KSTN/6Co/26/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232339 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113232339.2



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa : A. T., bytom C. Z. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom Trenčianske Teplice, SNP 9 proti odporcovi: 1/ Hypo Collector, s.r.o., so sídlom Jablonové 116, IČO : 46 526 382, zastúpený JUDr. Antonom Kamasom, advokátom so sídlom Trenčín, Palackého 6403 a 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO : 36 751 642 , o určenie neplatnosti dražby , na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2015, č. k. 12C/211/2013-48, v senáte jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 211,94 eur k rukám jeho právneho zást. JUDr. Antona Kamasa, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur na účet súdu, do 10 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 19.11.2013, domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 20.8.2013, predmetom ktorej bol byt č.X vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, na X. Z. v podiele 1/1 s prísl. v podiele 63/268-in, spoluvlastníckeho podielu na pozemku C KN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX v podiele 63/268-in, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Trenčín. Navrhovateľ neplatnosť dražby namietal z dôvodu nedodržania ust. § 17 ods. 5 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník mal navrhovateľovi ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti zaslať Oznámenie o konaní dražby v lehote 30 dní pred začatím dražby. Ďalej vytýkal skutočnosť, že účastníkom konania boli nájomcom draženého bytu oznámené závažné skutočnosti, ktoré však podľa § 18 cit. zák. neboli zverejnené dodatkom k zverejneniu oznámenia o dražbe. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § § 17 ods. 2, 3, 4 a 5 písm. a) , § 18 ods. 1,2, zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách . V odôvodnení uviedol, že k námietke navrhovateľa k neplatnosti dražby podľa § 17 ods. 5 písm. a) cit. zák. bolo preukázané poštovými zásielkami zaslanie dražobníkom - odporcom 2/ Oznámenia o konaní dražby zo dňa 20.8.2013 poštou dňa 18.7.2013 navrhovateľovi na adresu jeho bydliska Horná Z. č. XX, ktorá je totožná s adresou uvedenou na LV č.XXXX k.ú. Trenčín ako aj v označení navrhovateľa v predmetnej žalobe. Týmto bola splnená zákonná povinnosť dražobníka- odporcu 2/ podľa cit. ustanovenia. Skutočnosť, že navrhovateľ si v odbernej lehote zásielku neprevzal podľa cit. ustanovenia nespôsobuje neplatnosť dražby. Citované ustanovenie ukladá dražobníkovi- odporcovi 2/ povinnosť iba zaslať vlastníkovi draženej nehnuteľnosti v lehote 30 dní pred konaním dražby oznámenie o dražbe, ale nestanovuje mu povinnosť skúmať, či vlastník predmetu dražby aj prevzal toto oznámenie. Týmto bolo preukázané, že nedošlo k porušeniu ust. § 17 ods. 5 písm. a) cit. zák. K námietke navrhovateľa k poručeniu ust. § 18 cit. zák. súd zistil z LV č. 9301 k.ú. Trenčín zo dňa 18.4.2013 (t.j. pred konaním dražby), že na liste vlastníctva nebola uvedená žiadna skutočnosť, preukazujúca existenciu nájomného vzťahu k draženému bytu. Odporca 1/ uviedol, že mu pred konaním dražby nebola predložená nájomná zmluva, ktorá by túto skutočnosť potvrdzovala. Navrhovateľ nepreukázal existenciu takejto zmluvy platnej pred konaním dražby. Týmto nebolo preukázané, že by došlo k zmene stavu draženého bytu, ktorú by bolo potrebné oznamovať podľa § 18 cit. zák., teda nedošlo k porušeniu ani tohto ustanovenia. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané porušenie ust. § 17 ods. 5 písm. a) a § 18 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi 1/ priznal náhradu účelne vynaložených trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Trovy konania odporcu 1/ pozostávali z trov právneho zastúpenia predchádzajúcej právnej zástupkyni JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD. za 2 úkony (prevzatie veci dňa 24.3.2014 a písomné vyjadrenie k žalobe z 25.3.2014) po 61,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. a režijného paušálu za rok 2014 vo výške 2x 8,04 eur, spolu 139,02 eur a z trov právneho zastúpenia terajšieho právneho zástupcu JUDr. Antona Kamasa za 1 úkon (pojednávanie dňa 17.6.2015) po 64,53 eur a 1x 8,39 eur režijný paušál za rok 2015, spolu 72,92 eur, celkom spolu 211,94 eur podľa vyhl. Č. 655/2004 Z.z. Súd nepriznal náhradu za 1 úkon a to prevzatie veci terajším právnym zástupcom, pretože nebolo preukázané, že išlo o účelne vynaložené trovy resp. nebol uvedený dôvod zmeny právneho zástupcu. Odporcovi 2/ nebola priznaná náhrada trov konania, pretože žiadnu nežiadal. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel a pol. b) sadzobníka súdnych poplatkoch súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odporca, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie a žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na riadne prvostupňové pojednávanie. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu ako i skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie napriek ospravedlneniu navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa a žiadosti o odročenie pojednávania. Súd dňa 17.6.2015 konal v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, nezaoberal sa a neskúmal skutočnosti uvedené v návrhu a pristúpil k vyhláseniu rozsudku . Poukázal na porušenie ust. § 17 ods. 5 písm. a z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého malo byť v lehote 30 dní pred začatím dražby doručené oznámenie o konaní dražby navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby. Dražobník oznámenie vlastníkovi nehnuteľnosti nedoručil a aj napriek tejto skutočnosti dražbu vykonal a udelil príklep. Súd sa nezaoberal oznámením, v ktorom bolo uvedené zo strany nájomcu predmetu dražby, že na predmete dražby viazne právo tretích osôb, ani tvrdením navrhovateľa, že znalecký posudok nebol vyhotovený osobnou obhliadkou znalca. Znalecký posudok nezodpovedá reálnemu stavu nehnuteľnosti, k tejto skutočnosti mohli byť vypočutí svedkovia, ktorých by navrhovateľ navrhol na prvom pojednávaní , kedy mu nebola odopretá možnosť tieto dôkazy navrhnúť.

