KSTT/23CoP/23/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200594 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:4613200594.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudcov JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Martina Holiča vo veci navrhovateľky: Ing. X. Q., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P., P. H. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, Ružomberok, Madačova 7, proti odporcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XXXX/X, zastúpenému: Advokátskou kanceláriou Machová, s. r. o., Skalica, Čulenova 2A/2621, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6. novembra 2013, č. k. 6P/37/2013-114, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a vo výroku o neupravení styku odporcu s maloletým a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo účastníkov konania uzavreté 2.8.2008 v Piešťanoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Piešťany vo zväzku XXVII, ročník 2008, na strane 117, pod poradovým číslom 103 rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odporcovi uložil vyživovaciu povinnosť na čas po rozvode vo výške 350 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že neupravuje styk odporcu s maloletým. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo výrokoch o výživnom a o styku odôvodnil ustanovením § 25 ods. 1 a § 62 a § 63, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona o rodine a obligatórnym spojením konania o rozvod manželstva účastníkov s konaním o úprave práv a pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve spoločne s maloletým dieťaťom, je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne, vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý je v celodennej starostlivosti navrhovateľky, je zdravým dieťaťom. Odporca bol do 30.4.2013 samostatne zárobkovo činná osoba s čistým priemerným mesačným príjmom 2.303,83 eur mesačne. Vzal do úvahy, že odporca bol riadne vyzvaný v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine preukázať súdu príjmy z inej, než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie a zároveň bol poučený, že ak si nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima, t. j. 3 961,80 eur. Odporca si uvedenú povinnosť napriek výzve a poučeniu súdu nesplnil. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadol na skutočnosť, že podľa vyjadrenia navrhovateľky, odporca dobrovoľne začal mesačne prispievať na výživu maloletého 300 eur mesačne. Poukázal na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a teda pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného odporcu je prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 350 eur mesačne, ktorá výška zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného odporcu, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a súčasne takto určeným výživným bude zachované právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka ani odporca úpravu styku s maloletými dieťaťom nežiadali upraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona o rodine styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O. s. p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o výživnom na čas po rozvode a úprave styku, podal odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby výživné na čas po rozvode bolo určené vo výške 150 eur mesačne a aby styk s maloletým súd upravil v každý nepárny víkend v piatok od 9. do 18. hodiny v prítomnosti matky v mieste jej bydliska a v každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hodiny bez prítomnosti matky v mieste jej bydliska. Namietal predovšetkým procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na 6.11.2013 sa nedostavil, pričom 17.10.2013 doručil žiadosť, v ktorej požiadal o vytýčenie termínu až na mesiac január 2014, nakoľko sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Potvrdil, že na pojednávanie 25.9.2013 sa ospravedlnil až dodatočne, avšak z dôvodu, že absolvoval vyšetrenie pravého kolena, o čom predložil lekárske potvrdenie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu v tom smere, že dostatočne neuviedol účel jeho pobytu v zahraničí, či ide o dovolenku, pracovnú záležitosť a tiež neuviedol, kde sa má zdržiavať a nedoložil žiadny dôkaz o týchto skutočnostiach. Namietal, že súd prvého stupňa navrhovateľke, ktorá listom 20.6.2013 požiadala o zmenu termínu pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky vyhovel napriek tomu, že navrhovateľka nepreukázala listinnými dôkazmi dôvod neprítomnosti. