohôd boli realizované všetky práce a zistiť reálnu hodnotu týchto prác.

Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd 1. stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.