KSTN/8CoE/75/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/75/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807207123 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3807207123.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, 29. augusta, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, proti povinnému: K & J MARKET, spol. s.r.o., IČO: 36 317 861, naposledy so sídlom Priemyselná 11, 971 01 Prievidza, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny 862,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. novembra 2016, č. k. 9Er/1195/2007-14, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil. Výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 29.05.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 862,74 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 16.01.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2007 a vykonateľnosť dňa 27.03.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi udelené dňa 26.06.2007. V súčasnosti exekúciu vedie JUDr. Barbora Božíková Ághová. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol z obchodného registra vymazaný. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku a § 68 ods. 2 Obchod. zákonníka. Konštatoval, že z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/20/2011-44 zo dňa 24.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť K & J MARKET, spol. s r. o., IČO: 36 317 861, so sídlom Priemyselná ulica 11, 971 01 Prievidza, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 12599/R. Spoločnosť bola dňa 20.7.2013 ex offo vymazaná z obchodného registra. Povinný bol zrušený bez likvidácie. Súd prvej inštancie mal za to, že bol nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, § 199, § 200 ods. ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti uznesenia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí s výrokom o trovách konania, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Namietal, že súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

5. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení exekúcie), no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie len vo výroku o trovách exekúcie.

9. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za odvolanie len do výroku II. o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie. Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku II. rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je.

10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).