KSTT/10Co/365/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/365/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210675 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215210675.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, o zaplatenie 124,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.02.2016 č.k. 10C/298/2015-31, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 64,55 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 58,55 Eur od 30.06.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,- Eur od 28.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku súd vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím odsekom výroku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku vo výške 0,60 Eur a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu vo výške 2,45 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 115a ods. 2, § 200ea O.s.p., § 517 ods. 1 a 2, § 588, § 488, § 3 ods. 1, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka (OZ), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a vecne tým, že dňa 29.11.2011 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluva o pripojení. Dňa 14.06.2012 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, nakoľko nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej čiastky. Z predložených faktúr súd zistil, že žalovaný neuhradil faktúru č. 1032739682, ktorá bola splatná dňa 30.04.2012 a to sumu vo výške 60,06 Eur, faktúru č. 1033890748 splatnú dňa 29.05.2012 a to sumu vo výške 20,- Eur, faktúru č. 1035013785 splatnú dňa 29.06.2012 a to sumu vo výške 58,55 Eur, faktúru č. 1038149728 splatnú dňa 27.08.2012 a to sumu vo výške 6,- Eur.

3. V danom prípade pohľadávka žalobcu titulom faktúry splatnej dňa 30.04.2012 znejúcej na sumu 60,06 Eur (z časti uhradená vo výške 20,- Eur) a faktúry splatnej dňa 29.05.2012 znejúcej na sumu 20,- Eur je premlčaná, nakoľko nebola uplatnená v zákonom stanovenej trojročnej lehote, keďže návrh bol podaný 05.06.2015 a splatnosť faktúr bola 30.04.2012 a 29.05.2012. Čo do ostatnej časti súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 64,55 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania len v pomernej výške podľa miery jeho úspechu a neúspechu. Žalobca žiadal o zaplatenie 124,61 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Úspešný bol v sume 64,55 Eur, čo predstavuje 52,05% (124,61 : 100%, 64,55 : 1,24) z toho čo žiadal. Neúspešný tak bol vo výške 47,95%. (100% - 52,05%). Pomer jeho neúspechu a úspechu tak predstavuje 4,10% (52,05% - 47,95%). To je miera jeho úspechu v tomto spore. V takomto pomere má preto žalobca právo na náhradu trov konania z účelne a správne vypočítaných trov konania. Žalobca si vyčíslil náhradu trov konania celkom v sume 76,48 Eur. Ide o súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, nárok má na náhradu trov konania len do výšky 4,10% z dôvodne a účelne vynaložených trov. Preto bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v sume 3,05 Eur, ktorá zodpovedá vo výške 4,10%, z čoho je súdny poplatok 0,60 Eur a trovy právneho zastúpenia 2,45 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolanie odôvodnil s poukazom na znenie zákona č. 351/2011 Z.z., jeho § 44 ods. 12, v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Vzhľadom k tomu, že v danom konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 14.07.2012, tým pádom premlčacia lehota začína plynúť dňa 15.07.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 15.07.2015. Keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený 05.06.2015, má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný. V prípade, že by odvolací súd nesúhlasil s vyššie uvedenou argumentáciou, žiadal o prerušenie konania a to s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 o súlade ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Ústavou SR. Poukázal na názor Okresného súdu Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie vyššie uvedeného nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodní dlžníka ako spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd prípadne iný orgán má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj princípom právneho štátu.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

6. Prerušenie konania upravuje ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., na ktoré sa v odvolaní odvolateľ odvoláva a ktoré bolo v čase podania odvolania účinné, podľa ktorého pokiaľ súd neurobí vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, tak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

7. Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p., aktuálne § 164 CSP dáva súdu možnosť konanie prerušiť alebo učiniť iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu. Daná je možnosť prerušiť konanie v prípade predbežnej otázky, ktorú je súd oprávnený vyriešiť sám. V uvedenom prípade môže konanie prerušiť, ale aj nemusí, najmä v záujme jednotnosti rozhodovania súdov a iných štátnych orgánov, ktorý ho vedie k tomu, aby pokiaľ už o tejto otázke prebieha konanie pred iným orgánom, spravidla konanie preruší a vyčká rozhodnutie príslušného orgánu a z jeho rozhodnutia potom v ďalšom konaní vychádza. Ide o fakultatívne prerušenie konania.

8. Odvolací súd návrhu odvolateľa na prerušenie konania nevyhovel, nakoľko z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto formuluje len možnosť - nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závery súdu prvej inštancie vyslovené v danej veci nemôžu znamenať žiadny podstatný zásah do práv sporových strán, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa odporuje základným ústavno-právnym princípom. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania, čo v podstate znamená, že je zaručená ochrana práv dotknutej strany a zároveň je tým vyvrátený dôvod na existenciu nevyhnutnosti navrhovaného postupu žalobcom.

9. Následne Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. Civilného sporového poriadku ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej pre jeho vecnú správnosť potvrdiť.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

13. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.06.2013 so spoločnosťou Telefónica Slovakia s.r.o. s účinnosťou odo dňa 27.06.2013 nadobudol uplatňovanú pohľadávku proti žalovanému, ktorý uzatvoril s postupcom zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu boli poskytnuté elektronické telekomunikačné služby v rámci programu služieb O2 Filip s účastníckym číslom +421948341116. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami č. 1032739682 na sumu 60,06 Eur so splatnosťou 30.04.2012, č. 1033890748 na sumu 20,- Eur so splatnosťou 29.05.2012, č. 1035013785 na sumu 58,55 Eur so splatnosťou 29.06.2012, č. 1038149728 na sumu 6,- Eur so splatnosťou 27.08.2012. Postupca podaním zo dňa 05.06.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 80,06 Eur, žalovaný však túto uvedenú sumu neuhradil. Následne odstúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 14.07.2012 od zmluvy o pripojení a to písomným podaním zo dňa 14.06.2012, pričom určil žalovanému dodatočne lehotu na plnenie do 07.07.2012. 15. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu čiastočne zamietol z dôvodu premlčania.

16. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať, uplatniť (§ 101 Občianskeho zákonníka). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možno odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda v stave actio nata, tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak subjekt, ktorý túto žalobu mohol podať, tak neurobil, či už z dôvodov subjektívnych alebo prípadne aj objektívnych. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou, zročnosťou dlhu, tzn. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V prejednávanom prípade samotný žalobca deklaroval tak v žalobe ako aj v predložených faktúrach splatnosť jednotlivých faktúr, z ktorých odvodzoval svoj nárok. Ich splatnosť nastala v konkrétnych termínoch, ktoré sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli žiadnym spôsobom zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala plynúť trojročná premlčacia doba a podanie žaloby po jej uplynutí znamenalo povinnosť súdu formulovanú v použitom ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, tzn. ex offo. Právny úkon žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď faktúry splatné dňa 30.04.2012 a 29.05.2012 považoval za premlčané a v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

17. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v danom prípade nepostupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje.

18. V danom prípade síce žalovaný nenamietal premlčanie uplatneného nároku žalobcom, v zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

19. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor, podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny.

20. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne kvalifikuje) minulé skutočnosti, alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.

21. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 01.05.2014), bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky (vyplývajúce zo zmluvy o preprave osôb) sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie správne na premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní prihliadal; na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).