KSTT/23Co/726/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/726/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218110 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114218110.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X. XXX/XX, H., proti žalovanému: A. U., bytom ulica O.. O. XXXX/XX, R., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/148/2014-34 zo dňa 25.03.2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a žalovanému uložil povinnosť vypratať byt č. XX na deviatom poschodí bytového domu - 78 b.j. - O. č. XX, vchod O. XX, nachádzajúci sa na parc. č. 8399/71, súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom v Trnave, katastrálnym odborom pre katastrálne územie R. a spoločné časti a spoločné zariadenia domu, v ktorom sa tento byt nachádza v podiele 6437/442820-in, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 712a, § 853 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa návrhom o vypratanie bytu domáha v tomto konaní ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovanému, ktorý predmetný byt užíva bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania, z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okres Trnava, obec R., katastrálne územie R., mal súd dostatočne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX na 9.p. vo vchode O. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome na O. ulici č. XX, postavenom na parcele číslo 8399/71, so súpisným číslom XXXX, ako aj podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6437/442820. Vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 12.12.2013, čím je daná jeho aktívna legitimácia v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Žalovaný nikdy ani nebol vlastníkom predmetného bytu a tak dôvod na užívanie bytu mu ani nikdy nevznikol, pretože v byte býva so súhlasom sestry, ktorá však vlastníčkou bytu tiež nikdy nebola. Súd mal v konaní preukázané a to z výpovede žalobcu aj žalovaného, že medzi nimi nebola uzavretá žiadna nájomná zmluva a teda žalovanému nesvedčí žiaden titul pre užívanie bytu. Takisto v konaní nebola preukázaná neplatnosť dražby, naopak z výpovede žalobcu vyplýva, že táto ani napadnutá na súde osobitnou žalobou nebola. Žalovaný odmieta byt dobrovoľne vydať žalobcovi, preto mu vznikla zo zákona povinnosť predmetný byt vypratať, čím je daná jeho pasívna legitimácia v tomto konaní. Nakoľko žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, čo mal súd v tomto konaní preukázané, toto jeho užívanie bytu bez právneho dôvodu zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu a preto mal súd za to, že je namieste poskytnúť žalobcovi ochranu v zmysle § 126 ods. 1 OZ a uložiť žalovanému povinnosť vypratať byt. Tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - notárskej zápisnice N 872/2013 zo dňa 12.12.2013 podľa § 39 OZ (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom) podľa názoru súdu nie sú správne. V konaní nebola preukázaná neplatnosť dražby a ani skutočnosť, žeby takáto žaloba bola podaná na súd v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. a teda, žeby dražba mala byť neplatná v súvislosti so spáchaním trestného činu, z čoho žalovaný odvodzuje absolútnu neplatnosť tejto dražby. Naopak súd konanie žalovaného posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento sám súdu potvrdil, že nájomnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril a z bytu sa nevysťahuje, keďže predchádzajúci vlastník nevrátil jeho sestre peniaze. Prechádzajúci vlastník však v predmetnom konaní nie je účastníkom konania a ide o vzťah sestry žalovaného s predchádzajúcim vlastníkom, pričom tieto vzťahy na predmetné konanie nemajú žiaden vplyv. Povinnosťou súdu bolo ďalej posúdiť, či vypratanie bytu má súd viazať na poskytnutie bytovej náhrady alebo nie. Občiansky zákonník výslovne určuje, v ktorých prípadoch vzniká nárok na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie a to konkrétne v ustanovení § §712a OZ ako aj v ustanovení § 853 OZ, pričom pre všetky tieto ustanovenia je spoločné to, že sa v nich priznáva právo na náhrady byt alebo náhradné ubytovanie za skôr existujúci právny dôvod bývania. Vychádzajúc z notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade JUDr. Miroslava Kováča N 872/2013, Nz 53558/2013 mal súd za to, že žalobca nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu neprevzal na seba žiadne záväzky voči žalovanému, ani mu zo zákona v zmysle § 712 OZ povinnosť zaistiť náhradné bývanie nevyplýva, pretože medzi žalobcom a žalovaným nebola po dražbe uzavretá nájomná zmluva a v zmysle § 712a OZ možno obmedziť vlastníka pri výkone jeho práva vypratávaním bytu na zabezpečenie náhradného bývania len pri nájme a zároveň v tomto prípade ani nemožno použiť analógiu podľa § 853 OZ. