KSTT/20Sp/12/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sp/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200314 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200314.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor, Nám. Slobody 15, Skalica, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V - 1842/15-2 zo dňa 11.4.2016, za účasti účastníčky správneho konania Z. W., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, R., takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor, č.V-1842/15-2 zo dňa 11.4.2016 po tvrdzuje.

Odporcovi a účastníčke konania Z. W. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Odporca svojim rozhodnutím č. V -1842/15-2 zo dňa 11.4.2016 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 183/2015-PTR uzavretou dňa 19.05.2015. Podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R., pričom záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec - DSS Nestor o.z. /predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave/ na základe dohody o splnomocnení zo dňa 9.4.2014. Podľa odporcu navrhovateľ neodstránil nedostatky svojho podania uvedené v rozhodnutí o prerušení katastrálneho konania, keď síce predložil úverovú zmluvu, stanovy DSS Nestor o.z. a potvrdenie Ministerstva vnútra SR o existencii združenia, nepredložil však riadne plnomocenstvo neobsahujúce neprijateľné podmienky ani zmluvu /o zriadení záložného práva/ podpísanú pani W. a jej potvrdením o slobodnom výbere osoby, ktorá obstaráva jej záležitosti. Poukazoval na to, že ide o zastupovanie účastníka pri uzatváraní záložnej zmluvy obdobné ako v iných prípadoch, v ktorých vklady boli zamietané a rozhodnutia katastrálnych úradov súdmi potvrdzované. Odporca má za to, že prípady záložných zmlúv s totožným zástupcom, predložené úradu, potvrdzujú rovnaký postup pri uzatváraní dohody o splnomocnení - vychádzajúci z tlaku na zastúpeného uzavrieť zmluvu o zastúpení len so subjektom navrhnutým zrejme záložným veriteľom, predovšetkým so subjektom, ktorý bude hájiť záujmy protistrany zastúpeného. Prítomnosť totožného zástupcu vo viacerých prípadoch odporca považuje za dôkaz zhodného konania veriteľa a splnomocnenca, naviac z vyjadrení účastníkov konaní je zrejmé, že im plnomocenstvo bolo na podpis predkladané zástupcami spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ide teda o jasné naplnenie „konfliktu záujmov“. Odporca poukazoval aj na § 5a ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorého je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa neplatný.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do právomoci tunajšieho súdu.

3. Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, rovnako návrh na vklad a jeho prílohy spĺňali zákonom vyžadované náležitosti a požiadavka správy katastra na predloženie dokladu preukazujúceho právnu subjektivitu združenia bola nedôvodná. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom podľa obsahu dohody o splnomocnení, táto bola uzavretá práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte záujmov. Dohodu o splnomocnení, predmetom ktorej je bezplatné zastupovanie, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi považuje odvolateľ za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či rozpor s dobrými mravmi má spočívať v poskytnutí úveru, v poplatku alebo v úroku z omeškania. Správny orgán prekročil svoju právomoc, keď skúmal platnosť zmluvy o úvere, čo prislúcha iba súdu, a nesprávne riešil tiež otázku určitosti dohody o splnomocnení, pre ktorú zákon neurčuje žiadne osobitné náležitosti.

4. Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné zrušiť.

5. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.

6. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.4.2014, rovnako ako všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahuje zmienku o zabezpečení úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 203601155, bolo skrytou podmienkou poskytnutia úveru. 7. Samotná skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia - naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

8. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.5.2015, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného).

9. Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi a účastníčke Z. W.iadne trovy nevznikli.

11. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.