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa nerozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu. Potvrdil, že navrhovateľka zo spoločnej domácnosti zo X. sa odsťahovala vo februári 2013 do D. P., avšak nie je pravdou, že si sama hradila náklady na bývanie vo výške 480 eur mesačne, ktorý nájom platil on, nakoľko navrhovateľka nemala žiadny príjem. Potvrdil, že týždenne zasielal navrhovateľke 100 eur výživné pre maloletého a zároveň pri každej návšteve nakúpil do domácnosti navrhovateľke. Výživné vo výške 100 eur týždenne zasielal do mesiaca júl 2013, v septembri a októbri 2013 zaplatil 50 eur týždenne a od októbra 2013 70 eur týždenne. Okrem toho, na Vianoce zaslal maloletému balík a navrhovateľke vyšší obnos finančných prostriedkov. Od februára 2013 sa snažil s maloletým synom stretávať každý víkend od piatku do nedele pravidelne, resp. až do mesiaca október 2013, kedy odišiel do zahraničia a kedy mu postupne navrhovateľka bránila maloletého vôbec vidieť. Stretávanie prebiehalo tak, že požiadal navrhovateľku prostredníctvom SMS správy, či môže maloletého v D. P. navštíviť a až na základe jej vyjadrenia za ním pricestoval. Navrhovateľka bola pri stretávaní prítomná, spoločne trávili čas, chodili na výlety aj víkendové pobyty, na prechádzky, navštevovali detské centrá. Uviedol, že z finančných prostriedkov za odpredaj ich spoločného bytu navrhovateľka nadobudla do výlučného vlastníctva byt v D. P., takže finančné prostriedky z predaja bytu boli použité na zabezpečenie jej bývania spolu s maloletým. Vo februári 2013, kedy navrhovateľka odchádzala zo spoločnej domácnosti sa výlučne pre ňu zakúpilo osobné motorové vozidlo BMW 1 za 14 500 eur z dôvodu, aby bola s maloletým mobilná. Aj finančné prostriedky získané z predaja jeho osobného motorového vozidla boli použité na rekonštrukciu a vybavenie bytu navrhovateľky a zároveň ešte navrhovateľke poskytol finančnú hotovosť 5 000 eur. Opätovne uviedol, že zmluva s hokejovým klubom M. XX X. sa skončila 30.4.2013 s tým, že z celkovej dlžnej sumy, ktorá mu mala byť klubom vyplatená, mu klub vyplatil 2 980 eur za mesiace október až marec 2013, t. j. mesačne 496,66 eur. Z dôvodu jeho nepravidelného príjmu v priebehu platnosti zmluvy s M. XX X. a z dôvodu, že mu nebola vyplácaná odmena riadne a včas v zmysle zmluvy, nemohol ani mesačne hradiť povinné zákonné odvody za svoju osobu do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a tieto nedoplatky do VZP vo výške 4 000 eur a do Sociálnej poisťovne vo výške 6 000 eur zaplatil vo februári 2014 spolu aj s vzniknutými penálmi za oneskorené vyššie uvedené platby vo výške 2 700 eur. Poukázal na to, že od októbra 2013 absolvuje alternatívnu liečbu spôsobeného zraneniami mimo územia Slovenskej republiky, v ktorej pokračuje aj v súčasnosti a ktorú prerušil len v mesiaci marec 2014, kedy sa vrátil na pár dní na Slovensko. Náklady na tento pobyt, ako i akékoľvek jeho životné náklady mu v súčasnosti pomáha riešiť jeho rodina a čiastočne si ich hradí z finančných prostriedkov, ktoré vznikli z predaja vyššie uvedeného hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázala na to, že odporca porušil svoju povinnosť v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p., nakoľko sa nevyjadril k samotnému návrhu na začatie konania, nepredložil žiadne zo súdom vyžiadaných listín a nedbal na súdom nariadený termín pojednávania. Odporca v priebehu celého konania nepredložil žiadny doklad vyžiadaný súdom na preukázanie svojich príjmov a majetkových pomerov (neurobil tak ani dokonca v podanom odvolaní), žiadnym spôsobom neprispel k tomu, aby vec mohla byť čím skôr rozhodnutá a nepreberal súdom doručované zásielky. Uviedla, že aj na pojednávanie určené na 25.9.2013 sa odporca nedostavil, hoci v čase konania pojednávania bol pred budovou súdu prítomný. Mal vedomosť o termíne pojednávania s veľkým časovým predstihom, nakoľko súd určil termín pojednávania 15.7.2013, t. j. s viac ako dvojmesačným časovým predstihom, nepožiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 25.9.2013, nijako svoju účasť neospravedlnil, hoci je to jeho povinnosťou v zmysle ust. § 119 O. s. p. Na termín pojednávania nariadený na 6.11.2013, odporca predvolanie na pojednávanie prevzal a súd rozhodol, že pojednávanie neodročí, nakoľko nevzhliadol žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Uviedla, že v dôsledku ignorovania súdu odporcom musela absolvovať cestu z D. P. do X. a späť v trvaní cca 7 hodín dva krát, pričom