Odporca 1/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a žiadal ho odvolacím súdom potvrdiť. Odvolacie námietky navrhovateľa považuje za právne irelevantné. Navrhovateľ v návrhu namietal porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách , ktorými sa súd prvého stupňa zaoberal na pojednávaní konanom dňa 17.6.2015. Námietky súd vyhodnotil ako bezvýznamné, resp. za také, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepreukázali. Písomné listiny- doručenky potvrdili odoslanie písomností navrhovateľovi a dlžníkovi. Notár vykonávajúci úkony osvedčovateľa dražby nepredložil žiadnu listinu potvrdzujúcu existenciu nájomného vzťahu medzi vlastníkom bytu a nájomcom. Navrhovateľ sa vyhýbal preberaniu písomných zásielok od dražobníka a v snahe zamedziť dražbe sa odvoláva na existenciu práva tretej osoby. Na liste vlastníctva k predmetu dražby ani v čase zverejnenia dražobnej vyhlášky neboli na liste vlastníctva žiadne ťarchy, poznámky či obmedzenia. Dlžník ani nájomca v zákonom stanovenej lehote nepodali návrh na vyhlásenie neplatnosti dražby. Skutočnosti, ktoré uvádza dlžník v písomnom podaní zo dňa 23.7.2013 nemajú vplyv na platnosť a zákonnosť prípravy a priebehu dobrovoľnej dražby. Ospravedlnenie navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 16.6.2015 neobsahuje žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie z dôležitých dôvodov odročiť, nepripojili listinu preukazujúcu opodstatnenosť a relevanciu ospravedlniteľnej neúčasti . Ospravedlnenie nie je dostačujúce a nespĺňa zákonné dôvody pre prijatie záveru existencie dôležitého dôvodu na strane účastníka konania, pre ktoré je potrebné pojednávanie odročiť. Poukázal na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa boli o termíne pojednávania upovedomení dňa 3.6.2015, teda dva týždne pred pojednávaním, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo spísané a doručené ospravedlnenie dňa 16.6.2015, iba deň pred pojednávaním, keď navrhovateľ uviedol, že jeho cesta do zahraničia bola naplánovaná dlhodobo. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , každý má právo , aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadri ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Obsahom tohto základného práva však nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „ dôležitého dôvodu“ / § 101 ods. 2 O.s.p. /v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu / viď I. ÚS 68/1998/.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní okrem iného namieta, že i napriek ospravedlnenej neúčasti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa a žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania zo dňa 16.6.2015 súd dňa 17.6.2015 konal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Súd sa nezaoberal a neskúmal skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu a pristúpil k vyhláseniu rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 25.05.2015 určil termín pojednávania na deň 17.06.2015 o 10.00 hodine. Predvolanie na toto pojednávanie právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 03.06.2015. V spise sa ďalej na čísle listu 55 nachádza žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania zo dňa 16.6.2015, doručená súdu prvého stupňa dňa 16.6.2015, v ktorej právnej zástupca navrhovateľa ospravedlňuje svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní a žiada o jeho odročenie z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky . Súčasne právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky . Súd prvého stupňa v prejednávanej veci nepostupoval v súlade s ust. § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. a navrhovateľovi , resp. jeho právnemu zástupcovi bezodkladne neoznámil, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil a na pojednávaní konanom dňa 17.6.2015 konštatoval, že bude pojednávať bez prítomnosti právneho zástupcu odporcu. Na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a následne vo veci samej aj rozhodol.

