KSTN/6Co/1120/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/1120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233427 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113233427.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: H. R., bytom J. nad P., X. XXX/X, zastúpenej JUDr. T. X., advokátom so sídlom v O., L. XXXX, proti žalovanému: H., s.r.o. so sídlom v Z., V. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. T. X. so sídlom v Z., P. 1, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2015, č. k. 21C/98/2013-136, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným (pôvodne označeným v rade 1/ ) dňa XX.XX.XXXX je neplatná a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 824,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu JUDr. T. X..

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným H., s.r.o. (pôvodne vystupujúcim pod označením žalovaný 1/ ) dňa 29.9.2011 je neplatná, a tiež určil, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi ňou a pôvodne v konaní vystupujúcim žalovaným 2/ S. K. V., a.s., je neplatná. Uviedla, že mala záujem si ako starobná dôchodkyňa privyrobiť, preto reagovala na inzerovanú ponuku žalovaného 1/ robiť obchodného zástupcu spoločnosti pre predaj vodných filtrov. Pri kontakte so žalovaným 1/ jej boli vysvetlené podmienky možnej spolupráce, zárobok mal spočívať v provízii za každý predaný vodný filter, možnosť spolupráce však bola podmienená kúpou samotného vodného filtra. Tvrdila, že v skutočnosti nemala záujem uzatvoriť ani kúpnu zmluvu, ani zmluvu o pôžičke, jej jediným záujmom bolo pre žalovaného 1/ pracovať ako obchodný zástupca pre predaj vodných filtrov, takúto pracovnú zmluvu však žalovaný 1/ s ňou nikdy neuzavrel. Žalovaný 1/ si musel byť vedomý toho, že nie je v jej finančných možnostiach vzhľadom na výšku jej mesačného príjmu 300,- eur filtračné zariadenie si zakúpiť. Skutočným záujmom žalovaného 1/ podľa jej názoru bolo predať vodný filter, získať od nej finančné prostriedky, a to aj za cenu uzavretia pre ňu nevýhodnej pôžičky. Žalobkyňa bola toho názoru, že obidve zmluvy sú neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, tiež vykazujú znaky absolútnej neplatnosti podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v neposlednom rade poukázala na ust. § 52 a nasl. OZ v súvislosti s ochranou jej práv, ako spotrebiteľky.

3. Žalovaný (pôvodne označený v rade 1/) navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu dôvodiac, že obe zmluvy boli uzavreté platne, odmietol previazanosť ponuky zamestnania s uzavretím týchto zmlúv. 4. Pôvodne v spore vystupujúci žalovaný 2/ rovnako navrhol žalobu zamietnuť zastávajúc názor, že obe zmluvy boli uzavreté platne a od oboch mohla žalobkyňa odstúpiť. Žalobkyňa nepreukázala, že by bol na ňu zo strany povereného zamestnanca žalovaného 1/ vyvíjaný cielený nátlak smerujúci k podpísaniu kúpnej zmluvy, či zmluvy o pôžičke. Vôľa žalobkyne konať v rámci dojednaných právnych úkonov, bola v čase ich uzavretia slobodne daná a rovnako nepreukázala svoje tvrdenia, že ponuka práce v skutočnosti bola iba návnadou k tomu, aby došlo k predaju vodného filtra.

5. Súd prvej inštancie z výsluchu žalobkyne zistil, že žalobkyňa si v inzertných novinách L. prečítala inzerát žalovaného 1/ o tom, že ponúka vodné filtre a zároveň ponúka pracovné miesto obchodného zástupcu pre predaj vodných filtrov. Pracovníčka tejto spoločnosti jej uviedla, že najskôr si musí kúpiť filter, potom si dá inzerát do novín na predaj filtra a zo získanej kúpnej ceny, dostane províziu 200,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že filter si v žiadnom prípade kúpiť nechcela, nakoľko ho ani v jej domácnosti nie je možné použiť, okrem toho, že táto kúpa nebola v jej finančných možnostiach. Trvala na tom, že má záujem iba o pracovnú pozíciu. Pripustila, že podpísala tak kúpnu zmluvu, ako aj zmluvu o pôžičke, zástupkyňa žalovaného 1/ jej tieto zmluvy nedávala čítať, ale pravdou je, že o prečítanie zmlúv ani nepožiadala. Nakoniec si do L. inzerát na predaj filtrov dala, ohlásilo sa asi 7 záujemcov, ktorých nahlásila obchodnej zástupkyni žalovaného 1/ pani J., ktorá mala s nimi predaj zabezpečiť. Pokúsila sa odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko filter sa jej nepodarilo predať a nemala peniaze na splácanie pôžičky na kúpu, avšak žalovaný 1/ toto neakceptoval. Pri jednaní s obchodnou zástupkyňou žalovaného 1/ pani J., bola aj jej kamarátka Q. X., ktorá rovnako chcela pre žalovaného 1/ pracovať a podpísala rovnakú zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že jej predstava o spolupráci spočívala v tom, že dá inzerát a bude hľadať ďalších ľudí, aby si filter kúpili. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, hovorila iba s pani J., žiadna iná osoba, ktorá by zastupovala spoločnosť žalovaného 2/, pri tom nebola. Žalobkyňa potvrdila, že vodný filter prevzala, doposiaľ ho má doma nevybalený a nepoužitý, žalovaný si ho môže kedykoľvek prevziať.

