KSTN/5CoP/27/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514205238 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514205238.1



Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. N., nar. X.X.XXXX a S. N., nar. XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov matky S. N., bytom C., C. C. XXX/XX, v konaní zastúpenej Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou, so sídlom Myjava, Hodžova 261/1 a otca I. N., bytom C., P. B. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jurkovičova 13 o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/111/2014-65 zo dňa 18. februára 2015, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky maloletých detí, ktorá sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.06.2014 domáhala, aby súd uložil povinnosť otcovi maloletých detí prispieť na výživu a výchovu maloletých detí od 01.11.2013 na mal. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 110,- eur mesačne a na mal. S. sumou 90,- eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 24 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 82 ods. 1 O.s.p.. Podľa súdu, pokiaľ si povinný neplní dobrovoľne riadne vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený čo najskôr podal návrh na začatie konania. Účel súčasnej právnej úpravy má primäť oprávneného v danom prípade matku maloletých detí, aby nárok uplatnila na súde čo najskôr a tak sa predísť protiprávnemu stavu. V prípade maloletých detí súd môže priznať výživné spätne aj tri roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa preukázaných navrhovateľom- v danom prípade matkou maloletých detí. Matka v tomto prípade podala návrh na určenie výživného dňa 5.6.2014. Rozhodnutím tamojšieho súdu č.k. 5P 107/2013-52 zo dňa 21.5.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a boli upravené práva a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode. Súd dospel k názoru, že návrh podaný matkou je nedôvodný, nakoľko bolo preukázané, že otec po opustení spoločnej domácnosti hradil hypotekárny úver na byt vo výške 281,65 eur, mesačne hradil poistky deťom vo výške 14,27 eur na každé maloleté dieťa, vrátane úhrady za internet vo výške 40,- eur mesačne. Z predaja spoločného bytu obdržala z kúpnej ceny bytu čiastku vyššiu ako otec maloletých detí o 1.562,- eur. V danom prípade nebolo súdom zistené porušenie práv detí, ani ohrozený zdravý vývoj maloletých detí do rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov detí. Súd dospel k názoru, že matka maloletých detí nepreukázala právne relevantný dôvod, ktorý by súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a uložil otcovi maloletých detí vyživovaciu povinnosť spätne od 01.11.2013, pričom bol podaný návrh 05.06.2014, po právoplatnom rozhodnutí tunajšieho súdu o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, v ktorom bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto návrh matky na úpravu práv a povinností do rozvodu manželstva ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že naďalej trvá na v návrhu uvedenom tvrdení, že otec maloletých detí na ich výživu po odchode zo spoločnej domácnosti nijakým spôsobom neprispieval. Túto skutočnosť súd prvého stupňa nebral do úvahy a riadil sa len tvrdeniami otca, ktorý uvádzal, že pravidelne prispieval sumou 50,- eur v hotovosti, hoci toto matka maloletých detí popierala a stále popiera. Toto tvrdenie však nijako nepreukázal. Rovnaké tvrdenia uvádzal aj na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva a aj tam rovnaká sudkyňa považovala tieto tvrdenia za smerodajné, hoci neboli nijako preukázané. Sudkyňa teda pristupovala k účastníkom konania a k ich tvrdeniam jednostranne, bez akéhokoľvek dôkazu uverila tvrdeniam otca maloletých detí a to v situácii, že ide o konanie, kde by mal byť záujem maloletých detí vždy na prvom mieste. Ďalej matka maloletých detí namietla záver súdu prvého stupňa, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práv detí, pretože otec platil hypotekárny úver. Hypotekárny úver platil otec po celý čas existencie úveru a neznamenalo to zmenu ani pre deti ani pre otca. Splácal úver za byt, ktorý patril aj jemu a z ktorého napokon