KSTN/6Co/665/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/665/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226161 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112226161.3



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 813 11, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. februára 2015 č.k. 27C/361/2012 - 98 v senáte jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Uviedol, že navrhovateľ návrh na prerušenie konania dôvodil tým, že podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Ďalej navrhovateľ navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov vo veci sp.zn. 7C/6/2010 s tým, že rozhodnutie súdu v tejto veci má zásadný význam pre posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Dôvodil, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žaloby dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Žalovanými stranami v spore sú v bode 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a bode 2/ POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava. Súd preskúmal návrh navrhovateľa na prerušenie konania, poukázal na § 109 ods. 1 O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie tohto súdu. O námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie, bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne, kedy krajský súd rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Otázka zákonného sudcu sa riešila v tomto konaní a bola v tomto konaní aj právoplatne rozhodnutá. V danej veci navrhovateľ ani nepreukázal, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pričom v danej veci rozhodnutie vo veci samej nie je objektívne závislé od toho, či je sudca, ktorému bola vec pridelená, zo subjektívneho pohľadu navrhovateľa vylúčený z prejednávania a rozhodovania takejto veci. Rozhodnutie vo veci samej totiž závisí len od otázok, ktoré je súd oprávnený v konaní riešiť sám. Preto ani prípadné podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Rovnako ako nedôvodný posúdil okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu položenia prejudiciálnych otázok pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní vo veci 7C/6/2010 vedenom pred Okresným súdom Prešov. Uviedol, že proti uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom Krajský súd Prešov rozhodol dňa 22.12.2014 č.k. 12Co/127/2013 - 290 tak, že zrušil predmetné uznesenie Okresného súdu Prešov a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že ak nie je formulovaná prejudiciálna otázka, neexistuje rozhodnutie prešovského súdu o tom, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o konkrétnej prejudiciálnej otázke. Vzhľadom k absencii rozhodnutia Okresného súdu Prešov, že požiada Súdny dvoj o rozhodnutie o predbežnej otázke, nebol daný dôvod na prerušenie predmetného konania. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.

Uznesenie okresného súdu v časti v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a tiež z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého rozhodnutia a to tak, že jeho návrhu na prerušenie konania bude vyhovené. Dôvodil, že vo svojom návrhu na prerušenie konania uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie pod sp.zn. 7C/6/2010, predmetom ktorého je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní, vedenom proti v uvedenom konaní vystupujúcej navrhovateľke, na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, kde sa vymohlo v jej neprospech plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore s podmienkami na ochranu spotrebiteľa, v ktorom konaní vystupuje ako odporca 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti a 2/ práve aj v tomto konaní vystupujúci navrhovateľ obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Poukázal na to, že Okresný súd Prešov v uvedenom konaní rozhodol o jeho prerušení do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť odporkyňa 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, v čom navrhovateľ vidí opodstatnenosť svojho návrhu na prerušenie konania aj v tomto konaní, pretože ide o zodpovedanie otázky, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu, je v súlade s komunitárnym právom. Vzhľadom na predmet konania v preskúmavanej veci, zodpovedanie na otázku o správnosti postupu exekučného súdu, bude mať význam aj pre posúdenie postupu exekučného súdu v danej veci a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci.

Odporca nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k odvolaniu navrhovateľa.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré boli aplikované správne právne predpisy. Odôvodnenie uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 167,ods. 2 O.s.p., je úplné, správne a preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s ním stotožnil. Existenciu vád tvrdených v odvolaní navrhovateľom nezistil. Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 € a nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 €, ktorá, ako tvrdí, mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín v exekučnom konaní, vedenom pod č.k. 62Er/1109/2017, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý, ako tvrdí, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote.

