KSTN/8Cob/605/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/605/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232842 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113232842.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: T.. L. L., správca úpadcu N. IČO 36 833 185, so sídlom kancelárie správcu, I., proti žalovanému: T. O., T. B.. X, XXX XX O., IČO 00 312 037, právne zástupenému: R. L. I. s.r.o. so sídlom Q. XX, XXX XX X., IČO 36 856 380, v spore o zaplatenie 32.328,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 38Cb/8/2014-94 zo dňa 13. októbra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 38Cb/8/2014-103 zo dňa 24. novembra 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 38Cb/8/2014-103 zo dňa 24. novembra 2014 rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 32.328,76 Eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.399,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.014,33 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie 32.328,76 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nevyplatením dotácie žalovaným v roku 2011. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že mestské zastupiteľstvo v Trenčíne uznesením č. 262 zo dňa 26.06.2008 schválilo uzavretie zmluvy o výpožičke a prevádzkovaní mestskej krytej plavárne. V zmluve o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne účinnej od 01.01.2009 (zmluva 1) uzatvorenej medzi úpadcom žalobcu a žalovaným sa zmluvné strany v čl. VI. bod 1 dohodli, že žalovaný poskytne úpadcovi žalobcu každoročne finančnú dotáciu na zabezpečenie prevádzky a činnosti krytej plavárne v súlade so schváleným rozpočtom na základe osobitnej zmluvy. Ďalej úpadca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o prevádzkovaní letnej plavárne účinnú od 15.04.2009 (zmluva 2), v ktorej sa v čl. V bod 4 dohodli, že žalovaný poskytne na základe osobitnej zmluvy úpadcovi žalobcu na zabezpečenie prevádzky letnej plavárne finančnú dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom s tým, že výška dotácie na nasledujúci kalendárny rok bude predmetom schvaľovania v rámci rozpočtu žalovaného. Zo všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 5/2003 (Zásady nakladania s finančnými prostriedkami T. O.) vyplynulo, že žalovaný môže poskytnúť dotácie za podmienok ustanovených VZN (čl. 4 bod 7), v rozpočte mesta na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa ods. 6 a 7 rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom mesta a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh mesta. (čl. 4 bod. 8). Zo všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 2/2004 súd prvej inštancie zsitil, že žalovaný môže poskytnúť dotácie za podmienok ustanovený týmto VZN (čl. 2 bod 2), finančnú čiastku na dotácie schvaľuje mestské zastupiteľstvo v rozpočte mesta na príslušný kal. rok, pričom tieto môžu byť poskytnuté len v prípade dostatku zdrojov v rozpočte mesta a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh mesta (čl. 3) a dotácie sa poskytujú na základe písomnej zmluvy, tieto sa prideľujú na príslušný rok a v tomto roku musia byť oprávneným subjektom použité (čl. 7). Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 10.02.2009 vyplynulo, že úpadcovi žalobcu bola žalovaným poskytnutá dotácia na rok 2009 vo výške 209.120 Eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti krytej plavárne v zmysle zmluvy 1. Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 23.02.2010 vyplynulo, že úpadcovi žalobcu bola žalovaným poskytnutá dotácia na rok 2010 vo výške 150 tis. Eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti krytej plavárne v zmysle zmluvy 1. Táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná. Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 07.05.2009 vyplynulo, že úpadcovi žalobcu bola žalovaným poskytnutá dotácia na rok 2009 vo výške 88.840 Eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti letnej plavárne v zmysle zmluvy 2. Zo zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 23.02.2010 vyplynulo, že úpadcovi žalobcu bola žalovaným poskytnutá dotácia na rok 2010 vo výške 50 tis. Eur na zabezpečenie prevádzky a činnosti letnej plavárne v zmysle zmluvy 2. Z Dohody o ukončení zmluvy 1 mal súd prvej inštancie preukázané, že účastníci sa dohodli na ukončení zmluvy 1 dohodou ku dňu 28.02.2011 a z dohody o ukončení zmluvy 2 mal súd preukázané, že účastníci sa dohodli na ukončení zmluvy 2 dohodou ku dňu 28.02.2011. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 261 ods. 2, 3 písm. b), ods. 8, § 269 ods. 2, § 268, § 373 Obch. zák., z ustanovení § 649 ods. 1, § 34, § 39 , § 41 Obč. zák. ako aj z ustanovení § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, z § 1 ods. 2, zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, z § 1 ods. 3, § 7 ods. 4, ods. 6 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z ust. § 3 ods. 4 a § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Po zistení, že právny vzťah účastníkov založený uzavretím zmlúv o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne (zmluva 1) a o prevádzkovaní letnej plavárne (zmluva 2) je vzťahom obchodnoprávnym podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka a že sa týka zabezpečovania verejných potrieb (športových potrieb) skúmal, či došlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného predmetnými zmluvami. Konštatoval, že nakoľko ide o záväzkový vzťah, kde predmetom je majetok obce, resp. štátu, platné uzavretie takejto zmluvy musí zodpovedať nielen všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 34 a nasl.) a ustanoveniam Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 2), ale táto musí byť v súlade i s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi podmienky hospodárenia a nakladania obce s takýmto majetkom. Dospel k záveru, že právny úkon uzatvorenia zmluvy 1 a 2, patrí do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce resp. majetku štátu, ktorý užíva, keď zdôraznil, že hospodárenie s majetkom obce a s jej finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou, pri ktorej zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromno - právnych subjektov. Už len samotná existencia Zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce (ako aj s majetkom štátu, ktorý obec užíva) spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Odo 21/2002 podľa ktorého „majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia zastupitelstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec“. Uviedol, že zmluva 1., ako žalobca preukázal, bola schválená uznesením mestského zastupiteľstva č. 262, avšak žalobca nepreukázal schválenie i zmluvy 2 mestským zastupiteľstvom. Keďže v konaní nebolo preukázané schválenie zmluvy 2 mestským zastupiteľstvom tak, ako požaduje § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb., pričom žalobca túto skutočnosť ani netvrdil, zmluva 2 je absolútne neplatná a to i napriek tomu, že účastníci zmluvy podľa nej plnili dva roky. Zdrôraznil, že takýmto plnením nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na neplatnosť prihliadnuť, resp. musí z nej vyvodiť dôsledky aj bez návrhu (ex officia) z úradnej povinnosti. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vzhľadom k tomu, že zmluva 2 je absolútne neplatným právnym úkonom, nemá táto za následok vznik žiadnych práv ani povinností a preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu povinností, ktoré by vyplývali z tejto zmluvy, v dôsledku ktorých by bola žalobcovi spôsobená škoda. Ohľadne zmluvy 2 tak nie je naplnený hneď prvý predpoklad (protiprávny úkon) pre úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej porušením povinností zo záväzkového vzťahu. Čo sa týka zmluvy 1, súd ustálil, že ohľadne tejto nie je možné vysloviť absolútnu neplatnosť ako celku, keďže zmluvné strany nielen dostatočne určili predmet svojich záväzkov, ale táto bola v súlade s § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. schválená aj mestským zastupiteľstvom. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy 1 však zistil, že táto je neplatná v časti, v ktorej sa žalovaný zaviazal každoročne poskytovať finančnú dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom na základe osobitnej zmluvy (čl. VI. bod 1). Takýto záväzok žalovaného je v priamom rozpore s § 19 ods. 5 zák. č. č. 523/2004 Z.z., lebo žalovaný nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku. Preto je táto časť zmluvy 1 absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho nevznikla žalovanému žiadna povinnosť a teda nemohlo dôjsť ani k spôsobeniu škody porušením povinnosti, ktorá nevznikla. Ohľadne zmluvy 1 tak nie je taktiež naplnený hneď prvý predpoklad (protiprávny úkon) pre úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej porušením povinností zo záväzkového vzťahu. Keďže dospel k záveru, že zmluva 2 je absolútne neplatná a zmluva 1 je čiastočne neplatná (čl. VI. bod. 1), následne skúmal, či v danom prípade nejde o osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu upravenú v § 268 Obch. zák. V dôsledku tejto právnej úpravy osoba, ktorá spôsobila škodu neplatnosťou právneho úkonu, zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23 Cdo 431/2010 zo dňa 23.03.2011, podľa ktorého ustanovenie § 268 Obch. zák. nie je možné vykladať tak, že vedomosť o existencii neplatnosti právneho úkonu vyplýva zo všeobecnej zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania vedomosti poškodeného o neplatnosti právneho úkonu leží na škodcovi. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vedomosti žalobcu o neplatnosti právneho úkonu (zmluvy 2 a časti zmluvy 1). Preto je po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie jednoznačne ustálil, že neplatnosť zmluvy spôsobil žalovaný (škodca), nakoľko mal vedieť, že sa dopredu nemôže zaväzovať v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku, nakoľko mu to § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004 Z.z. zakazuje. Takisto žalovaný spôsobil i neplatnosť zmluvy 2, keďže žalovaný mal vedieť, že táto zmluva 2 musí byť schválená mestským zastupiteľstvom, aby bola platná. V podanom odpore právny zástupca žalovaného pritom sám poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvy 2 pre jej neschválenie mestským zastupiteľstvom. V danom prípade však nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody v dôsledku tejto neplatnosti, nakoľko aj keby zmluva 2 a čl. VI. bod 1 zmluvy 1 boli platné, z tohto ustanovenia (čl. VI. bod 1 zmluvy 1 a čl. V bod 4 zmluvy 2) žalobcovi ešte nevznikol právny nárok na peňažné plnenie (poskytnutie dotácie), nakoľko táto sa poskytuje až po schválení mestským zastupiteľstvom a to len písomnou zmluvou, čo vyplýva nielen priamo z uvedených článkov zmluvy 1 a 2, ale aj zo všeobecne záväzného nariadenia obce č. 2/2004-čl. 7. Príčinná súvislosť by preto v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by žalovaný spôsobil neplatnosť už konkrétnej písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie (keďže by právo na jej výplatu v takom prípade nevzniklo, v dôsledku čoho by mohla vzniknúť druhej strane škoda). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade, keby žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi spôsobenou neplatnosťou zmluvy 2 a časti zmluvy 1, jeho žalobe by nebolo možné vyhovieť, nakoľko nepreukázal vznik škody a jej výšku. Žalobca totiž ani nešpecifikoval, aká škoda mu vôbec vznikla a akú škodu si uplatňuje, teda či skutočnú škodu, alebo ušlý zisk alebo abstraktný zisk, resp. ujmu podľa § 380 Obch. zák. Žalobca v žalobe len vyčíslil výšku, ktorú mu podľa jeho výpočtov mal žalovaný uhradiť a teda ktorú neuhradil, avšak týmto nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku škody a jej výšky, preto by v konaní nebol úspešný ani v prípade platnosti zmluvy 2 a časti zmluvy 1. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol a žalovanému priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. plnú náhradu trov účelne vynaložených, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení základných predpokladov pre úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti zo strany žalovaného v predmetných záväzkových vzťahoch. Uviedol, že na základe ním predložených dôkazov je nepochybné, že úpadcovi bola spôsobená škoda, aj to, v akej výške vznikla, pričom ide o skutočnú škodu. Poukázal na bod 1 ods. 8 uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného č. 262 zo dňa 26.06.2008, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo uzatvorenie zmluvy o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne na dobu neurčitú od 01.01.2009, z ktorého je zrejmé, že na zabezpečenie prevádzky a činnosti predmetu výpožičky poskytne požičiavateľ vypožičiavateľovi dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom mesta. Úpadca ako vypožičiavateľ uzatvoril so žalovaným ako požičiavateľom s účinnosťou od 01.01.2009 zmluvu o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne, v ktorej sa v článku VI. bod 1 žalovaný zaviazal poskytnúť na základe osobitnej zmluvy úpadcovi na zabezpečenie prevádzky a činnosti predmetu výpožičky každoročne finančnú dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom. Ďalej žalovaný uzatvoril s úpadcom s účinnosťou od 15.04.2009 zmluvu o prevádzkovaní letnej plavárne, v zmysle ktorej sa v článku V. bod 4 zaviazal poskytnúť na základe osobitnej zmluvy úpadcovi na zabezpečenie prevádzky a činnosti predmetu výpožičky každoročne finančnú dotáciu v súlade so schváleným rozpočtom žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že úpadca prevádzkoval krytú plaváreň až do 28.02.2011, teda dva mesiace v roku 2011, pričom dňa 28.02.2011 bola podpísaná medzi ním a žalovaným dohoda o ukončení predmetnej zmluvy. Letnú plaváreň úpadca prevádzkoval taktiež do 28.02.2011, čiže tiež dva mesiace v uvedenom roku, keď 28.02.2011 aj tento zmluvný vzťah bol ukončený dohodou. Je nepochybné, že úpadca bol schopný prevádzkovať krytú i letnú plaváreň len na základe dotácií, ktoré sa mu žalovaný zaviazal poskytovať v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva č. 262. Žalobca vyjadril presvedčenie, že predmetné zmluvy zakladajú nárok na poskytnutie dotácie každoročne, aj keď zmluvy neurčujú presnú výšku dotácie. Keďže z uznesenia mestského zastupiteľstva č. 262 nevyplýva, že je podmienkou udelenia dotácie jej schválenie mestským zastupiteľstvom, ale vyplýva z neho že dotácia bude poskytnutá v súlade so schváleným rozpočtom mesta, žalobca má právny nárok na dotáciu každoročne, pričom výška dotácie mala byť vypočítaná podľa schváleného rozpočtu mesta. Nakoľko žalovaný až do 19.05.2011 neschválil svoj rozpočet na rok 2011, v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy mal úpadca v roku 2011 nárok na plnenie od žalovaného najmenej vo výške pomernej časti sumy schválenej ako dotácie na základe rozpočtu na rok 2010. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2010 mestské zastupiteľstvo schválilo úpadcovi dotáciu na prevádzku a činnosť krytej plavárne vo výške 150.000 Eur a dotáciu na prevádzku a činnosť letnej plavárne vo výške 50.000 Eur. Dotácia na rok 2010 tak predstavovala spolu výšku 200.000 Eur a pri určení výšky škody žalobca vychádzal zo vzorca 200.000 Eur/365 dní x 59 dní (čo predstavuje počet dní prevádzkovania oboch plavární v roku 2011), čo predstavuje sumu 32.328,76 Eur. S poukazom na ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. a na ust. § 373 Obch. zák. žalobca dospel k názoru, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevádzkovaní letnej plavárne a o čiastočnej neplatnosti zmluvy o prevádzkovaní krytej plavárne nemôže byť na ťarchu jeho, žalobcu, lebo neplatnosť žiadnej zo zmlúv nespôsobil, preto v zmysle § 267 Obch. zák. je žalovaný povinný mu nahradiť škodu v ním uplatnenej výške.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pokiaľ mestské zastupiteľstvo žalovaného neschválilo uzatvorenie zmluvy o prevádzkovaní letnej plavárne (zmluva 2), predmetná zmluva je absolútne neplatná, preto žalobca z nej nemôže vyvodzovať svoje právo na úhradu dotácie a nič na tom nemení ani skutočnosť, že účastníci zmluvy si podľa nej poskytovali plnenie v priebehu rokov 2009 a 2010. Plnením z takejto zmluvy totiž nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Preto ak žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z tejto zmluvy, táto zmluva mu z dôvodu jej absolútnej neplatnosti žiaden takýto nárok nemôže zakladať. Pokiaľ si žalobca uplatňoval nároky na náhradu škody titulom neposkytnutých