získal finančnú sumu za predaj. Na druhej strane matka platila všetky poplatky spojené s užívaním bytu a ak by sa prijala argumentácia súdu prvého stupňa, znamenalo by to, že si týmto aj ona splnila svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Čo sa týka poistiek, ktoré otec platil maloletým deťom, na tieto vzal súd zreteľ pri rozhodovaní o výživnom pri rozvode manželstva. Hneď po rozvode otec prestal poistky platiť a musí ich uhrádzať matka maloletých detí. Do rozvodu manželstva pritom otec platil poistky nepravidelne, o čom má matka upomienky. Rovnako nepravidelne otec platil pred rozvodom aj hypotekárny úver a banka ho musela opakovane urgovať. Čo sa týka internetu, ktorý mal otec hradiť, tak tento hradil jedine pre svoje potreby. Po rozvode manželstva si aj mobilný binternet vzal zo sebou preč a matka musela zriadiť nové internetové pripojenie. Otec maloletých detí neplatil ich matke ani výživné 50,- eur mesačne v hotovosti ani jej jednorazovo neprispel sumou 400,- eur v hotovosti, ako tvrdil. Všetky tieto jeho tvrdenia matka popiera a on ich nijako nepreukázal. Keď súd uvádza, že matka dostala z predaja bytu sumu vyššiu o 1.562,- eur oproti otcovi maloletých detí, tak by z tejto sumy mal každý z nich dostať 781,- eur. Oproti tomu ale otec maloletých detí si ponechal sumu 413,55 eur ako preplatok na hypotekárnom úvere, ktorý mu bol vyplatený. Ďalej sa otec vyjadril, že sumu 200,- eur si mala matka započítať na výživné pre deti za mesiac jún 2014, sumu 100,- eur započítať ako príspevok otca na kúpu matraca pre maloletú E.. Nakoniec sumu 67,45 eur matka použila na doplatenie poistky pre maloletého S., ktorú otec neplatil. Je teda zjavné, že pri rozdelení prostriedkov získaných predajom bytu nebol otec nijakým spôsobom ukrátený. Okrem toho obdržal otec maloletých detí aj zálohu 500,- eur, ktorú mu zaplatil kupujúci bytu ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Ak súd uvádza, že nebolo zistené porušenie práv detí ani ohrozený ich zdravý vývoj, má si to matka maloletých detí vykladať tak, že pokiaľ nie je ohrozený zdravý vývoj detí, nie je rodič povinný prispievať na výživu detí? Nakoniec, čo sa týka preukázania dôvodu hodného osobitného zreteľa potrebného k tomu, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloleté deti spätne, tu matka maloletých detí poukázala na to, že tieto dôvody uviedla na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a stále na nich trvá. Otec maloletých detí stále sľuboval, že bude na výživu detí prispievať a ona mu verila a očakávala, že svoj sľub dodrží. Sám tvrdil kolíznemu opatrovníkovi detí, že výživné na ne posiela a toto tvrdil aj pred súdom vo veci rozvodu manželstva. Matka preto predpokladala, že nejakú sumu ako výživné otec pre deti odkladá a po rozvode im ju poskytne. Avšak po rozvode jej žiadne výživné za dobu do rozvodu nezaplatil. Okrem toho do odchodu zo spoločnej domácnosti otec platil všetky výdavky na domácnosť aj na deti a preto matka nemohla predpokladať, že okamžite po odchode z domácnosti všetky platby zruší a o deti sa prestane starať. Preto ani hneď po jeho odchode zo spoločnej domácnosti návrh na určenie výživného nedávala. Samotné konanie o rozvod manželstva otec maloletých detí predlžoval. Na prvom pojednávaní dňa 19.03.2014 nemal pripravené potvrdenie o príjme. Na tomto prvom pojednávaní sa rodičia dohodli o styku otca s maloletými deťmi. Na druhom pojednávaní 02.04.2014 otec zmenil svoje stanovisko a žiadal širšiu úpravu styku s deťmi. Preto súd nariadil zisťovanie pomerov na strane otca i matky a pojednávanie bolo odročené. Na poslednom pojednávaní dňa 21.05.2014 už otec na širšej úprave styku netrval a manželstvo bolo rozvedené. Na základe uvedených skutočností sa matka maloletých detí domnieva, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy vyhodnocoval jednostranne a neobjektívne a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej E. sumou 110,- eur mesačne a výživu maloletého S. sumou 90,- eur mesačne, a to za obdobie od 01.11.2013 do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí. Podľa neho je odvolanie matky účelové a súd prvého stupňa vec správne posúdil a v rozsudku zhodnotil