musela zabezpečiť opatrovanie maloletému 1,5 ročnému dieťaťu. Pokiaľ ide o odročenie pojednávania nariadeného na 15.7.2013, o odročenie pojednávania požiadala právna zástupkyňa navrhovateľky z dôvodu vopred plánovanej dovolenky s časovým predstihom cca jedného mesiaca a predložením všetkých potrebných listinných dôkazov preukazujúcich príjmové a majetkové pomery navrhovateľky a nevyhnutných mesačných výdavkov, čím nesťažila postup súdu v konaní. Uviedla, že od júla 2013 uhrádzala náklady na bývanie v byte v D. P. vo výške 480 eur sama. Poukázala na to, že súd prvého stupňa správne zohľadnil výživné poukazované otcom dobrovoľne pred rozvodom manželstva, ktoré platil vo výške 300 až 400 eur mesačne. Vianočný balíček poslal odporca maloletému až po Vianociach a rovnako finančný vianočný príspevok 150 eur zaslal 27.12.2013. Uviedla, že nadobudla byt v D. P. na základe kúpnej zmluvy uzavretej 30.5.2013, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou bol predaný spoločný byt v X. v podielovom vlastníctve navrhovateľky a odporcu došlo až 2.7.2013, čiže byt navrhovateľky v D. P. nemohol byť zaplatený z finančných prostriedkov získaných za predaj bytu v podielovom vlastníctve navrhovateľky a odporcu, pričom odporcovi bola pri podpise zmluvy vyplatená suma 2 000 a 38 000 eur a odporca v júni 2013 predal svoje osobné motorové vozidlo za 25 000 eur. Poukázala aj na to, že odporca v odvolaní uvádza, že v zahraničí je na liečebnom pobyte, žiaden listinný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie však súdu nepredložil. Stretávanie sa s maloletým za jej prítomnosti odôvodnila tým, že odporca sa s maloletým od októbra 2013 stretol cca po siedmych mesiacoch, maloletý ho nespoznával, ale navrhovateľka vyšla odporcovi v ústrety, strávila tento čas s ním, dokonca ho pozvala na spoločný obed. Uviedla, že nebránila ani nebráni stretávaniu sa maloletého s otcom. Je však nutné, aby odporca vzhľadom na útly vek maloletého rešpektoval jeho denný režim, zdravotný stav, prípadne vopred plánovaný program, ktorý má ona s maloletým. Od septembra 2014 maloletého plánuje dať do materskej škôlky a v prípade, že si nájde zamestnanie, aj sa zamestnať, preto otcom navrhovanú úpravu styku od 9.00 hod. do 18. hod. nie je v jej možnostiach otcovi zabezpečiť a počas víkendu nevie zabezpečiť bez svojej prítomnosti styk odporcu s maloletým, nakoľko maloletý je zvyknutý len na ňu a na odporcu nie je zvyknutý. Poukázala tiež na to, že odporca v odvolaní uviedol, že musí absolvovať liečbu v zahraničí v trvaní ďalších 6 mesiacov, t. j. minimálne do septembra 2014 bude v zahraničí, preto nie je zrejmé, akým spôsobom chce zabezpečiť svoje stretávanie sa so synom v požadovanom rozsahu, pokiaľ bude v O., ako bol doposiaľ.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie postupom bez nariadeného odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Predovšetkým sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcu, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom. Dospel však k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne v zmysle procesných predpisov, preto k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi neprišlo. Odporca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie konané 25.9.2013, na ktoré sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, pritom ihneď po skončení pojednávania sa osobne dostavil do infocentra Okresného súdu Skalica za účelom zistenia nového termínu pojednávania. Odporca bol riadne a včas predvolaný aj na pojednávanie konané 6.11.2013, na ktoré sa opätovne nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil z dôležitého dôvodu. Odporca 17.10.2013 doručil súdu žiadosť o vytýčenie pojednávania až po januári 214 s odôvodnením, že od mesiaca október 2013 až do 15.1.2014 sa bude zdržiavať mimo územia SR, pričom ide o dlhšie plánovaný pobyt. Neuviedol však účel pobytu v zahraničí, či ide o dovolenku, poprípade o pracovnú záležitosť, neuviedol ani kde mimo územia Slovenskej republiky sa bude zdržiavať a svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Súd prvého stupňa samotné oznámenie, že sa bude zdržiavať v zahraničí neuznal dôležitým dôvodom odročenia pojednávania, nakoľko odporca nepreukázal, že pobyt v zahraničí nezniesol odklad, nepreukázal účel pobytu v zahraničí, či mohol termín cesty ovplyvniť, kedy sa o termíne cesty dozvedel, či cesta, resp. pobyt v zahraničí je naliehavejší ako pojednávanie a podobne (Uznesenie NS SR z 31.1.2012 sp. zn. 1Cdo/136/2010).