6. Svedkyňa Q. X. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou spoločne čítali inzerát v L., obe mali záujem niečo si privyrobiť, preto sa zúčastnili stretnutia s obchodným zástupcom žalovaného 1/. Chceli podnikať, čo sa im ale nepodarilo, podpísali nejaké zmluvy, ale nečítali ich. Okrem nich boli na stretnutí aj ďalšie osoby, ktoré v tomto biznise už podnikali, všetci rozprávali o tom, aká dobrá je provízia 200,- eur za jeden predaný filter. Jej osobne sa podarilo predať iba jeden filter, konkrétne žalobkyni, dostala za to províziu 160,- eur. Tiež si na začiatku filter zakúpila. Na spomínanom stretnutí podpísala aj zmluvu o obchodnom zastúpení, mala za to, že takúto zmluvu podpísala aj žalobkyňa. Nevedela si spomenúť, či a s kým uzatvorila žalobkyňa zmluvu o pôžičke, je možné, že žalobkyni dala zmluvu o pôžičke podpísať ona. Keď následne doma zistila, že filter sa dá vrátiť do 7 dní, chcela tak urobiť, telefonovala pani J., tá jej povedala, že to možné nie je. Pripustila, že filter ju nikto nenútil kúpiť, kúpila ho za tým účelom, že ho predá v rámci ďalšieho podnikania, čo sa jej nepodarilo, žalobkyňu k tomu, aby si filter kúpila, nenútila, rovnako ju ku kúpe nenútila ani pani J.. Obe so žalobkyňou si mysleli, že takáto činnosť im bude vynášať, asi preto si filter kúpila aj žalobkyňa.

7. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj vodného filtra za kúpnu cenu 1.399,- eur. Za predávajúceho konala a zmluvu podpísala Q. X..

8. V rovnaký deň, t.j. dňa 29.9.2011 bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX, medzi pôvodným žalovaným 2/ ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Pôžička bola poskytnutá na kúpu vodného filtra za kúpnu cenu 1.399,- eur, akontácia bola 5 %, dohodnutý počet splátok 36 pri mesačnej splátke á 50,52 eur, priemerná RPMN 45,11 %, RPMN zo zmluvy 23,21 %, ročná úroková sadzba 23,21 %, termín konečnej splatnosti september 2014, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 478,72 eur.

9. Z dodacieho listu datovaného dňom 4.10.2011 bolo zistené, že žalobkyňa prevzala tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.

10. Dňa 24.12.2011 oznámil žalovaný 1/ žalobkyni, že 23.11.2011 zaevidoval jej žiadosť o odstúpenie od zmluvy, ktoré vyhodnotil za nemožné, keďže toto právo žalobkyňa nevyužila v stanovenej lehote, konkrétne v lehote 7 pracovných dní odo dňa prevzatia kúpenej veci. 11. V priebehu konania súd z originálu zmluvy o pôžičke zistil, že v tomto sú uvedené všetky vyššie uvedené parametre pôžičky. Z v priebehu konania žalovaným 1/ predloženej kópie rovnakej zmluvy o pôžičke (č. l. 40), ktorá bola opatrená tak podpisom sprostredkovateľa, ako podpisom žalobkyne zistil, že na tejto kópii nie sú vyplnené kolónky v časti predmet financovania pôžičky, konkrétne v nej nie sú uvedené údaje o kúpnej cene, počte a výške splátok, akontácii, úrokovej sadzbe, RPMN, celkovej sume pôžičky a celkových nákladoch spotrebiteľa.

12. Žalovaný 1/ predložil Zmluvu o zastúpení pod č. XXXXX zo dňa XX. X. XXXX, z ktorej vyplynulo, že H. J. ako zástupkyňa žalovaného 1/ uzavrela zmluvu s Q. X., na základe ktorej Q. X. ako zástupca môže príležitostne uzatvárať obchody v mene a na účet zastúpeného, teda žalovaného 1/. Dňa XX.X.XXXX zároveň Q. X. uzavrela so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol vodný filter.

13. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.03.2014 pod č.k. 21C/98/2013-82 určil za neplatnú zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovanou a v konaní pôvodne vystupujúcim žalovaným 2/, ktorý rozsudok v tejto časti bol potvrdený Krajským súdom v Trenčíne, ako súdom odvolacím ( rozsudok zo dňa 19.05.2015 pod č.k. 6Co/594/2014-115). 14. Predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie tak zostala žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia tiež neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalovaným 1/.

15. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2 OZ a konštatujúc existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby aj v tejto časti, dospel k záveru, že žalobkyňa nemala záujem so žalovaným 1/ uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, ani zmluvu o pôžičke. Žalobkyňa mala záujem pracovať pre žalovaného 1/ ako obchodný zástupca pre predaj vodných filtrov. Žalovaný 1/ však so žalobkyňou nikdy pracovnú zmluvu neuzavrel, hoci jej uzavretie podmieňoval uzavretím kúpnej zmluvy na filter, pričom si musel byť vedomý toho, že žalobkyňa si zakúpiť filtračné zariadenie sama dovoliť nemôže, z ktorého dôvodu jej zrejme zároveň sprostredkoval za účelom úhrady kúpnej ceny vodného filtra pôžičku so žalovaným 2/. Ponuka práce podľa názoru súdu mala len zastrieť skutočný záujem žalovaného 1/, a to získať od žalobkyne finančné prostriedky aj za cenu uzavretia pre žalobkyňu nevýhodnej pôžičky. Keďže žalobkyňa preukázateľne nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale získať pracovnú pozíciu, kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok vôle na jej strane. Žalovaný 1/ nemal nikdy záujem žalobkyňu zamestnať, jeho jediným cieľom bolo pod zámienkou prísľubu zamestnania predať žalobkyni filtračné zariadenie, hoci žalobkyňa preukázateľne nemala prostriedky na jeho kúpu a o samotné filtračné zariadenie záujem ani nemala. Konanie žalovaného, ktorý vylákal uzavretie kúpnej zmluvy pod prísľubom zamestnania, vyhodnotil súd prvej inštancie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, s následkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy aj z hľadiska ust. § 39 OZ. Žalobe aj v tejto časti z uvedených dôvodov vyhovel a určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatnou. 16. Keďže žalobkyňa bola v spore úspešnou, súd jej za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov vo výške 824,76 eur, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia vychádzajúc z ustanovení Vyhl.č.. 655/2004 Z.z. a to nasledovne: 14.10.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia á 71,37 eur + 7,81 eur režijný paušál, 2.12.2013 - písomné podanie na súd á 71,37 eur + 7,81 eur režijný paušál, 27.1.2014 účasť na pojednávaní á 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, 24.2.2014 účasť na pojednávaní á 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, 17.3.2014 účasť na pojednávaní á 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, 31.3.2014 účasť na pojednávaní á 35,69 eur + 8,04 eur režijný paušál, 13.5.2014 právna porada s klientkou á 35,69 eur + 8,04 režijný paušál, 19.5.2014 písomné podanie na súd á 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, 11.9.2015 právna porada s klientkou á 35,69 eur + 8,39 režijný paušál, 14.9.2015 účasť na pojednávaní á 71,37 eur + 8,39 eur režijný paušál. Odmena + režijný paušál = 687,30 eur + 20 % DPH 137,46 eur, spolu trovy 824,76 eur, k náhrade ktorých zaviazal žalovaného (pôvodne vystupujúceho pod označením žalovaný 1/).

17. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný ( pôvodne označený ako žalovaný 1/) a uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v konečnom dôsledku tiež v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), navrhoval odvolaciemu súdu zrušenie, prípadne zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal, že skutkové a právne závery vyvodené súdom prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, v súvislosti s čím poukázal na výpoveď svedkyne X., z ktorej podľa neho vyplynulo, že tak ona, ako ani žalobkyňa neboli nútené vodný filter si kúpiť, mali za to, že táto činnosť im bude vynášať, preto si žalobkyňa filter kúpila. Podľa jeho názoru menovaná svedkyňa sa jednoznačne zmienila o okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy, čo bolo slobodným rozhodnutím oboch bez akéhokoľvek nátlaku, ako aj k pohnútke, ktorá viedla tak ju, ako aj žalobkyňu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa zrejme z dôvodov, ktoré sama uviedla, spočívajúcich v nedostatku finančných prostriedkov a v skutočnosti, že je dôchodkyňa, si ako spôsob úhrady kúpnej ceny slobodne vybrala možnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke, z ktorej bol predmet kúpnej zmluvy refinancovaný. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že žalobkyňa kúpnu zmluvu nečítala, nemôže to mať za následok jej neplatnosť. Obe zmluvy mala k dispozícii a ide na jej ťarchu, ak z vlastnej vôle neprejavila záujem si tieto prečítať. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila svoje právo od zmluvy odstúpiť napriek tomu, že bola o tomto svojom práve poučená. Jej konanie podľa jeho názoru, nemôže požívať právnu ochranu. Primárne však podľa jeho názoru žaloba v tejto časti mala byť zamietnutá pre nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na jej podaní, na podporu čoho poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, vychádzajúc z ktorej, mal súd prvej inštancie v prvom rade posudzovať, či podaná určovacia žaloba je vhodným a správne zvoleným procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobkyne, alebo či spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom by muselo nasledovať aj tak konanie iné. Podľa jeho názoru, takouto žalobou nie je možné spornosť v právnom vzťahu medzi ním a žalobkyňou odstrániť. Žalobkyňa sa môže domáhať ochrany svojich práv, len žalobou na plnenie, teda na vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu kúpeného tovaru, v ktorom konaní by sa otázka platnosti kúpnej zmluvy posudzovala ako predbežná. Ňou požadovaným určením sa situácia žalobkyne nezmenila, ani nevyriešila a nepredíde sa tak žalobe žalovaného na plnenie voči žalobkyni. Pre prípad potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom žiadal, aby v zmysle § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania za účelom vyriešenia otázky existencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto určovacej žaloby, keďže táto otázka s poukazom na zásadu zvýšenej ochrany spotrebiteľa, konštatovanú v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, nie je upravená jednak v O.s.p., ani v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa a v tomto smere tiež absentuje konštantná judikatúra. Podľa jeho názoru vzhľadom na charakter konania a všetky jeho okolnosti, ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

18. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.12.2015 (teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalovaného 1/ doručený dňa 21.10.2015), žalovaný rozšíril odvolanie o odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a v ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené - § 205a O.s.p.) naplnenie ktorých videl v tom, že žalobkyňa po rozhodnutí súdu prvej inštancie podala žalobu na plnenie, o ktorej skutočnosti žalovaný vedomosť nemal, ktorú skutočnosť a s ňou spojený dôkaz (kópiu tejto žaloby) nemohol bez svojej viny označiť, či predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súčasne si tiež uplatnil náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v celkovej výške 1.014,65 eur. 19. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného k povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania vo výške 107,89 eur. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a odvolacie námietky za neopodstatnené. Súd prvej inštancie v celom rozsahu správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav veci, potrebný pre jeho rozhodnutie, ktorý tiež správne právne posúdil, presvedčivo zdôvodnil a jeho rozhodnutie žalobkyňa ako spotrebiteľka vníma a považuje za jediné spravodlivé a poskytujúce jej zadosťučinenie. Žalovaný v snahe zneprehľadniť dôkaznú situáciu sa v priebehu celého konania pokúša vec posunúť do roviny uzatvárania bežnej kúpnej zmluvy na kúpu vodného filtra a umelo oddeliť obe kúpne zmluvy (zmluvu o pôžičke a zmluvu o kúpe vodného filtra) a zamlčať ponuku spolupráce, ktorá bola zásadným činiteľom pre rozhodnutie žalobkyne, aby tým účelovo zmaril komplexné nazeranie na svoje obchodné praktiky, pričom konajúci súd si napriek jeho argumentácii dostatočne uvedomoval vzájomnú previazanosť konania žalovaného a pôvodného žalovaného 2/ a následne ich spoločné konanie voči žalobkyni, ako spotrebiteľke, ktoré vyhodnotil ako ju značne znevýhodňujúce v daných právnych vzťahoch a rozporné s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovaným na kúpu vodného filtra si neuvedomovala, čo je jej predmetom, dôsledky jej podpisu jej neboli vysvetlené a kúpnu cenu ani fyzicky neuhradila, a až v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že ňou uhradená akontácia vo výške 59,- eur bola žalovaným prijatá nie pre žalovaného 2/, ale v mene a na účet žalovaného 1/, pričom celý tento komplex právnych vzťahov bol zastretý ponukou spolupráce v prospech žalovaného 1/, ktorou sa mala žalobkyňa podieľať na sprostredkovávaní predaja filtrov za odmenu a tým si privyrobiť k jej dôchodku. Obchodné praktiky žalovaného 1/ potvrdila aj svedkyňa Q., z výpovede ktorej vyplynulo, že žalobkyňa mala záujem o prácu, nie o kúpu, alebo využitie vodného filtra, rovnako tiež vo výpovedi potvrdila, že tak ona, ako ani žalobkyňa sa neoboznámili s obchodnými podmienkami, ani podmienkami kúpnej zmluvy pred jej podpisom. V skutočnosti tak nemala vedomosť o tom, za akých podmienok preberá vodný filter, ani o tom, že má právo od zmluvy v lehote 7 dní odstúpiť. Poukázala na to, že jej bolo tvrdené, že právo odstúpiť od zmluvy nemá. Podľa jej názoru je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, aby žalovaný pod zámienkou získania práce predával spotrebiteľovi tovar, a to ešte za ním stanovených podmienok týkajúcich sa kúpnej ceny, spôsobu jej úhrady, možnosti vrátenia tovaru a podobne. Poukázala na to, že rozhodnutím súdu bolo právoplatne určené, že zmluva o pôžičke, ktorú v mene žalovaného 2/ sprostredkoval pre ňu žalovaný 1/ na úhradu kúpnej ceny za vodný filter je neplatná, na základe čoho pôvodný žalovaný 2/ žalobkyni vrátil ňou uhradené platby v zmysle tejto zmluvy o pôžičke v celkovej sume 808,32 eur a prestal od nej ďalej vymáhať dlžné splátky, vrátil jej teda to, čo mu doposiaľ zaplatila, čím sa bez ďalšieho zastabilizovali jej majetkové pomery. Jedinou spornou otázkou za tejto situácie tak zostáva platnosť kúpnej zmluvy a s tým spojená otázka vlastníctva vodného filtra, ktorý má stále nevybalený vo svojej domácnosti a opakovane dáva do pozornosti žalovanému 1/, že mu tento kedykoľvek vráti, o čo však žalovaný 1/ záujem neprejavuje. Jeho vydanie žalobkyňa nepodmieňuje vrátením peňazí, nakoľko zaplatené prostriedky jej boli po právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti zmluvy o pôžičke vrátené zo strany žalovaného 2/, čím bola odstránená jej právna neistota týkajúca sa prípadných nárokov žalovaného 2/ vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke. Určovacia žaloba, ktorou sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy jej právnu istotu len doplní a prehĺbi, vyrieši otázku kúpy vodného filtra, ktorého sa vlastníčkou ona byť necíti, o tento nemá záujem a následne bude už len vecou žalovaného 1/, či si tento príde vyzdvihnúť. Ona s poukazom na skutočnosť, že je dôchodkyňa so značnými zdravotnými problémami, nemá možnosť toto zariadenie, ktoré je ťažké, žalovanému 1/ na nejaké miesto, napríklad do Žiliny doviesť. Vznesenými odvolacími námietkami, prostredníctvom ktorých žalovaný 1/ sa snaží spochybniť existenciu naliehavého právneho záujmu na jej strane na podaní tejto určovacej žaloby, sa tento podľa jej názoru snaží len zneprehľadniť právnu situáciu, zastrieť svoje nekalé konanie voči nej ako spotrebiteľke. Podľa jej názoru v podmienkach tohto daného konkrétneho prípadu, vo vzájomnej spojitosti a previazanosti medzi uzavretím kúpnej zmluvy a uzavretím zmluvy o pôžičke na úhradu kúpnej ceny a vzájomnej previazanosti vzťahov medzi žalovaným 1/ a 2/ je tento nepochybne daný. Jej ako spotrebiteľke, neboli známe vzťahy medzi žalovaným 1/ a 2/ ani v čase robenia právnych úkonov, ani v čase formulovania petitu žaloby, ona v podstate s peniazmi na zaplatenie kúpnej ceny do kontaktu neprišla a až v priebehu konania bolo zistené, aké sú medzi nimi vzťahy a aký spôsob vyporiadania medzi žalovanými prebieha v prípade zrušenia jednotlivých zmlúv na kúpu filtra. Ona nikdy nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu na filter, ani zmluvu o pôžičke a žiadané splátky pôžičky, boli pre ňu likvidačné. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ je dôsledkom prepojenosti v konaní zistených právnych vzťahov medzi žalovaným 1/ a 2/. Týmto rozhodnutím sa nepochybne podľa jej názoru odstráni právna neistota v jej vzťahoch vo vzťahu k žalovaným a poskytne sa jej žiadaná ochrana práv spotrebiteľky. Vo vzťahu k rozšíreniu dôvodov podaného odvolania založených na skutočnosti, že podala po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobu na plnenie, uviedla, že toto urobila len z opatrnosti a z dôvodu možného plynutia premlčacej doby s poukazom na argumentáciu žalovaných 1/, 2/ v priebehu konania, ktorí jej právo spochybňovali, avšak vzhľadom na vydanie zaplatených splátok žalovaným 2/, jej ako žalobkyni dôvod tejto žaloby odpadol a v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v časti určenia ňou požadovanej neplatnosti kúpnej zmluvy, tak bude už len vecou žalovaného 1/, či a kedy si príde predmet kúpnej zmluvy vyzdvihnúť.