Pred Okresným súdom Prešov je pod č. k. 7C/6/2010 vedené konanie o náhradu škody proti Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR ako odporcovi v 1. rade a proti Pohotovosti s.r.o., teda v tomto konaní vystupujúcemu navrhovateľovi ako odporcovi v 2. rade, predmetom ktorého je uplatnený nárok na náhradu škody pre porušenie komunitárneho práva, týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa. Škoda mala navrhovateľke p. Tomášovej vzniknúť tým, že v exekučnom konaní sa vymohlo voči nej plnenie na základe neprijateľnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 07.10.2013 uvedené konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť odporkyňa 1/, teda Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Predmetom prejudiciálnych otázok je: 1/ či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, 2/ v prípade, ak áno, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré popisuje v predmetnom konaní vystupujúca navrhovateľka vzhľadom na daný skutkový stav, najmä na jej absolútnu nečinnosť a nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy, umožnených právom členského štátu, 3/ ak ide v predmetnom prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, či je navrhovateľkou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; či možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením, 4/ či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody. Proti vyššie uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom Krajský súd Prešov rozhodol dňa 22.12.2014 č.k. 12Co/127/2013 - 290 tak, že zrušil predmetné uznesenie Okresného súdu Prešov a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že ak nie je formulovaná prejudiciálna otázka, neexistuje rozhodnutie prešovského súdu o tom, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o konkrétnej prejudiciálnej otázke.

Odvolací súd má za preukázané, že v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 6/2010 boli predložené prejudiciálne otázky v marci 2012, pričom uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2015 a konanie o položení prejudiciálnych otázok je vedené pred SD EÚ(Súdnym dvorom Európskej únie) pod sp.zn. C - 168/15 - Tomášová od 14.04.2015.

Dôvodom navrhovateľom žiadaného prerušenia konania v preskúmavanej veci, je podľa jeho názoru zásadná významnosť zodpovedania vyššie uvedených otázok, pre posúdenie postupu súdu prvého stupňa v prejednávanej veci.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia, na bezprieťahové odstránenie vady konania. Procesná teória hovorí o obligatórnom (§ 109 ods. 1 O.s.p.) prerušení konania a o fakultatívnom (§ 109 ods. 2 O.s.p.) prerušení konania. V oboch prípadoch upravených v týchto ustanoveniach, ide o prerušenie konania rozhodnutím súdu, na rozdiel od prerušenia konania zo zákona.

Ustanovenie ods. 2 § 109 O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Rozhodujúcim hľadiskom tu je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania z hľadiska tohto ustanovenia bude predstavovať skôr výnimku, ako pravidlo. Z uvedeného teda vyplýva, že účastník síce môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takémuto návrhu vyhovieť, čo znamená, že je výslovne na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom predpokladanej prekážky konania, vychádzajúc z ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorého prerušenia sa navrhovateľ v konaní domáha, aj skutočne konanie preruší, alebo bude v konaní pokračovať.

V preskúmavanej veci napriek tomu, že pred SD EÚ prebieha konanie o položenie prejudiciálnych otázok, odvolací súd zastáva názor, že vyriešenie otázok porušenia komunitárneho práva v rámci iniciovaného konania na Súdnom dvore Európskej únie, v dôsledku čoho bolo prerušené konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod č.k. 7C/6/2010, vzhľadom na znenie položených prejudiciálnych otázok, nie je objektívne spôsobilé mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej v predmetnom konaní. Proti navrhovateľke, ktorá sa v predmetnom konaní náhrady škody domáha, bolo v exekučnom konaní vymožené plnenie na podklade neprijateľnej rozhodcovskej doložky a pred Európskym súdnym dvorom má byť zodpovedané, či vzhľadom na absolútnu nečinnosť navrhovateľky a nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy ide o také závažné porušenie komunitárneho práva, ktoré by bolo spôsobilé privodiť na jej strane právo na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie a založiť zodpovednosť odporcu 1/ za vznik takejto škody. V tomto konaní, ktoré navrhovateľ žiada prerušiť, však tento uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá podľa jeho tvrdenia mu mala vzniknúť nesprávnym úradných postupom exekučného súdu spočívajúceho v tom, že o jeho žiadosti na vydanie poverenia bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok, iniciovaných v rámci prebiehajúceho konania pred OS Prešov pod č.k. 7C/6/2010, nie je spôsobilým dôvodom na fakultatívne prerušenie konania v preskúmavanej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorého sa domáha navrhovateľ. Odvolací súd zároveň dodáva, že preskúmaním veci nezistil ani dôvod na obligatórne prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 O.s.p., a to pre neexistenciu skutočností, spôsobilých mať za následok takýto postup súdu.

V odvolaní navrhovateľ nenamietal rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o Ústavnej sťažnosti, preto odvolací súd rozhodnutie v tejto časti neposudzoval.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné .