KSTN/6Co/347/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/347/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217566 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114217566.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L. XX, zastúpená R.. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R. 8, zastúpený Y.. Pavlom Michalíkom, advokátom so sídlom Trenčín, Pred Poľom 8, o určenie, že nedošlo k zániku práva na bytovú náhradu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. marca 2015, č.k. 27C/182/2014-69 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku II. o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému trovy konania m e n í tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 167,74 eur.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, konanie podľa ust.§ 96 ods. 1,2,3 O.s.p. zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 29.07.2014 domáhala, aby súd určil, že jej právo na zabezpečenie náhradného bytu nezaniklo a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2015 zobrala žalobkyňa návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie vo veci zastavil z dôvodu, že si zabezpečila sama náhradné bývanie a byt, ktorého predmetom bol návrh na začatie konania vypratala a v ňom nebýva, teda odpadol predmet konania.

2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 167,74 eur. Uviedol, že žalobkyňa svojim procesným úkonom, a to späťvzatím návrhu na začatie konania, t.j. nie v dôsledku správania žalovaného , zavinila zastavenie konania. Zároveň nemožno konštatovať, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie práva na náhradu trov žalovanému, ktorý pri svojom prvom úkone uviedol kvalifikované skutočnosti a dôkazy. V uvedenom prípade nie je základná sadzba tarifnej odmeny 424,38 eura. Pri stanovovaní tejto sadzby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky. Predmet konania, určenie, že nedošlo k zániku práva na bytovú náhradu, sa totiž zjavne týka nehnuteľnosti určenej na bývanie a klientom je fyzická osoba. Z uvedené dôvodu tak základná sadzba predstavuje jedna trinástinu výpočtového základu, t.j. sumu 61,85 eura, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Úkon prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konanie zo dňa 25.09.2014 súd za účelné pokladá, nakoľko každý má právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom a každý účastník sa má právo vyjadriť tvrdeniam iného účastníka. Ďalší úkon - písomné podanie na súd vo veci samej - stanovisko žalovaného k meritu veci dňa 27.02.2015 však za účelný nemožno pokladať. Uvedený úkon bol vykonaný až po späťvzatí a zo spisového materiálu nevyplýva, že sú nutným úkonom právnej pomoci, s ohľadom na doterajší priebeh konania, dokazovania, prípadne, že by boli reakciou na procesný postup súdu či účastníka a zároveň v ňom žalovaný neuviedol žiadne relevantné nové tvrdenia. Z uvedeného dôvodu, odmenu za tento úkon nepriznal. Výška režijného paušálu bola v roku 2014 v sume 8,04 eura. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 61,85 eura, 2 x režijný paušál 8,04 eura a sumu 27,96 eura ako 20%DPH z hodnoty úkonov právnej služby a režijného paušálu, teda sumu 167,74 eura. Zároveň mu v súlade s § 145 O.s.p. priznal súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 33 eura. 3. O vrátení súdneho poplatku žalobkyni za návrh vo výške 92,80,- eur rozhodol súd podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

4. Proti tomuto uzneseniu, v časti o zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur, podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Výrok o náhrade trov konania považuje za nesprávny, keďže v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 145 O.s.p., základnú podmienku na priznanie náhrady trov konania, ktorou je ich vynaloženie na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva , je potrebné skúmať aj vo vzťahu k náhrade trov predbežného opatrenia. Žalovaný podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením okresného súdu zo dňa 15.10.2014, č.k. 27C/182/2014-37 ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý . Súdny poplatok zaplatený žalovaným z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno považovať za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

5. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, a to podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), i keď od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa rekodifikoval doterajší procesný predpis - OSP. Vzhľadom na intertemporálnu úpravu v ustanovení § 470 odsek 2 prvá veta CSP, v zmysle ktorej právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, bolo potrebné odvolanie žalobkyne, podané 13.04.2015 posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

7. Preskúmaním veci zistil, že okresný súd o trovách konania rozhodol v súlade s predpisom, platným a účinným v čase rozhodovania okresného súdu / zák. č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok/.

8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, výrok II. uznesenia, v časti priznanej náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, účastníkovi nemožno odňať nadobudnuté právo na preskúmanie veci v časti trov konania nielen čo do nároku, ale aj výšky, keďže toto právo nadobudol do 30.06.2016 už v rámci začatého odvolacieho konania.