20. Žalovaný ( pôvodne vystupujúci pod označením žalovaný 1/) v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobkyne k ním podanému odvolaniu poukázal na to, že kúpnu zmluvu ako dvojstranný právny úkon, nemožno uzavrieť bez vôle a kooperácie druhej strany. Žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu, ako aj mala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, čo potvrdzuje výpoveď svedkyne Q., ktorá sa tiež celkom jednoznačne zmienila o okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy, ako aj k pohnútke, ktorá viedla ju aj žalobkyňu k uzatvoreniu tejto zmluvy. Žalobkyňa si sama ako spôsob úhrady kúpnej ceny slobodne vybrala možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke, prostredníctvom ktorej bola financovaná časť kúpnej ceny tovaru. Žalobkyňa nevyužila svoje právo odstúpiť od zmluvy v lehote 7 dní, hoci bola o ňom riadne poučená v zmysle článku 5.19 predmetnej kúpnej zmluvy. Konanie žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu. Poukázal tiež na zásadu „pacta sunt servanda“, vychádzajúc z ktorej platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stráca len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, alebo zákona. Poukázal tiež na stanovisko ústavného sudcu JUDr. T. I., týkajúce sa primeranosti ochrany práv spotrebiteľa. Opakovane poukazoval rovnako ako v podanom odvolaní, na nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, trvajúc na zrušení, resp. zmene napadnutého rozhodnutia s tým, že mu bude priznané právo na náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

22. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

25. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

27. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní (§ 383 CSP).

28. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

29. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

31. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

33. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

34. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolaní podaných za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

35. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a s prihliadnutím tiež na odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zákonnej lehote v podanom odvolaní (§ 221 ods. 1 písm. a/) posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP (predtým § 221 ods. 1 OSP). Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola tiež zistená ani existencia tzv. inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 36. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní podanom v zákonom stanovenej lehote tiež odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových a právnych záveroch (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP).

37. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

38. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

39. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

40. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie v otázke (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby z hľadiska ust. § 80 písm. c) OSP a tiež v otázke (ne)platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatujúc existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby (§ 80 písm. c/ OSP) a posúdiac kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným ako absolútne neplatný právny úkon pre absenciu vôle na strane žalobkyne takúto zmluvu uzatvoriť ( § 37 ods. 1 OZ) a pre jej rozpor s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 v spojitosti s ust. § 39 OZ) žalobe vyhovel a žalobkyni, ako úspešnej strane sporu, priznal vo vzťahu k žalovanému, ktorý úspech v spore nezaznamenal, náhradu trov konania vo výške 824,76 eur, na zaplatenie ktorých tohto zaviazal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. 42. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala svojou žalobou určenia neplatnosti dvoch zmlúv a to zmluvy o pôžičke uzatvorenej s pôvodným žalovaným 2/, (ktorá bola súdnym rozhodnutím právoplatne určená za neplatnú) a kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným ( označeným pôvodne ako žalovaný 1/), oboch zo dňa 29.09.2011, ktoré sú z hľadiska ich obsahu nepochybne navzájom previazané.

43. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). 44. Základným predpokladom dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. 'https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/', je existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na požadovanom právnom určení, posúdenie ktorého, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo ak by bez tohto určenia jej právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa ňou vzniku ďalších možných sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

45. Vo všeobecnosti teda platí, že možnosť žaloby na plnenie, spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Súdna prax naviac považuje určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) OSP za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Ako odvolací súd uviedol už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa. Otázkou kolízie žaloby určovacej a žaloby na plnenie z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu, sa zaoberal vo svojom rozhodnutí tiež NS SR (uznesenie 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009), v ktorom okrem akcentu na interpretačné pravidlo ochrany slabšej strany pri jeho posudzovaní (vychádzajúc z ktorého dospel k záveru o jeho existencii aj v prípade žaloby určovacej) tiež zdôraznil, že: „naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 224/2008 )“. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že záver o existencii naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby v kolízii so žalobou na plnenie, nemožno zovšeobecňovať na každý takýto spor iniciovaný spotrebiteľom, napriek dôrazu na jeho ochranu ako slabšej strany (čo znamená, že aj hranice ochrany spotrebiteľa majú svoje limity), ale túto otázku je potrebné vždy posudzovať so zreteľom na dané individuálne okolnosti každého prípadu osobitne, s ktorými závermi sa odvolací súd plne identifikuje a v zhode s nimi, aj v danej veci, túto medzi stranami spornú otázku posudzoval.

46. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že kúpna zmluva, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha má spotrebiteľský charakter a žalobkyňa v právnom vzťahu touto zmluvou založenom, má postavenie spotrebiteľa. Zmluva o pôžičke, ktorá bola súdom vyhlásená za neplatnú, sú s kúpnou zmluvou navzájom previazané do takej miery, že ich (ne)platnosť je potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný, s ktorým žalobkyňa kúpnu zmluvu uzatvorila, túto považuje za platnú, pričom vychádzajúc z obsahu odvolania v ktorom tento uvádza, že týmto sporom sa nepredíde jeho žalobe na plnenie voči žalobkyni, možno opodstatnene dovodiť jeho úmysel voči žalobkyni viesť spor o zaplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy (vodný filter). Žalobkyňa považuje zmluvu za neplatnú a žalovaného žiada, aby si vodný filter prišiel prevziať, keďže z hľadiska svojho zdravotného stavu, nie je schopná mu tento dopraviť. Kúpnu cenu za vodný filter doposiaľ nezaplatila.

47. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, so zreteľom na interpretačné pravidlo ochrany slabšej strany, ktorou je nepochybne žalobkyňa, ktorá vo vzťahu k žalovanému vystupuje v postavení spotrebiteľky, vezmúc do úvahy všetky okolnosti prípadu a cieľ, ktorý žalobkyňa svojou žalobou sleduje dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne, ktorý je v tomto prípade daný existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je ohrozenie jej právneho postavenia, a to predovšetkým neistoty v otázke plnenia (zaplatenia kúpnej ceny) z jej strany v prospech žalovaného z kúpnej zmluvy, ktorého sa tento, ako vyplýva v konečnom dôsledku tiež z podaného odvolania má v úmysle zrejme domáhať, na uplatnenie ktorého nároku je výlučne aktívne legitimovaný práve on. Keďže žalobkyňa doposiaľ kúpnu cenu nezaplatila, je podanie takejto žaloby účinným prostriedkom na upevnenie jej postavenia voči žalovanému, pričom odvolací súd ani v odvolacích námietkach žalovaného nevzhliadol žiadne skutočnosti, spôsobilé k záveru o dôvodnosti neposkytnutia ochrany žalobkyne prostredníctvom takejto žaloby. 48. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania podaného v zákonom stanovenej lehote považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil právny úkon kúpnej zmluvy ako absolútne neplatný pre absenciu vôle žalobkyne (§ 37 ods. 1 OZ) a jeho rozpor s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 v spojitosti s § 39 OZ).

49. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.

