KSTT/23CoP/9/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615209028 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615209028.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. G., nar. X.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Mgr. O. G., nar. XX.X.XXXX, bydlisko N., S. Z. XXXX/XX a Z. G., nar. XX.X.XXXX, bydlisko I., I. XX, o zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 1P/94/2015 - 67 zo dňa 02. decembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. stupňa s a potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zvýšil výživné otca na maloletú N. G., nar. X.X.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 1.11.2015. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 1.11.2015 do 30.11.2015 určil vo výške 50 eur, s tým, že je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/187/2010-18 zo dňa 3.11.2010 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Otec maloletého dieťaťa je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 274,66 eur mesačne a zároveň je zamestnaný u Ing. Z. E. - M..sk s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 149,10 eur mesačne, t. j. spolu príjem otca predstavuje sumu 423,76 eur mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte so svojou súčasnou manželkou a ich spoločným synom K., nar. XX.XX.XXXX, pričom vyživovaciu povinnosť má ešte k dcére G., nar. X.X.XXXX, pochádzajúcej z prvého manželstva, ktorej prispieva na výživu sumou 63 eur mesačne. Manželka otca je v súčasnosti na materskej dovolenke a je poberateľkou materskej dávky. Náklady na spoločnú domácnosť predstavujú nájom 137 eur mesačne, elektrina 32,67 eur mesačne, a TV 13,90 eur mesačne. Ročne platí otec na svoje poistenie sumu 27 eur a na poistenie dcéry G. sumu 17 eur, a spláca tiež dve pôžičky v banke, jednu po 18 eur mesačne a jednu po 100 eur mesačne, a stavebnú pôžičku po 70 eur mesačne. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletá N. je žiačkou 1. ročníka základnej školy v N.. Výdavky na ňu predstavujú: - obedy 25 eur mesačne a družina 8eur mesačne, plus približne 90 eur mesačne strava, ošatenie, drogéria a vreckové, a priebežne nákup školských pomôcok a platby za výlety, školské akcie a exkurzie. V súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu matka jednorazovo uhradila ZRPŠ 10 eur, učebnicu 13 eur, predplatné časopisu 7 eur, triedny fond 5 eur, čip na obedy 5 eur. Maloletá N. platené krúžky nenavštevuje a je zdravá. Otec sa s dcérou stretáva a výživné na ňu riadne platí. Otec dcére prispieva aj nad rámec určeného výživného a to buď zaslaním vyššej sumy výživného, alebo podľa potreby nákupom oblečenia a darčekov.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa bol podaný dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že výživné otca na maloletú N. bolo naposledy určované v roku 2010 a to rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/187/2010-18 zo dňa 3.11.2010, kedy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú N. určená dohodou rodičov na sumu 70 eur mesačne. Keďže v zmysle § 26 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa zmenia pomery, súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej zmene osobných a majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Súd zistil, že od ostatnej úpravy výživného sa príjem matky zvýšil, a to zo sumy 650 eur mesačne na sumu približne 800 eur mesačne, t. j. zvýšil sa o sumu 150 eur mesačne, a tiež sa zvýšil príjem otca a to zo sumy 326,54 eur mesačne na sumu 423,76 eur mesačne (výsluhový dôchodok + príjem zo zárobkovej činnosti), t. j. zvýšil sa o sumu 97,22 eur mesačne. Príjmové pomery oboch rodičov sa tak zlepšili - zvýšili, hoci u otca o nižšiu sumu než u matky, pričom otcovi zároveň pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému K., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak podľa názoru súdu nedošlo ani u jedného z rodičov až k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného na maloleté dieťa odôvodňovala, najmä vzhľadom na otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ však ide o maloletú N., tu k podstatnej zmene pomerov došlo, keďže maloletá je o približne 5 rokov staršia a začala navštevovať prvý ročník základnej školy. S jej vekom a nástupom na povinnú školskú dochádzku sa preukázateľne zvýšili náklady na starostlivosť o ňu, ktoré spočívajú najmä v úhrade poplatkov a príspevkov škole, v potrebe nákupu školských pomôcok, oblečenia a stravy/obedov maloletej, a v neposlednom rade aj v potrebe poskytnúť školopovinnému dieťaťu aspoň minimálne vreckové. Toto všetko sú zvýšené náklady, ktoré v prvom rade zaťažujú matku maloletého dieťaťa, ktorá sa o dieťa sústavne a osobne stará, a je preto namieste, aby sa na ich úhrade podieľal tiež otec dieťaťa, a to tým skôr, že bolo výpoveďami oboch rodičov preukázané, že otec maloletej prispieva aj nad rámec sumy výživného, a teda podľa názoru súdu disponuje dostatočnými prostriedkami umožňujúcimi mu platiť zvýšené výživné. Súd preto jednoznačne pokladal za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa, a to zo sumy 70 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, pričom vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.11.2015 do 30.11.2015 vo výške 50 eur (zvýšené výživné 120 eur mesačne mínus suma doterajšieho výživného 70 eur mesačne), súd uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, žiadal o prehodnotenie vyživovacej povinnosti z toho dôvodu, že ešte má vyživovaciu povinnosť na maloletú G. G. a K. G.. Poukázal na to, aby sa zrušilo rozhodnutie Okresného súdu v Senici a zmenilo výživné z výšky 120 eur na sumu 90 eur, splatnou 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec obsahom a dôvodmi podaných odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., potom, čo zistil, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami (§ 201 a § 204 O.s.p.), pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery je povinný platiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí pre nich, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň však pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná dôkazmi. Smerodatnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Významnou tiež môže byť výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť ho splácať v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, napr. kúpa bytu, auta, domu atď., na aké obdobie boli splátky rozpočítané. Zanedbateľnú tiež výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančné náročné alebo nie. Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne, transparentne. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako je fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, skúsenosti v odbore, atď. Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ako je dopyt na trhu, ohodnotenie rovnakej pozície, pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča, teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané o. i. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaným vedomostí a pracovných skúseností. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, či to boli organizačné dôvody, zdravotné, zmenou bydliska atď. Príjem rodiča predstavuje tiež práca nadčas, ktorú je treba zohľadniť do určitej miery, tiež zvýšené osobné vypätie rodiča a skutočnosť, že s prácou nadčas nemožno dlhodobo počítať ako s obligatórnym činiteľom. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, poskytnuté finančné náhrady, napr. za auto, mobilný telefón tak, že ich súd započíta ako faktúry určujúce životnú úroveň rodiča. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

