KSTN/6Co/489/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/489/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113205465 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113205465.2



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: X) O., všetkých právne zastúpených M., proti žalovanému: U., právne zastúpenému M., o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. januára 2016, č. k. 16C/17/2013-108, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 54/ rade náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 9.863,98 eur a z iných trov konania vo výške 106,- eur, spolu vo výške 9.969,98 eur, na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ až 54/ M., vedený vo S., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom pod č. k. 16C/17/2013-74 zo dňa 02.12.2013, súd prvej inštancie vo veci samej prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania a prechádzania cez pozemky parcely registra E č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. Z. motorovými vozidlami každého druhu v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod č. k. 6Co/322/2014-98 zo dňa 31.03.2015. Druhým výrokom žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby bolo žalovanému zakázané aj približovanie dreva cez ich pozemky zamietol, ktorá časť rozhodnutia nadobudla právoplatnosť dňom 21.01.2014. V zmysle tretieho výroku si súd vymienil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. V dôsledku skutočnosti, že vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté, súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p., § 142 ods. 3 O.s.p. následne rozhodol o výške náhrady trov konania uplatnených právnym zástupcom žalobcov, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súdneho poplatku za žalobu a súdneho poplatku za elektronické podanie, ktorých náhradu žalobcom priznal dôvodiac, že žalobcovia mali v spore neúspech len v nepatrnej časti, a to v časti zákazu približovania dreva cez ich pozemky, keď takéto konanie žalovaného nebolo preukázané. Spolu priznal žalobcom 1/ až 54/ náhradu trov vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní, spolu vo výške 9.969,98 eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému tieto zaplatiť na účet M.. W. W., právneho zástupcu žalobcov.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne jeho zmenu tak, že o trovách konania bude rozhodnuté spôsobom, že žiaden z účastníkov nemá na tieto nárok. Dôvodil nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), naplnenie ktorých videl v tom, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 01.03.2013 okrem žalobného návrhu, ktorému bolo vyhovené a ktorým požadovali, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa užívania a prechádzania cez nimi v žalobe označené pozemky parc. reg. E v k. ú. Z. motorovými vozidlami každého druhu, domáhali aj obnovenia pôvodného stavu parciel KNE XXX-XXX, XXX, XXX a XXX v k. ú. Z., a to zavezením vytvorenej prístupovej cesty hlinou a vyrovnaním, v ktorej časti bol žalobný návrh právoplatne zamietnutý. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie priznal žalobcom náhradu trov konania v plnej výške, čo zdôvodnil len odvolávkou na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. konštatujúc, že žalobcovia mali vo veci len nepatrný úspech, a to v časti zákazu približovania dreva cez ich pozemky, dôvodiac, že takéto konanie žalobcu nebolo preukázané, ktorý záver však nezodpovedá skutkovému stavu, pretože žalobe v časti o uvedenie dotknutých parciel do pôvodného stavu zavezením vytvorenej prístupovej cesty hlinou, tiež nebolo vyhovené. Je síce pravdou, že v odôvodnení súd prvej inštancie uvádza, že sa žalobcovia aj tohto nároku domáhali, pričom uznesením pod č.k. 16C/17/2013-46 zo dňa 25.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2013 bolo ich podanie v tejto časti odmietnuté, s touto skutočnosťou sa však v konečnom dôsledku súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania ani v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, napriek tomu že je zrejmé, že v tejto časti analogicky žalobcovia úspech nemali. Naviac namietal, že citované uznesenie o odmietnutí časti žaloby, žalovanému nikdy nebolo doručené, preto nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť. Napriek takto zvolenému procesnému postupu, právny zástupca žalobcov na oboch pojednávaniach nasledujúcich po odmietnutí časti žaloby, trval na pôvodne podanej žalobe v rozsahu, ako bola táto podaná. Uplatnený nárok na uvedenie pozemkov do pôvodného stavu žalobcovia dokonca totožne s podanou žalobou zopakovali aj vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2014. Vychádzajúc potom zo zásad, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní o náhrade trov konania, vo výsledku komplexne to boli žalobcovia, ktorí v prevažnej časti úspech vo vzťahu k svojmu pôvodne formulovanému žalobnému nároku nemali. Naviac pokiaľ aj v časti bolo žalobe vyhovené, išlo už iba o akúsi viac menej morálnu satisfakciu (nepatrný úspech) žalobcov, pretože cestu, ktorá mala byť vytvorená z pozemkov žalobcov, žalovaný využíval naposledy na odvoz dreva v roku 2012. Naproti tomu v časti, v ktorej bol nárok žalobcov odmietnutý, t. j. v časti uvedenia cesty do pôvodného stavu, možno výslovne hovoriť o neúspechu žalobcov. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že žalobcovia mali neúspech iba v časti zákazu približovania dreva cez ich pozemky, nevyslovene takéhoto zákazu (zamietnutie žaloby v tejto časti) nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako neúspech len v nepatrnej časti, pretože pri približovaní dreva cez ich pozemky by došlo k ďaleko väčšiemu a rozsiahlejšiemu zásahu do ich práv, ako v prípade odvozu dreva. Z výsledku sporu potom vyplýva, že nárok na náhradu trov konania by mal prináležať žalovanému, pretože je to práve jeho prevažujúci úspech vo vzťahu k neúspechu žalobcov, ktorý mu toto právo zakladá. Napriek tomuto však požaduje, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovali rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Zastávajú názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, námietky žalovaného vznesené v odvolaní považujú za nedôvodné, proti uzneseniu ktorým bola odmietnutá čiastočne ich žaloba, ktorou sa domáhali obnovy pôvodného stavu pozemkov, nenapadli odvolaním, s týmto rozhodnutím súhlasili, z ktorého dôvodu správne súd rozhodoval len o uložení povinnosti žalovaného zdržať sa užívania ich parciel, ktorú žalovaný nerešpektoval až do podania ich žaloby.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného, podané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“ ), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016 rekodifikoval doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP a vec mu vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím o trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k ich náhrade žalobcom aplikujúc ust. § 142 ods. 3 OSP. Žalovaný odvolaním namietal nesprávny procesný postup predchádzajúci napadnutému rozhodnutiu, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávne právne závery majúce pôvod v nesprávne zistenom skutkovom stave.

12. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.03.2013 sa voči žalovanému domáhali uloženia mu povinnosti zdržať sa užívať a prechádzať cez parcely KNE XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v k. ú. Z., a to motorovými vozidlami všetkého druhu, ďalej žiadali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa približovania dreva cez uvedené parcely. V konečnom dôsledku tiež požadovali uložiť povinnosť žalovanému obnoviť pôvodný stav týchto parciel v k .ú. Z., a to zavezením vytvorenej prístupovej cesty hlinou a vyrovnaním.

13. Súd prvej inštancie takto formulovanú žalobu, ako vyplýva z priloženej poštovej doručenky, doručil na vyjadrenie žalovanému, ktorý ju prevzal dňa 19.03.2013. Písomné vyjadrenie k takto vymedzenému žalobnému návrhu bolo doručené zo strany žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, súdu prvej inštancie dňa 09.04.2013 (č.l. 35-36 spisu), v zmysle ktorého tento namietal (ne)opodstatnenosť podanej žaloby v celom rozsahu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.04.2013 pod č.k. 16C/17/2013-40 vyzval žalobcov na doplnenie tejto ich žaloby zo dňa 01.03.2013 v časti, ktorou žiadali uložiť povinnosť žalovanému obnoviť pôvodný stav dotknutých parciel s tým, aby tento petit žalobného návrhu bol špecifikovaný a dostatočne určený, aby bola označená a individualizovaná prístupová cesta, ktorú žalobcovia žiadajú zaviezť hlinou a vyrovnať s tým, že súčasne boli žalobcovia poučení o následkoch neodstránenia týchto nedostatkov (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Predmetné uznesenie prevzal právny zástupca žalobcov dňa 23.04.2013. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.06.2013 pod č. k. 16C/17/2013-46 žalobu (podanie) žalobcov zo dňa 01.03.2013 v časti obnovenia pôvodného stavu parciel zavezením vytvorenej prístupovej cesty hlinou a vyrovnaním odmietol. Predmetné uznesenie bolo doručované ako vyplýva z č.l. 47/2 (kde je pripojená poštová doručenka) len právnemu zástupcovi žalobcov, ktorý toto prevzal dňa 01.07.2013. Žalovanému predmetné uznesenie doručené, ani doručované nebolo.

14. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02.12.2013 pod č. k. 16C/17/2013-74 vyhovel žalobe žalobcov v časti, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania a prechádzania cez pozemky (v rozsudku identifikované parcely) v k. ú. Z. motorovými vozidlami každého druhu a vo zvyšnej časti, ktorou sa títo domáhali, aby žalovanému bolo zakázané aj približovanie dreva cez ich pozemky s poukazom na to, že takéto konania žalovaného nebolo preukázané, žalobu zamietol. Súčasne si súd vymienil, že o trovách konania rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolacom konaní iniciovanom podaním odvolania žalovaným, bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 31.03.2015 pod č. k. 6Co/322/2014-98, právoplatnosť nadobudol dňa 29.05.2015. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 19.01.2016 pod č.k. 16C/17/2013-108 o trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 9.863,98 eur a z iných trov konania vo výške 106,- eur, spolu vo výške 9.969,98 eur, na účet právneho zástupcu žalobcov, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia aplikujúc ust. § 142 ods. 3 OSP dôvodiac, že žalobcovia mali v spore neúspech len v nepatrnej časti, a to v časti zákazu približovania dreva cez ich pozemky, keď takéto konanie žalovaného nebolo preukázané.

15. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP - predtým § 142 ods. 1 OSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane a zásada zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP - predtým § 146 ods. 2 OSP). Neúspešná strana, či strana ktorá procesne zavinila zastavenie konania, má teda povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úspešnej strane, či strane, ktorá zastavenie konania (analogicky za určitých podmienok tiež odmietnutie časti žaloby) nezavinila. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je teda skúmať mieru úspešnosti strán a tiež procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 255 a § 256 ods. 1 CSP (čo je však potrebné skúmať vždy vo väzbe na obsah žalobného petitu vymedzeného samotnými žalobcami).

16. Spôsob, akým súd prvej inštancie tieto zásady uplatnil a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní v tomto smere spravoval, z odôvodnenia rozhodnutia zistiť dostatočným spôsobom nemožno. Absentuje v ňom akákoľvek zmienka o dopade odmietnutia časti žalobného návrhu na rozhodovanie o trovách konania z hľadiska vyššie uvedených zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách v sporovom konaní (napriek tomu, že pôvodný žalobný návrh obsahujúci všetky nárokované zložky bol doručovaný žalovanému na vyjadrenie a tento sa k nemu prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež vyjadroval, čím mu nepochybne tiež vznikli trovy konania). Rovnako nemožno zistiť, v akých úvahách má pôvod záver súdu o nepatrnom neúspechu žalobcov (menovite z čoho vyvodil, že zamietajúca časť rozhodnutia je vo vzťahu k vyhovujúcej časti nepatrnou, keďže nejde o peňažné plnenie), na konštatovanie ktorého sa v odôvodnení svojho rozhodnutia tento obmedzil, čo má za následok nepreskúmateľnosť dôvodov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie v jeho výrokovej časti založené.

17. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, akým spôsobom súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal mieru úspešnosti strán a tiež procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) vo väzbe na obsah celého žalobného petitu vymedzeného samotnými žalobcami, je pre dotknuté subjekty sporu veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení, rozhodnutie z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, pretože im upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

18. Rovnako dôvodne namieta žalovaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie, ktorým súd čiastočne podanie (časť žalobného návrhu) odmietol. Správne mal súd prvej inštancie postupovať tak, že po doručení žalobného návrhu, pokiaľ dospel k záveru, že tento v určitej jeho časti (žalobcami požadovaného uvedenia parciel do pôvodného stavu) nezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na žalobný návrh (§ 42 ods. 3 OSP), mal vyzvať postupom podľa v tom čase účinného ust. § 43 ods. 1 OSP žalobcov na odstránenie jeho nedostatkov (teda ešte predtým, ako žalobu na vyjadrenie doručoval protistrane) a následne pre prípad nečinnosti žalobcov mohol zvoliť postup podľa § 43 ods. 2 OSP (odmietnuť v dotknutej časti podanie) a v ďalšom slede žalobu po procese odstraňovania nedostatkov doručovať žalovanému. V prípade takéhoto správneho procesného postupu, by uznesenie o odmietnutí podania doručoval len žalobcom. Pokiaľ však z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie nedostatky žalobného návrhu odstraňoval a o odmietnutí časti žaloby rozhodol až potom, ako žalobu doručil na vyjadrenie žalovanému (ktorý v dôsledku toho mal vedomosť o všetkých uplatňovaných nárokoch žalobcov a k týmto sa tiež preukázateľne písomne vyjadroval), bolo potrebné uznesenie o odmietnutí podania doručiť tiež žalovanému, ktorý dôvodne namieta porušenie svojich práv v tomto smere, keďže až do rozhodnutia súdu o trovách konania nemohol mať vedomosť o tom, aký osud stihol časť pôvodného žalobného návrhu, čím mu bolo prakticky znemožnené zodpovedajúcim spôsobom argumentovať vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania.

19. Vzhľadom k dôvodom vyššie uvedeným, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, pričom s poukazom na dôvod tohto postupu, sa vecnou stránkou odvolania nezaoberal. 20. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

21. Nedostatky súdneho konania a rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí. Predovšetkým je potrebné doručiť uznesenie (odmietnutie časti žalobného návrhu) na čl. 46 žalovanému. Následne je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania skúmať mieru úspešnosti strán a tiež procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 255 a § 256 ods. 1 CSP (čo je však potrebné skúmať vždy vo väzbe na obsah celého žalobného petitu vymedzeného samotnými žalobcami) a vysporiadať sa tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými tak žalovaným, ako aj žalobcami v odvolacom konaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).