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Žalobca bol v konaní plne úspešný a patrí mu plná náhrada trov konania, ktorá spočíva v trovách za zaplatený súdny poplatok výške 99,50 eura.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, namietajúc to, že súd vec nesprávne právne posúdil a preto nevykonal ďalšie dôkazy a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Súd sa nevyrovnal so skutočnosťou, že predmetný byt riadne kúpila sestra žalovaného M.B. od Ing. Z.R., ktorý si však nesplnil povinnosti z kúpnej zmluvy a preto musí znášať aj právne dôsledky. Bol to práve Ing. Z.R., ktorý inicioval dražbu uvedeného bytu a v dražbe bol úspešný jeho známy H.X.. Je evidentné, že ide o podvod Ing. Z.R. a jeho pomocníka H.X.. Nebyť porušených zmluvných povinností plynúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2012, vlastníčkou bytu by bola sestra žalovaného a nie Ing. Z.R., ktorý zinscenoval dražbu uvedeného bytu a za byt mu bolo zaplatené druhýkrát. Konaním Ing. Z.R. sa zaoberá aj Okresná prokuratúra Trnava, na ktorú sestra žalovaného podala dňa 24.02.2014 trestné oznámenie za trestný či podvodu. Sestra žalovaného nebola vyrozumená o žiadnych úkonoch, ktoré sa diali v súvislosti s bytom iba preto, lebo oficiálne na katastri figuroval ako vlastník bytu Ing. Z.R. (čo už nemal, lebo S. K. K. a.s. mu peniaze ako úver sestry žalovaného dávno vyplatila). Žalovaný v byte býval so súhlasom svojej sestry M.B., ktorá byt kúpila od Ing. Z.R.. Žalovaný k odvolaniu pripojil trestné oznámenie M.B., na Ing. Z.R. zo dňa 24.02.2014 a kúpnu zmluvu zo dňa 11.05.2012.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie R., okres Trnava, obec R., je žalobca vlastníkom bytu č. XX na 9.p. vo vchode O. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome - 78 b.j. - O.. XX, postavenom na parcele číslo 8399/71, so súpisným číslom XXXX, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6437/442820. Ako titul nadobudnutia je v tomto výpise z LV uvedené Z 6627/13 osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby spísané do Notárskej zápisnice N 872/2013, Nz 53558/2013, NCRIs 54372/2013 dňa 12.12.2013 v Bratislave, Zámocká 6 - 1278/14. V poznámke je uvedené: „vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnuté dobrovoľnou dražbou“ - 1278/14. Z notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade JUDr. Miroslava Kováča N 872/2013, Nz 53558/2013, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby podľa zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (čl. 12 - 16 spisu) je zrejmé, že navrhovateľom dražby bytu č.XX na 9.p. bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici O., vo vchode č. XX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. 8399/71, boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XXXX na ul. O. XX, R. v zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom - družstvom Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 a predmetom dražby bol byt vo vlastníctve Ing. Z.R., bytom H. N. H.P.. XX. Išlo o byt, ktorého vypratania sa v tomto konaní domáha žalobca. Z predmetnej notárskej zápisnice je zrejmé, že vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalobca (H.X., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. X. XXX/XX, H.). Z oznámenia o dražbe č. DD 1211/2013 zo dňa 30.10.2013 (čl. 17-20 spisu) podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. je zrejmé, že dňa 12.12.2013 sa konala dražba bytu, ktorého vypratanie je predmetom tohto konania, dražobníkom Adventuris, s.r.o. so sídlom Zámocká 3, Bratislava, IČO: 43 933 742, pričom navrhovateľom dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XXXX, na ul. O. XX, R., v zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom - družstvom Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480 a to s miestom konania dražby: Notárske spoločenstvo, Mgr. Marian Kováč, Zámocká 6, Bratislava. Výzvami zo dňa 31.3.2014 a 17.6.2014 vyzval žalobca žalovaného na vypratanie predmetného bytu (čl. 23 - 24 spisu) najneskôr do 6.4.2014 a 24.6.2014 s tým, že ho okrem iného upozornil, že v prípade márneho uplynutia tohto termínu bude nútený domáhať sa svojho nároku cestou súdu.