9. Odvolací súd zistil, že dôvody odvolania, ktoré uviedla žalobkyňa, sú opodstatnené.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia okresného súdu v časti trov konania - uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

11. Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

12. Podaním zo dňa 25.09.2014 sa žalovaný domáhal , aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalobkyni povinnosť umožniť vstup žalovanému do bytu č. 42, na 10. poschodí bytového domu s.č. XXXX na ulici L., vchod č. XX, v M., zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. Trenčín, za účelom vykonania odpočtov meračov vody, resp. tepla a kontroly stavu údržby bytu, a to do právoplatnosti skončenia sporu, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/182/2014. Uznesením okresného súdu zo dňa 15.10.2014 súd návrh žalovaného zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalovaný v konaní neosvedčil existenciu vzťahu požadovanej predbežnej ochrany a ochrany vo veci samej a z tohto dôvodu bolo potrebné návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. Z návrhu žalovaného nebolo možné zistiť vzťah obsahu predbežného opatrenia k predmetu súdneho konania a nebolo teda ani možné zistiť, na aký účel by malo predbežné opatrenie vo vzťahu k občianskoprávnej ochrane práv odporcu v tomto konkrétnom občianskom súdnom konaní slúžiť. Umožnenie alebo neumožnenie vstupu žalovaného do predmetného bytu za účelom vykonania odpočtov meračov vody, resp. tepla a kontroly stavu údržby bytu pritom nemá vplyv na jeho právne postavenie pri rozhodovaní vo veci samej. Navrhované znenie predbežného opatrenia je neurčité, nevykonateľné, pretože z neho nie je zrejmé, kedy (v akom čase) a akým spôsobom by mala žalobkyňa žalovanému vstup umožniť. Rovnako je i neprimerané, pretože v prípade, ak by mu súd vyhovel, oprávňovalo by žalovaného v podstate neobmedzený vstup do predmetného bytu, aj bez vedomia žalobkyne , a to kedykoľvek (napríklad aj v noci a podobne), čo by bolo v rozpore s ústavným právom žalobkyne na súkromie a ochranu obydlia tak, ako to namietla v písomnom vyjadrení.

13. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14. Zastavenie konania v tomto prípade zavinila žalobkyňa, a to využitím svojho dispozičného práva - späťvzatím žaloby. Preto žalobkyni vznikla podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

15. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

16. Aplikácia § 150 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

17. Zákon v danom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

18. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3MCdo 30/2012).

19. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 O.s.p.. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú okolnosti podania návrhu na začatie konania a priebehu konania.

20. V danej veci je potrebné prihliadnuť na samotný predmet konania, okolnosti, za akých žalobkyňa pristúpila k uplatneniu svojho práva na súde. Predmetom konania je určenie , že právo žalobkyne na zabezpečenie náhradného bytu nezaniklo. Odvolací súd poukazuje na rozsudok okresného súdu zo dňa 9.11.2001, právoplatný dňa 3.1.2002, na základe ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu. I napriek právoplatnému rozhodnutiu žalobkyňa byt nevypratala, keď jej nebol zabezpečený náhradný byt.

21. Zo správania žalobkyne počas konania možno vyvodiť, že žalobkyňa bola presvedčená o dôvodnosti podanej žaloby . Až následne , po zabezpečení bývania , využila svoje dispozičné právo a žalobu zobrala späť, dôsledkom čoho došlo k zastaveniu konania.

22. Nakoľko bola zistená existencia vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. vyznievajúcich v prospech žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd predbežné opatrenie ako nedôvodné zamietol, keď žalovaný v konaní neosvedčil existenciu vzťahu požadovanej predbežnej ochrany a ochrany vo veci samej , z návrhu žalovaného nebolo možné zistiť vzťah obsahu predbežného opatrenia k predmetu súdneho konania a nebolo teda ani možné zistiť, na aký účel by malo predbežné opatrenie vo vzťahu k občianskoprávnej ochrane práv žalovaného v tomto konkrétnom občianskom súdnom konaní slúžiť. Navrhované znenie predbežného opatrenia bolo neurčité, nevykonateľné, neprimerané. Tieto okolnosti nie je možné považovať za trovy potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné uznesenie okresného súdu v napadnutej časti , vo výroku II., podľa § 388 CSP zmeniť.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).