dotácií podľa zmluvy o prevádzkovaní krytej plavárne (zmluva 1), ani ustanovenia tejto zmluvy nezakladali nároky žalobcu, resp. úpadcu na poskytnutie dotácií na rok 2011, pretože v roku 2010 bola mestským zastupiteľstvom žalovaného schválená jednorazová dotácia na rok 2010 v sumách 150.000 Eur a 50.000 Eur, išlo o financovanie časti nákladov výlučne pre rok 2010 a to v zmysle zmlúv o poskytnutí dotácie uzatvorených v roku 2010, z ktorých nevyplynula žiadna povinnosť zaplatiť žalobcovi, resp. úpadcovi v rovnakej výške dotáciu aj na rok 2011. Pokiaľ ide o rok 2011, na tento rok medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá žiadna zmluva na poskytnutie dotácie. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní požaduje náhradu škody s poukazom na ust. § 267 Obch. zák., toto ustanovenie sa týka neplatnosti právnych úkonov, a neobsahuje podmienky zodpovednosti za škodu. Ak však mal žalobca v úmysle poukázať na § 268 Obch. zák., žalovaný uviedol, že žalobca, resp. úpadca si mal overiť či pred uzavretím zmluvy 2 bolo schválenie tejto zmluvy predmetom prerokovania mestského zastupiteľstva. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy 1, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal každoročne poskytovať finančnú dotáciu v súlade s osobitným rozpočtom na základe osobitnej zmluvy, žalovaný vyjadril presvedčenie, že neplatnosť takého dojednania je daná ex lege, teda ani jedna zo zmluvných strán túto neplatnosť nespôsobila. Ak by aj odvolací súd dospel k názoru o neplatnosti spôsobenej niektorej zo zmluvných strán, vzhľadom na to, že zmluva je dvojstranný právny úkon, nie je výlučne žalovaný zodpovedný za neplatnosť právneho úkonu, lebo pri uzatváraní zmlúv všetci účastníci zmluvy musia dbať na to, aby pri úprave zmluvných vťahov odstránili všetko, čo by mohlo viesť k nejasnostiam a k vzniku rozporov. Bez ohľadu na tieto skutočnosti žalobca nepreukázal, že mu bola spôsobená škoda a nepreukázal ani jej výšku a príčinnú súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody.

4. Dňom 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

8. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver o nesplnení predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 Obch. zák., keď konštatoval, že v predmetnom spore žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody v dôsledku jeho neplatnosti s poukazom na ust. § 268 Obch. zák., pretože úpadcovi žalobcu nevznikol nárok na dotáciu priamo na základe samotných zmlúv o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne a o prevádzkovaní letnej plavárne za predpokladu ich platnosti, ale dotácia mu mohla byť poskytnutá až po schválení mestským zastupiteľstvom na základe písomne uzatvorenej zmluvy, tak, ako to vyplýva nielen z článku V. bod 4 zmluvy o prevádzkovaní letnej plavárne ale aj z článku VI. bod 1 zmluvy o výpožičke a prevádzkovaní krytej plavárne. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, resp. výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť, pretože ním vyčíslená a žalobou uplatnená suma 32.328,76 Eur vo výške zodpovedajúcej pomernej časti dotácie poskytnutej úpadcovi v roku 2010 nepredstavuje ani skutočnú škodu spočívajúcu či už v zmenšení majetku úpadcu alebo v ušlom zisku tak, ako to predpokladá právna úprava obsiahnutá v ust. § 379 Obch. zák. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyvodzoval nárok úpadcu na pomernú časť sumy vo výške 32.328,7´6 Eur zodpovedajúcu 59 dňom prevádzkovania letnej i krytej plavárne, pri vyčíslení ktorej vychádzal z výšky dotácie 150.000 Eur na prevádzku a činnosť krytej plavárne a 50.000 Eur na činnosť letnej plavárne podľa rozpočtu schváleného mestským zastupiteľstvom žalovaného na rok 2010, odvolací súd zdôrazňuje, že poskytnutie dotácií bolo podmienené uzatvorením osobitných zmlúv, nepostačovalo teda len schválenie jej výšky v rámci rozpočtu žalovaného.

9. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody a jej výške, preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

10. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešná, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).