Naposledy bolo určované výživné na navrhovateľku v konaní Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 9C/187/2010, keď rozsudkom č. k. 9C/187/2010-18 zo dňa 3.11.2010, právoplatným dňa 17.12.2010, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá N., nar. X.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. V čase rozvodového konania bola matka maloletého dieťaťa zamestnaná ako colníčka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 650 eur mesačne a otec maloletého dieťaťa bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 266,54 eur mesačne, a zároveň bol otec ako vodič zamestnaný u Z. E. - M. N. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 60 eur mesačne. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z jeho prvého manželstva a to v sume 67,50 eur mesačne. Maloletá N. mala v tom čase približne 1,5 roka a navštevovala jasličky.

V zmysle § 26 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej zmene osobných a majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Od ostatnej úpravy výživného sa príjem matky zvýšil o sumu 150 eur mesačne zo sumy 650 eur mesačne na sumu približne 800 eur mesačne. Zvýšil sa príjem otca o sumu 97,22 eur mesačne zo sumy 326,54 eur mesačne na sumu 423,76 eur mesačne (výsluhový dôchodok + príjem zo zárobkovej činnosti). Príjem oboch rodičov sa zvýšil, otcovi o nižšiu sumu a zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému K., nar. XX.XX.XXXX. Nedošlo tak ani u jedného z rodičov k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného na maloleté dieťa odôvodňovala. Súd však posudzoval u mal. N. podstatnú zmene pomerov, ku ktorej došlo tým, že je maloletá o približne 5 rokov staršia, začala navštevovať prvý ročník základnej školy a s nástupom na povinnú školskú dochádzku sa preukázateľne zvýšili náklady na starostlivosť - poplatky a príspevky škole, nákup školských pomôcok; s vekom nákupom oblečenia a stravy/obedov maloletej, aj minimálne vreckové. Zvýšené náklady zaťažujú matku maloletého dieťaťa starajúcu sa osobne a sústavne o maloletú. Na týchto zvýšených nákladoch sa má podieľať tiež otec dieťaťa s tým, že dobrovoľne už aj tak nad rámec dohodnutého výživného prispieval. Bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 70 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, keď už súd prvého stupňa zohľadnil jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, znovu túto skutočnosť namietanú v jeho odvolaní.

Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.