9. Žalovaný svoju obranu uplatnenú už v konaní pred súdom prvej inštancie a zopakovanú v odvolaní založil na tom, že v predmetnom byte býva so súhlasom svojej sestry M.B., ktorá predmetný byt kúpila od predchádzajúceho vlastníka Ing. Z.R., nedošlo však k zavkladovaniu vlastníckeho práva a následne na základe dobrovoľnej dražby sa stal vlastníkom bytu žalovaný.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne uzavrel, že žalobca ako vlastník predmetného bytu preukázal svoju aktívnu legitimáciu a danosť nároku na ochranu jeho vlastníckeho práva k tomuto bytu, ktorý nadobudol v dobrovoľnej dražbe, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by platnosť tejto dobrovoľnej dražby bola napadnutá na súde. Žalovaný zároveň nepreukázal, že aktuálne má právny titul na užívanie predmetného bytu, ktorý doposiaľ užíva len na základe súhlasu svojej sestry M.B.. Takýto právny titul nemožno nijako odvodiť zo skutočnosti, že M.B. sa mala stať vlastníčkou predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2012, keď rozhodujúcou skutočnosťou je práve to, že M.B. sa vlastníčkou bytu nestala, pretože nenastali právne účinky z uzavretej kúpnej zmluvy a to aj napriek zaplateniu kúpnej ceny v prospech predávajúceho Ing. Z.R.. Vyporiadanie nárokov medzi M.B. a Ing. Z.R. vyplývajúcich z uvedenej kúpnej zmluvy (keď M.B. ako kupujúca zaplatila kúpnu cenu za byt, no vlastníčkou sa nestala), v štádiu, keď sa vlastníkom bytu stala už ďalšia tretia osoba, žalobca, bez toho, že by sa M.B. domáhala určenia vlastníctva k predmetnému bytu, nemá taký priamy a bezprostredný vplyv na právne postavenie žalovaného, ktorý predmetný byt aktuálne užíva bez existencie právneho titulu na jeho užívanie, ktorý by ho oprávňoval na pokračovanie v užívaní bytu a preto mu vznikla povinnosť predmetný byt vypratať. Naviac je potrebné zohľadniť aj to, že žalobca ako aktuálny vlastník bytu nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi M.B. a Ing. Z.R. a nemal žiaden vplyv na to, že sa predchádzajúci prevod vlastníctva bytu na M.B. nezrealizoval.

11. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani žalovaným tvrdená, no doposiaľ nepreukázaná podvodná činnosť predchádzajúceho vlastníka bytu Ing. Z.R., na ktorej sa mal podieľať aj žalobca, nakoľko žalovaný okrem predloženia trestného oznámenia ním tvrdené skutočnosti ničím nepreukázal. Pokiaľ aj tvrdil, že iniciátorom dobrovoľnej dražby predmetného bytu bol Ing. Z.R., z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vyplýva, že navrhovateľom dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XXXX, na ul. O. XX, R., v zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom - družstvom Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480. V konaní nebolo žiadnym relevantným spôsobom spochybnené ani vyvrátené vlastnícke právo žalobcu k predmetnému bytu.

12. V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

14. Ani odvolací súd v uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku žalobcu na vypratanie predmetného bytu, nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím na okolnosti na strane žalovaného. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie predmetného bytu je legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok a po tom, ako žalobca žalovaného opakovane márne vyzýval na dobrovoľné vypratanie bytu. Hoci žalovaný od začiatku konania tvrdil skutočnosti, ktoré ho podľa neho oprávňovali pokračovať v užívaní bytu, súd prvej inštancie a ani odvolací súd nepovažovali za preukázaný žiaden relevantný právny titul, ktorý by ho oprávňoval predmetný byt užívať a ani žiadne také rozhodujúce právne skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu povinnosti žalovanému byt vypratať.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).