argumenty oboch strán. Otec o platení hypotekárneho úveru predložil súdu dôkaz v podobe výpisov z účtu. Len raz sa stalo, že sa omeškal so zaplatením splátky, ale túto doplatil a matka ju platiť nemusela. Poistky maloletých detí platil až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Aj tu sa stalo, že sa s platením omeškala ale opäť poistenie doplatil on, čo aj súdu doložil. Otec naďalej tvrdí, že matke platil mesačne v hotovosti 50,- eur a raz jej zaplatil v hotovosti sumu 400,- eur. Doklady o tom nemá, nenapadlo ho, že matka maloletých detí bude toto popierať. Otec doložil aj kúpnu zmluvu na byt, z ktorej vyplynulo, že matke maloletých detí bola z kúpnej ceny vyplatená vyššia suma ako jemu, pričom v tom bolo zohľadnené aj výživné na maloleté deti. Je pravdou, že otcovi bola vyplatená suma 413,55 eur ako preplatok úveru, ale bolo to až po rozvode manželstva a do rozhodného obdobia teda táto výplata nespadá. Matka podľa neho žiada spätné priznanie výživného bez právneho dôvodu, v rozpore s § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Matka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto spätné priznanie výživného nepreukázala a podľa otca maloletých detí ani takéto dôvody neexistovali. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. . bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky maloletých detí je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona /§ 62 ods. 1 Zákona o rodine/ a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania, najdlhšie na dobu troch rokov spätne. Pri takomto spätnom určení výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Uvedená možnosť spätného určenia výživného, teda určenia výživného za čas predchádzajúci začatiu súdneho konania, bola stanovená aj v predchádzajúcom Zákone o rodine - zákone č. 94/1963 Zb. /viď. § 98 ods. 1/. Oproti predchádzajúcej právnej úprave ale nový Zákon o rodine, zákon č. 36/2005 Z.z., stanovil, že podmienkou spätného určenia výživného pre maloleté dieťa je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o rodine - zákon č. 36/2005 Z.z. k stanoveniu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného pre maloleté dieťa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Takáto právna úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedné a včasné riešenie otázky výživného pre maloleté dieťa, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, navrhovateľ žiada o určenie výživného s časovým odstupom a v jeho konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvodom hodným osobitného zreteľa v tomto kontexte bude napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné /vyhrážky, násilie/. Na druhej strane podľa ustálenej súdnej praxe výnimočným dôvodom na priznanie výživného pre maloleté dieťa spätne pred podaním návrhu na súd, nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné ani osobné konflikty rodičov. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa v prípade konania o určenie výživného pre maloleté dieťa jedná o konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu /§ 81 ods. 1 O.s.p./, konajúci súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom /§ 153 ods. 2 O.s.p./ a sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere a či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnej právnej veci sa matka návrhom na začatie konania podaným na súde prvého stupňa dňa 05.06.2014 domáha, aby súd uložil povinnosť otcovi maloletých detí prispieť na výživu a výchovu maloletých detí od 01.11.2013 na mal. E., nar. 05.06.2002 sumou 110,- eur mesačne a na mal. S. sumou 90,- eur mesačne. Matka spätné určenie výživného pre maloleté deti odôvodňovala tým, že otec maloletých detí jej po odchode zo spoločnej domácnosti tvrdil, že výživné jej bude platiť a preto sa spoliehala na to, že jej dodatočne výživné vyplatí, k čomu však nedošlo.