KSTT/10CoE/384/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoE/384/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209201718 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2209201718.2



Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: S. M. (predtým H.), nar. X. Y. XXXX, t. č. bytom XXX XX, S. W. č. XXX (predtým bytom: XXX XX C. S. č. XX), proti povinnému: M. T., nar. X. Q. XXXX, bytom XXX XX F. B., Q. E.. XX, zast. JUDr. Štefan Martinkovič, advokát so sídlom 844 52 Bratislava, Saratovská 2A, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Stanislav Polák, so sídlom 949 01 Nitra, Moyzesova 5, o vymoženie 26.887,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29. novembra 2012, č. k. 9Er/108/2009-153, EX 130/2009 takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie a v časti v ktorej súd povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu zastavil (vo veci došlo dňa 25. februára 2009 k vydaniu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie - viď č. l. 11 spisu) a súčasne rozhodol, že povinnému sa náhrada trov exekúcie nepriznáva a zároveň vo svojom poslednom výroku rozhodol, že o odmene a náhradách súdneho exekútora rozhodne súd samostatným uznesením. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1, písm. b/, § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 57 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, čiže Exekučného poriadku), § 137, § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne potom napadnuté uznesenie odôvodnil tou skutočnosťou, že oprávnená podala dňa 03.02.2009 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k.: 6C/44/2008-74, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.12.2008 a vykonateľnosť dňom 19.12.2008. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 26.887,07 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Následne na základe návrhu oprávnenej, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 25.02.2009 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5201 034369* na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnenej. Následne súd prvého stupňa z obsahu spisu 9Er/108/2009 ako aj z obsahu pripojeného spisu 6C/44/2008 jednoznačne zistil, že rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.: 6C/44/2008-74 (ďalej len exekučný titul“), ktorý je exekučným titulom bol uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/237/2009-129 zo dňa 14.10.2009 zrušený. Z uvedeného je zrejmé, že vykonávané rozhodnutie (rozsudok č. k.: 6C/44/2008-74, zo dňa 23.10.2008) bolo po začatí exekúcie zrušené. V dôsledku tejto skutočnosti súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený po začatí exekúcie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa zároveň z dôvodu, že v tomto prípade nemožno od oprávnenej spravodlivo požadovať náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako to žiada povinný (ktorý bol v danej veci úspešný) , a teda ani aplikovať ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko exekúcia začala na podklade v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a navyše exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že by jej zastavenie zavinila oprávnená rozhodol, že povinnému náhradu trov exekúcie s poukazom na ustanovenie nepriznal. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že o odmene a náhradách súdneho exekútora rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, pričom túto výroku odôvodnil tou skutočnosťou, že nakoľko sa v čase vyhotovenia uznesenia o zastavení exekúcie sa v spise vyúčtovanie trov exekúcie nenachádzalo, súd rozhodne o trovách exekúcie až po predložení vyúčtovania súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Svoje odvolanie odôvodnila tou skutočnosťou, že „v zmysle § 221 ods. 1 pís. e/ O. s. p. sa podáva žiadosť na prešetrenie zákonnosti rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C 44/2008, v zmysle s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania“. Oprávnená zároveň uviedla, že podáva návrh na odklad rozhodnutia o zastavení exekúcie v predmetnej exekučnej veci.

Povinný ani súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali.

Povinný sa zároveň vyjadril k odvolaniu oprávnenej, pričom vo svojom odvolaní okrem iného uviedol, že odvolanie oprávnenej bolo podľa jeho názoru podané oneskorene. Zároveň uviedol, že predmetný exekučný titul bol právoplatne zrušený a teda neexistuje žiadny „právny titul“, aby sa v predmetnom exekučnom konaní mohlo pokračovať. Povinný teda žiadal, aby odvolací súd odvolanie oprávnenej bolo odmietnuté ako oneskorene podané, a zároveň žiadal, aby súd oprávnenej uložil povinnosť, aby mu uhradila trovy právneho zastúpenia.

Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril, pričom uviedol, že ako súdnemu exekútorovi mu neprináleží vyjadrovať sa k rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie, nakoľko súdny exekútor je účastníkom konania iba v časti priznania trov exekúcie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne po formálnej i materiálnej stránke správne, takže ho je v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie ako ja v časti týkajúcej sa trov povinného potvrdiť. (§ 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite v tomto smere odôvodnil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) E p. Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Závery súdu prvého stupňa o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávnenej a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O .s p. in fine) ešte nasledovné : Z predloženého spisového materiálu súd prvého stupňa zistil, že povinný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2012 navrhol zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., s odôvodnením, že exekučný titul (rozsudok č. k.: 6C/44/2008-74, zo dňa 23.10.2008) bol vyhlásený napriek tomu, že sa povinný zdržiaval v zahraničí a ani raz sa nemohol zúčastniť na pojednávaní a predovšetkým rozsudok bol vyhlásený v čase, keď nebolo skončené pôvodné konanie (č. k.: 19 Cb/82/2001) ktoré malo priamu súvislosť s vydaným rozhodnutím, t.j. exekučným titulom. Povinný poukázal na skutočnosť, že Krajský súd Trnava uznesením č. k.: 10Co/237/2009 zo dňa 14. októbra 2009 zrušil rozsudok č. k.: 6C/44/2008 zo dňa 23.10.2008, ktoré uznesenie Krajského súdu je právoplatné. Z obsahu spisu 9Er/108/2009 ako aj z obsahu pripojeného spisu 6C/44/2008 mal odvolací súd za jednoznačne preukázané, že rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k.: 6C/44/2008-74, ktorý je exekučným titulom bol právoplatným a vykonateľným uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/237/2009-129 zo dňa 14.10.2009 zrušený. Z uvedeného je zrejmé, že vykonávané rozhodnutie ( rozsudok č. k.: 6C/44/2008-74, zo dňa 23.10.2008) bolo po začatí exekúcie zrušené a preto bolo dôvodné , aby prvostupňový súd exekúciu s použitím § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd zároveň podotýka, že tvrdenie o podaní mimoriadneho dovolania voči uzneseniu rozhodnutiu Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/237/2009-129 zo dňa 14.10.2009 považuje za irelevantné, nakoľko ak by aj mimoriadne dovolanie v predmetnej veci bolo podané (čo oprávnená žiadnym spôsobom nepreukázala), tak výsledok takéhoto mimoriadneho dovolania nemá vplyv na predmetnú exekúciu.

Odvolací súd k tvrdeniu povinného, že oprávnená podala odvolanie oneskorene poznamenáva, že napadnuté uznesenie bolo oprávnenej doručené dňa 16. januára 2013 (č. l. 159), pričom odvolanie podala na súd prvého stupňa osobne dňa 31. januára 2013 (č. l. 161), z čoho je teda zrejmé, že odvolanie bolo podané v čas, a to v posledný deň lehoty na podanie odvolania. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolací sú sa zároveň plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade nemožno od oprávnenej spravodlivo požadovať náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako to žiadal povinný (ktorý požadoval, aby súd prvého stupňa uložil oprávnenej povinnosť, aby mu uhradila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 2.66,39 Eur), a teda ani aplikovať ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko exekúcia začala na podklade v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a navyše exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že by jej zastavenie zavinila oprávnená. Súd prvého stupňa preto postupoval správne keď s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. povinnému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako aj vo výrokom, ktorým sa povinnému náhrada trov exekúcie nepriznala potvrdzuje.

Oprávnená svojim odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu, teda aj vo výroku o odmene a náhradách súdneho exekútora, pretože napadnuté rozhodnutie žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Hoci oprávnená v podanom odvolaní osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie neuvádzala, podaným odvolaním bol napadnutý aj výrok o odmene a náhradách súdneho exekútora , pretože je to výrok závislý od výroku o zastavení exekúcie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie však už nemohlo byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu, pretože dňa 1. novembra 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, z. č. 299/2013 Z. z., ktorá zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Pretože predmetné rozhodnutie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., s účinnosťou od 1. novembra 2013, bol výrok o náhrade trov exekúcie v napadnutom uznesení zrušený, a preto je potrebné, aby v ďalšom konaní o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa znovu rozhodol. Pre výsledok odvolacieho konania vyplývajúci z tohto uznesenia odvolacieho súdu potom v odvolacom konaní procesný úspech zaznamenal povinný (v exekúcii sa navzdory odvolaciemu návrhu oprávnenej pokračovať nebude) a bola to tak ona, komu podľa § 251 ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. by vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd však z dôvodu, že v tomto prípade nemožno od oprávnenej spravodlivo požadovať náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako to žiada povinný, a teda ani aplikovať ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (tak ako tomu bolo aj v prípade trov povinného pred súdom prvého stupňa), nakoľko exekúcia začala na podklade v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a navyše exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že by jej zastavenie zavinila oprávnená. Odvolací súd teda s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.