50. Jednou z podstatných náležitostí platného právneho úkonu je náležitosť z vôle, ktorá musí byť vážna, slobodná, bez omylu a tiesne. Absencia tejto základnej zložky právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom práve pre nedostatok vôle na strane žalobkyne, takúto kúpnu zmluvu uzatvoriť. Za správny považuje odvolací súd jeho záver plynúci z výsledkov vykonaného dokazovania, že vôľa žalobkyne nesmerovala k zakúpeniu vodného filtra, ale táto smerovala k získaniu pracovnej pozície obchodnej zástupkyne pre predaj vodných filtrov, s cieľom zlepšiť si tak svoje finančné pomery, keďže je starobnou dôchodkyňou a jej príjem, ktorý tvorí starobný dôchodok, nie je vysoký. Jej vôľou bolo teda získať pracovnú pozíciu, ktorej ponuku žalovaný inzeroval, na ktorú ona reflektovala, ktorú však v konečnom dôsledku žalovaný podmieňoval uzavretím kúpnej zmluvy na vodný filter, napriek uzatvoreniu ktorej vo výsledku s ňou zmluvu na výkon práce o ktorú prejavila záujem a ktorú jej za týchto podmienok prisľúbil, nikdy neuzatvoril. Správnosti záveru súdu prvej inštancie o absencii vôle na strane žalobkyne uzatvoriť takúto kúpnu zmluvu, nasvedčuje tiež výpoveď svedkyne Q., na ktorú paradoxne ( i keď v súvislosti s inými skutočnosťami) v odvolaní poukazuje práve žalovaný, z ktorej je zrejmé, že dôvodom, ktorý viedol žalobkyňu k podpisu kúpnej zmluvy bolo jej očakávanie, že jej predmetná činnosť (teda výkon sľubovanej pracovnej pozície) bude vynášať, čo však logicky nebolo možné z jej strany legitímne očakávať v dôsledku toho, že si ako starobná dôchodkyňa pri výške svojho starobného dôchodku (cca 300,- eur) zakúpi vodný filter, pre ňu naviac v domácnosti nevyužiteľný, ktorého kúpna cena v porovnaní s výškou jej starobného dôchodku je výrazne nad jej možnosti a z hľadiska zabezpečenia jej odôvodnených potrieb, so zreteľom na vývoj cien, by výrazne znížila jej životnú úroveň napriek tomu, že vodný filter nemožno považovať za vec nevyhnutne potrebnú k zabezpečeniu jej potrieb, nehovoriac o tom, že tento nemožno vzhľadom na jeho využitie a cenu, považovať ani za štandardné vybavenie domácnosti. Naplnenie takýchto legitímnych očakávaní, mohlo byť na strane žalobkyne spojené len s výkonom pracovnej pozície, ktorej ponuku žalovaný inzeroval, a na ktorú ona reflektovala, podmienky výkonu ktorej žalovaný však zneprehľadnil podmienením kúpy filtračného zariadenia z jej strany, s čím súvisela tiež pre ňu za nevýhodných podmienok poskytnutá jej pôžička na úhradu kúpnej ceny, pričom vo výsledku prácu a s ňou očakávaný príjem nezískala, ale jej „benefitom“ poskytnutým jej zo strany žalovaného, bolo získanie pre ňu nevyužiteľnej veci a výrazné zníženie si svojho životného štandardu v dôsledku mesačných splátok pôžičky. Je v rozpore so základnými princípmi logiky, aby si žalobkyňa pri netto mesačnom príjme 300,- eur, ktorý si chcela vylepšiť v zmysle legitímnych očakávaní práve prácou obchodného zástupcu pre žalovaného, vedome svoju životnú úroveň takýmto spôsobom naopak výrazne zhoršovala. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda záver súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa nikdy nemala vôľu si toto filtračné zariadenie zakúpiť, považuje aj odvolací súd za správny.

51. Rovnako za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že dotknutá kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom tiež z hľadiska ust. § 3 ods. 1 spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi.

52. Niet sporu o tom, že výkon práv a povinností plynúci z právneho vzťahu (v danej veci založeného kúpnou zmluvou), musí byť súladný s dobrými mravmi, t.j. nemôže byť v rozpore s nimi. Legislatívna úprava, ako aj súdna prax (rovnako tiež na Európskej úrovni), štandardne zabezpečuje ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ho môže poškodzovať a to tak, že vo svetle imperatívu dobrých mravov toto konanie podlieha súdnej kontrole. Za takéto konanie je vo všeobecnosti považované konanie odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku.

53. V preskúmavanej veci konanie žalovaného, ktoré predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy, spočívajúce v jeho inzercii ponuky pracovnej pozície obchodného zástupcu, na ktorú žalobkyňa reflektovala v úmysle vylepšiť si svoju finančnú situáciu, získanie ktorej však následne žalovaný podmieňoval uzatvorením kúpnej zmluvy na filtračné zariadenie v previazanosti na zmluvu o pôžičke, ktorou pôžičkou mala byť prefinancovaná pre žalobkyňu v porovnaní s výškou jej starobného dôchodku (300,- eur) kúpna cena filtračného zariadenia (1.399,- eur), ako aj zložitá a neprehľadná konštrukcia právnych vzťahov zmluvami založených, ktoré boli objasnené až súdom prvej inštancie v dôsledku vykonaného dokazovania, ktoré zmluvy boli naviac uzatvorené so žalobkyňou v jeden deň s tým, že zástupkyňa žalovaného uzatvárala so žalobkyňou aj zmluvu o pôžičke za pôvodného žalovaného 2/, pričom v konečnom dôsledku žalobkyňa nezískala pracovnú pozíciu, na ponuku ktorej reagovala a o získanie výlučne ktorej mala záujem, keďže s ňou žalovaný zmluvu na výkon tejto pracovnej pozície neuzatvoril, nemôže podľa názoru odvolacieho súdu vo svetle imperatívu dobrých mravov požívať právnu ochranu. Odvolací súd sa plne identifikuje so závermi uvedenými súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalovaný si plne musel byť vedomý, že žalobkyňa pri výške jej mesačného príjmu, si nemôže bez ohrozenia svojich základných odôvodnených potrieb dovoliť zakúpiť filtračné zariadenie za sumu 1.399,- eur, ktorá je na prvý pohľad nad rámec jej majetkových pomerov a ním prezentovaná ponuka práce v skutočnosti zastierala jeho skutočný úmysel predať žalobkyni filtračné zariadenie, získať tak od nej finančné prostriedky, a to aj za tú cenu, že uzatvorila nevýhodnú pôžičku. Je dostatok dôvodov sa domnievať, že skutočným úmyslom žalovaného nikdy nebolo so žalobkyňou zmluvu na pozíciu obchodného zástupcu uzavrieť, pretože ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie, tento si ani nepreveroval, či žalobkyňa na výkon tejto pracovnej pozície spĺňa kvalifikačné predpoklady. Jeho konanie predchádzajúce uzatvoreniu zmlúv, jeho zrejmý úmysel pod zámienkou prísľubu zamestnania odpredať jej filtračné zariadenie, hoci žalobkyňa o toto záujem v skutočnosti nemala a preukázateľne nedisponovala finančnými prostriedkami na jeho zakúpenie, napĺňa nepochybne znaky nekalej obchodnej praktiky, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi s následkom neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol výsledkom tohto konania z hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ za tejto skutkovej a právnej situácie žalovaný v odvolaní namieta, že právne konanie žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi, tak jednak takéto konanie odvolací súd na strane žalobkyne nezaznamenal a s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery, takúto obranu žalovaného nemohol vyhodnotiť inak, ako krajne nenáležitú.

