KSTN/6Co/505/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/505/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204594 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114204594.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ X. L., bytom v G. č. XXX a 2/ N. T., bytom v G. č. XXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, v konaní o zaplatenie 7.934,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016 , č. k. 13C/135/2014-142 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou , a. s., ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 9.03.2011 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 364757792 , na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 6. 2013 bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na postupníka - žalobcu . Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8 277,64 €, ktorá pozostávala z istiny 6 792,27 €, úroku 1 222,02 €, úroku z omeškania 239,43 €. V tomto konaní si žalobca uplatnil splátky splatné v období od 11.8.2013 do 20.2 2021 v počte 65 a v celkovej výške 8 014,29 €, pretože splátky splatné pôvodne od 20.8.2013 do 20.2.2021 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že dňa 9.3.2011 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom (ďalej len "veriteľ") a žalovaným ako dlžníkom, uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 364757792, na ktorej základe veriteľ poskytol žalovaným úver 7 000,00 €, ktorý sa zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 124,88 €, vždy k 20. dňu v mesiaci, s celkovým počtom splátok 19 od apríla 2011. Posledná splátka bola splatná dňa 20. 2. 2021. Výška úrokovej sadzby bola 15,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov úveru bola 18,95%, priemerná hodnota RPMN 11,64 %.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1-4 , § 53 ods. 9 , § 565 , § 39 , § 524 , § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka , § 2 ods. 1 , § 7 ods. 1 , § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 1 ods. 1, 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . 5. Okresný súd vyhodnotil, že medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. - bankou (ako veriteľom) a žalovanými (ako dlžníkmi ) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovo- právny vzťah, podľa ktorého banke - veriteľovi vznikla povinnosť poskytnúť menovanému úver a žalovaným povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalované akceptovali jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mali povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi bankou - veriteľom a žalovanými túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov menovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že banka - veriteľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalované v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd sa zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to účastníci navrhli. Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovaným poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Uvedené nemožno vyvodiť ani výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen nesplácanej časti dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou. Pokiaľ banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takto môže postupovať, ak je klient napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky v omeškaní so splnením ním čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Toto právo nemôže uplatniť, ak klient pred postúpením uhradí banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok. Aplikácia tohto ustanovenia závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/ alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V prípade, že je úver splatný jednorázovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú splnené, ak klient v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

6. Žalobca v konaní nepredložil listinné dôkazy, ktorými by preukázal postup, predpokladaný v ustanoveniach, citovaných vyššie zo Zákona o bankách, zrejme majúc za to, že postupoval už splatnú pohľadávku, pri ktorej by takýto postup nebol potrebný. Pre nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka však k zosplatneniu pohľadávky nedošlo. Vzhľadom na to , že žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovaným , súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovaným . Postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (tu žalobca ), je povinný podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. či okrem iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že a/ žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/ alebo úrokov alebo ich časť, že jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto troch skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka v konaní. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu (27.06.2013), žalované neplnili včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a boli v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní však nebolo zistené, že by banka pred postúpením pohľadávky žalované písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca ) podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovaným na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenie veci . Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá. Ustanovenie § 92 ods . 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky a nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy , keď banka v zmluve o postúpení pohľadávky vyhlasuje splnenie tejto povinnosti, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný v konaní nenamietal, že mu nebola doručená výzva. Ak súčet všetkých omeškaní žalovaného presiahne rok, postúpenie pohľadávky nie je viazané na písomnú výzvu banky. Zo znenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná . Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane príslušenstva. Súčasne poukázal na to, že ak okresný súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu za právne neúčinné, mohol v konaní posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonané žalobcom . Žalobca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 19.07.2013 upozornil žalovaných, že si toto právo uplatňuje. Súčasne žalovaných vyzval v lehote 15 dní odo dňa prevzatia tohto podania k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a návrhu vyhovieť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie . Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 771,11,- eur / súdny poplatok za odvolanie vo výške 476,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 295,11,- eur/. K odvolaniu pripojil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013 a doručenku o prevzatí žalovanou 1/ dňa 28.05.2013.

9. Žalovaná v 1/ a v 2/ rade sa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, prostredníctvom právneho zástupcu , v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím okresného súdu a žiadajú , aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Okresný súd správne rozhodol, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu pre nedodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách / viď rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/36/2016 zo dňa 16.02.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014/. V prípade, že žalobca doloží výzvu, je povinný preukázať doručenie výzvy. Rovnako, ak právny predchodca žalobcu postúpil úver na tretiu osobu , je povinný dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka . Súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 373,17,- eur. 10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").

11. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

16. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP) , vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. Odvolací súd v konaní okresného súdu nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných podmienok.

22. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) ako i z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP ).

23. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval a správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

24. Skutkové vady rozhodnutia sú spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd chybne vyhodnotí návrhy na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotí vykonané dôkazy alebo nedostatočne zistí skutkový stav ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo prostriedkami procesného útoku. 25. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

28. Okresný súd na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

29. Ako správne uvádza okresný súd , aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

30. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

31. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

32. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

34. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

35. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

36. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

37. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonnom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

38. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 09.03.2011), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanej 1/. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne okresný súd uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla.

40. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver okresného súdu vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci.

41. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

42. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

43. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2008, sp. zn. 5 M Cdo 4/2007). 44. Z uvedeného prípadu nevyplýva, že by listiny a dôkazy nemohol žalobca bez svojej viny doplniť už v konaní pred okresným súdom . Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy, dokonca prvostupňový súd vyzval na predloženie potrebných listín na posúdenie, avšak žalobca ich nedoložil.

45. Právo tzv. novôt je v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie chápané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 46. V zmysle vyššie uvedené odvolací súd na listinné dôkazy, predložené žalobcom v odvolacom konaní, neprihliadal.

47. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

48. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní 1/ a 2/ , preto podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP im bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorého výške rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP).

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).