Týmto postupom súdu prvého stupňa bolo navrhovateľovi odňaté právo konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Z ústavného práva účastníka konania na prejednanie veci v jeho neprítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) zákon určuje výnimku v ust. § 101 ods. 2 O.s.p., za splnenia ktorej súd môže vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka vtedy, ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Ak súd vec prejednal v rozpore s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., takýmto postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Z obsahu spisu vzhľadom na vyššie uvedené vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní odôvodnil skutočnosťou, že sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa v čase pojednávania nebudú nachádzať na území Slovenskej republiky . Aj keď dôvod uvedený účastníkom (jeho zástupcom) posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania dôležitý nie je, musí účastníkovi oznámiť, ako rozhodol o jeho návrhu na odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu boli súdu prvého stupňa doručené dňa 16.06.2015, t.j. pred začatím pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2015 a súd prvého stupňa neoznámil navrhovateľovi , resp. jeho zástupcovi ako rozhodol o jeho návrhu na odročenie pojednávania, odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f ) O.s.p. Takýmto postupom súd prvého stupňa zavinil, že navrhovateľ nemohol predniesť svoje tvrdenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania na podporu svojich tvrdení. Predmetné ospravedlnenie predložil až v rámci podaného odvolania právny zástupca navrhovateľa, kde odvolací súd jednoznačne zistil, že ospravedlnenie zo dňa 16.06.2015 bolo prijaté podateľňou dňa 16.06.2015, teda deň pred pojednávaním.

V zmysle § 8 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, je podateľňa určená najmä na prijímanie a evidenciu podaní adresovaných súdu. Podľa ust. § 136 ods. 1 Spravovacieho poriadku, v zmysle ktorého podateľňa opatrí podania podacou pečiatkou s označením súdu, dátumu, či bolo doručené osobne alebo poštou. V zmysle ust. § 137 ods. 1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia , došlé písomnosti roztriedi zamestnanec podateľne a odovzdá jednotlivým súdnym oddeleniam podľa rozvrhu práce. Naliehavé podania odovzdá zamestnanec podateľne ihneď príslušnému súdnemu oddeleniu.

Činnosťou kancelárie súdu ospravedlnenie nebolo predložené riadne a včas pred začatím pojednávania. Ak teda súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, odňal im možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že včas podané ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania neboli v dôsledku omylu iného pracovníka súdu predložené vec prejednávajúcemu súdu. Pod pojmom postup súdu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba totiž rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom slova zmysle, vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak sa táto činnosť následne premietla do vadného postupu vec prejednávajúceho senátu alebo predsedu senátu, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v občianskom súdnom konaní tak, že účastníkovi konania bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu jeho oprávnenia daného mu zákonom (porovnaj napr. rozhodnutie dovolacieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod por. č. 25/1996, ako i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2008, sp. zn. 5 Cdo/256/2007/.

Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky , ktoré musia byť splnené súčasne, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Vzhľadom na túto procesnú vadu konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne prejedná a rozhodne, za rešpektovania procesných práv účastníkov zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to , že došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa len z procesných dôvodov, odvolací súd sa nezaoberal preskúmavaním vecí po vecnej stránke. Odvolací súd však zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberal aj tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní poukazujúcimi na to, že dražobník nedoručil vlastníkovi nehnuteľnosti oznámenie o konaní dražby, nevyhotovil a nepripojil k zverejneniu oznámenia o dražbe, že na predmete dražby viazne právo tretích osôb ako i skutočnosťou, že znalecký posudok nebol vyhotovený osobnou obhliadkou znalca, znalecký posudok nezodpovedá reálnemu stavu nehnuteľnosti, pričom k tejto skutočnosti mohli byť vypočutí svedkovia, ktorých by navrhovateľ navrhol na prvom pojednávaní.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne o trovách pôvodného prvostupňového, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.