Odvolací súd vychádzal z rovnakých záverov ako súd prvého stupňa, že právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti ale tak, že je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, z ktorého dôvodu Občiansky súdne poriadok ukladá v ust. § 115 ods. 1 a 2 súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávanie tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ust. § 101 ods. 2 O. s. p. umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý bol hoci riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodnutia súdu o žiadosti o odročenie pojednávania existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ (Uznesenie NS SR z 21.9.2011 sp. zn. 3Cdo/167/2010 alebo Uznesenie NS SR z 12.10.2010 sp. zn. 5Cdo/168/2010). Súd prvého stupňa preto správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., keď prejednal vec v neprítomnosti odporcu, pričom prihliadol na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy.

Predmetom konania je výživné a styk na čas po rozvode manželstva rodičov maloletého.

Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica zo 6.11.2013 č. k. 6 P/37/2013 - 114, ktorý nadobudol vo výroku o rozvode manželstva a zverení maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, právoplatnosť, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Príčinou rozvratu manželstva súd určil rozdielne názory na spolužitie, neveru odporcu a s tým súvisiace citové odcudzenie.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 25 má špeciálnu úpravu vo vzťahu k predchádzajúcemu ustanoveniu § 24, ktoré celkove upravuje výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Pritom ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zákon v odseku 1 uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Musí byť uzavretá však pred rozhodnutím o rozvode a nevyžaduje ani schválenie súdom. Ak dohody niet, súd podľa odseku 2 upraví styk s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby pri rozhodovaní o styku sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a tiež právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k manželstvu, rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje deti a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom a pod. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti od bydliska dieťaťa.

Navrhovateľka návrhom z 25.1.2013 si uplatnila právo na rozvod manželstva a úpravu práva a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Maloletého žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť výživné vo výške 800 eur mesačne, ktoré v tom čase mal navrhnúť samotný odporca.

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka býva s maloletým v dvojizbovom byte v D. P., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a rodinné prídavky vo výške 23,10 eur, iné príjmy nemá. Maloletý D. je zdravý, navrhovateľka mu zabezpečuje celodennú starostlivosť. Uviedla, že v stretávaní sa odporcu s maloletým nebránila ani nebude brániť, naopak, bude rada, ak by odporca za maloletým chodil, aby boli v kontakte. Uviedla, že v júli 2013 predali spoločný byt v X. za 55 000 eur, z ktorých 15 000 eur si ponechala navrhovateľka a 40 000 eur si ponechal odporca. V júni 2013 odporca predal osobný automobil za 25 000 eur. Zmluva s hokejovým klubom M. XX X. mu vypršala v apríli 2013.

Kolízny opatrovník uviedol, že v starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého navrhol určiť výšku výživného na čas po rozvode v rozmedzí 300 až 400 eur mesačne.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica vyplýva, že navrhovateľka za obdobie ostatných 12 mesiacov nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia bola od 1.3.2011 do 16.4.2012, kedy bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Navrhovateľka nie je poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, od 17.4.2012 poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne.

Odporca nepoberá ani nepožiadal o štátne sociálne dávky, nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a nie je ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica vyplýva, že navrhovateľka nepoberala v nezamestnanosti, nemocenské ani dôchodok. V období od 28.2.2012 do 22.10.2012 poberala materskú v celkovej výške 3 708,30 eur. Odporca za ostatných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby S. Q. za rok 2012 vyplýva základ dane 578,26 eur a daň na úhradu 109,86 eur.

Zo správy bývalého zamestnávateľa odporcu M. XX X. z 10.10.2013 vyplýva, že odporca ukončil pôsobenie v klube ku dňu 30.4.2013 na základe vypršania platnosti zmluvy. V období od 10/2012 až 9/2013 mal nárok na odmenu len za 6 mesiacov, a to 10/2012 do 3/2013 vo výške 13 823 eur, t. j. jeho priemerná mesačná mzda bola vo výške 2 303,83 eur. Z celkovej sumy odporcovi bolo vyplatených 2 980 eur, zvyšných 10 843 eur klub hráčovi dlží.

Odvolací súd vzal do úvahy, že odporca bol riadne vyzvaný súdom prvého stupňa v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine preukázať súdu príjmy z inej, než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie a zároveň bol poučený, že ak si nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima, t. j. 3 961,80 eur. Odporca si uvedenú povinnosť napriek výzve a poučeniu súdu nesplnil. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvého stupňa správne prihliadol aj na skutočnosť, že podľa vyjadrenia navrhovateľky, odporca dobrovoľne začal mesačne prispievať na výživu maloletého 300 eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a teda pri rozhodovaní o výške výživného nie sú pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného odporcu je prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 350 eur mesačne, ktorá výška zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného odporcu, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a súčasne takto určeným výživným bude zachované právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Navrhovateľka ani odporca úpravu styku s maloletými dieťaťom nežiadali upraviť, súd prvého stupňa postupoval preto správne v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona o rodine a styk rodiča - odporcu s maloletým dieťaťom neupravil. V odvolaní odporca namieta neupravenie styku s maloletým na čas po rozvode manželstva účastníkov a zároveň uvádza, že minimálne do septembra 2014 sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. Navrhovateľka uviedla, že odporcovi v styku s maloletým, pokiaľ oň prejavil záujem, nebránila, ktorú skutočnosť potvrdil aj odporca. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že niet dôvodu súdneho zásahu do uvedeného práva styku odporcu s maloletým, ktorý by bol potrebným len v prípade žiadosti rodičov o úpravu styku, o ktorý prípad však v danej veci nejde.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vo výrokoch o výživnom a o neupravení styku na čas po rozvode z dôvodu vecnej správnosti. Rovnako potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa správne podľa § 144 ods. 1 prvá veta O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 144 ods. 1 prvá veta O. s. p. tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.