54. V konečnom dôsledku žalovaný nedôvodne namietal, že žalobkyňa mala možnosť si zmluvu pred jej podpísaním prečítať a pokiaľ tak neurobila, nemôže to ísť na ťarchu žalovaného, pretože na takýchto skutkových a právnych záveroch súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jednak nezaložil a jednak vzhľadom na zložitú a právnu konštrukciu oboch právnych úkonov, ktoré boli navzájom previazané, formulárový typ týchto zmlúv, či zneprehľadnenie nimi založených právnych vzťahov vo väzbe na účelovú ponuku pracovnej pozície pre žalobkyňu, táto ako priemerná spotrebiteľka aj v prípade, ak by si ich bola prečítala, nemohla z nich opoznať, aký zásah do jej sféry v skutočnosti predstavujú a aké účinky vo vzťahu k nej sú s nimi spojené. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že žalobkyňa bola poučená o svojom práve od zmluvy v príslušnej lehote odstúpiť, pretože predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Keďže kúpna zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, aj v prípade, ak by žalobkyňa bola v určenej lehote od tejto zmluvy odstúpila, nešlo by o platné odstúpenie, teda hmotnoprávne účinky s týmto úkonom spojené, by nenastali.

55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

56. Pokiaľ ide o dôvod odvolania, o ktorý žalovaný rozšíril svoje odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania (podaním doručeným súdu dňa 14.12.2015), a to odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené - § 205a), týmto sa odvolací súd nezaoberal a z hľadiska jeho uplatnenia, ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nepreskúmaval, pretože uplynutím lehoty na podanie odvolania, zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré určuje § 205 ods. 2 O.s.p.. Právnym dôsledkom doplnenia dôvodov odvolania po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania je, že odvolací súd na takto rozšírené dôvody odvolania po uplynutí lehoty neprihliada (§ 205 ods. 3 O.s.p. - teraz § 365 ods. 3 CSP). 57. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, z ktorého dôvodu tento odvolací súd za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

58. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa, ako úspešná strana sporu, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

59. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

60. Záverom odvolací súd k žiadosti žalovaného, ktorá bola súčasťou podaného odvolania, v zmysle ktorej tento žiadal, aby v prípade vydania potvrdzujúceho rozsudku pripustil odvolací súd dovolanie z dôvodu vyriešenia právnej otázky podľa jeho názoru zásadného významu, ktorú formuloval v odvolaní, uvádza, že v zmysle predchádzajúceho procesného kódexu ( § 238 ods. 3 OSP) bolo odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania, ak bolo jeho rozhodnutie zásadného právneho významu. V zmysle v súčasnosti platného procesného kódexu (CSP), za účinnosti ktorého odvolací súd o podanom odvolaní, súčasťou ktorého bola tiež žiadosť žalovaného na pripustenie dovolania rozhodoval, táto novoprijatá právna úprava dovolania upustila (na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu), od prípustnosti dovolania založeného rozhodnutím odvolacieho súdu ( § 421 CSP). Odvolací súd však poznamenáva, že návrhu na pripustenie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku v preskúmavanej veci, by nebol dôvod vyhovieť ani za predchádzajúcej právnej úpravy, pretože navrhovanú otázku nemožno považovať za otázku zásadného právneho významu, ktorá by doposiaľ súdnou praxou riešená nebola. Odvolací súd naviac dodáva, že ak aj strana sporu návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podala, odvolací súd ho nebol povinný akceptovať. Občiansky súdny poriadok strane sporu nepriznával procesné oprávnenie domôcť sa vyslovenia prípustnosti dovolania a rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala vo vzťahu k potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu záver, že ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania nevysloví, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj R 38/1993, NS SR sp. zn. 3Cdo/ 225/2009, 3Cdo/20/2011, 3 Cdo/146/2013).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).