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/107/2013, ktorý bol vedený v konaní o rozvode manželstva rodičov maloletých detí a ktorý v tejto právnej veci pripojil konajúci súd prvého stupňa, vyplynulo, že návrh na začatie konania vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E. a S. podala matka na súde prvého stupňa dňa 21.11.2013. V odôvodnení svojho návrhu uvádzala, že otec maloletých detí posledný mesiac prestal úplne prispievať na domácnosť a základné potreby maloletých detí a keď ho žiadala o prispievanie na výživu maloletých detí odmietol. Otec maloletých detí potom pri výsluchu účastníka pred konajúcim súdom dňa 19.3.2014 uviedol, že na výživu maloletých detí prispieva 50 eur na obe deti. V písomnom podaní konajúcemu súdu doručenému dňa 25.04.2014 matka maloletých detí uviedla, že po ostatnom pojednávaní na súde vo veci rozvodu otec prisľúbil s okamžitou platnosťou prispievať na výživu maloletých detí sumou 150,- eur až do skončenia konania. Neskôr povedal, že peniaze na deti jej nedá, lebo nemal ešte výplatu a že ak mu niečo ostane, tak jej potom peniaze dá. Matka maloletých detí v podaní znova zopakovala, že od odchodu zo spoločnej domácnosti otec na výživu maloletých detí ničím neprispel a ona sama hradí všetku starostlivosť o maloleté deti. Navrhla preto, aby konajúci súd zaviazal otca maloletých detí k doplateniu výživného odo dňa začatia konania o rozvod manželstva a navrhla aj nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere na dobu do rozvodu. Konajúci Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č.k. 5P/107/2013-38 zo dňa 14. mája 2014 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Posúdením uvedených skutočností sa odvolaciemu súdu javí, že v predmetnej právnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu spätné určenie výživného pre maloleté deti E. a S. od 01.11.2013 ako to žiada v návrhu ich matka. Z obsahu súdneho spisu o rozvode manželstva rodičov maloletých detí je zrejmé, že otec o platení výživného pre maloleté deti za dobu po odchode zo spoločnej domácnosti zavádzal. Zavádzal konajúci súd o tom, že platí výživné 50 eur na obe deti, čo ale nijakým spôsobom nepreukázal a matka tieto tvrdenia opakovane poprela, a zavádzal aj matku maloletých detí, že jej začne platiť výživné na maloleté deti. Matka maloletých detí pritom opakovane zhodne konajúcemu súdu uvádzala, že otec výživné pre maloleté deti od odchodu zo spoločnej domácnosti neplatí. Preto aj 25.04.2015 konajúcemu súdu navrhla zaviazať otca na spätné doplatenie výživného pre maloleté deti odo dňa začatia konania o rozvod manželstva, teda od 21.11.2013. Konajúci súd tento návrh matky ponechal bez povšimnutia, keď z obsahu spisu nevyplýva, že by tento návrh matky nechal zapísať elektronickou podateľňou súdu ako nový návrh na začatie konania, či vylúčil ho na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., prípadne, že by matku maloletých detí poučil, že o výživnom pre maloleté deti za obdobie do rozvodu manželstva sa v konaní o rozvode manželstva nerozhoduje a je potrebné podať si samostatný návrh na začatie konania v tejto veci.

Tieto skutočnosti posúdené každá jednotlivo i všetky v ich vzájomnom súhrne podľa odvolacieho súdu preukazujú, že návrh matky na spätné určenie výživného pre maloleté deti nie je vedený nejakým špekulatívnym úmyslom matky maloletých detí s cieľom poškodiť otca maloletých detí ale je vedený len najlepším záujmom maloletých detí. V tomto prípade omeškanie podania návrhu na určenie výživného pre maloleté deti a v dôsledku toho návrh na jeho spätné určenie je ospravedlnené dôvodom, že oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného, k čomu však nedošlo. Uvedené predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý možno výživné pre maloleté deti E. a Alexa určiť aj spätne od 01.11.2013. Ak súd prvého stupňa dospel k opačnému právnemu záveru, jeho rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením veci, v dôsledku čoho súd prvého stupňa aj nedostatočne zistil skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa vykoná dokazovanie na posúdenie návrhu matky podľa základných kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ktorými sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov /§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine/ s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/, a opätovne o návrhu matky maloletých detí na určenie výživného rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.