KSTN/5CoE/148/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoE/148/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200842 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816200842.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: F. X., bytom A. XXX/XX, O., právne zastúpený: STANO a partneri, s.r.o., Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti povinnej: Y. O., bytom P. XXX/XX, E., o vymoženie 3 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2017, č.k. 16Er/156/2016-24, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, výrokom II. súdnej exekútorke priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému s poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2, § 196, § 199, § 200 ods. 1, ods. 5 a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 zákona č. 165/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným u súdnej exekútorky dňa 14.01.2016 domáha proti povinnej vykonania exekúcie za účelom vymoženia zmenkovej sumy 3 000,00 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/60/2015-09, zo dňa 12.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.10.2015. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke dňa 14.10.2016. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 09.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučné tituly; ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že je potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.1.2016 sa oprávnený domáhal vymôcť od povinného zmenkovú sumu 3.000,00 eur a trovy exekúcie, a to na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/60/2015-09 zo dňa 12.10.2015. V zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože exekučným titulom je v tomto konaní zmenkový platobný rozkaz a povinným je fyzická osoba, bol oprávnený povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. K návrhu je oprávnený povinný pripojiť aj dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosti tvrdené oprávneným v návrhu. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadnym spôsobom neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vzťahu s povinným. Súd má za to, že riadnym opísaním týchto skutočností nemôže byť iba uvedenie, že voči povinnému bol vydaný zmenkový platobný rozkaz s uvedením jeho čísla, dňa vydania a dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu. Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.1.2016 nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, súd v zmysle ustanovení § 57 ods. 1, 2 EP a § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súčasne súd nerozhodoval o námietkach povinného proti exekúcii podaných dňa 29.11.2016. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v návrhu na vykonanie exekúcie náležite neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným podľa § 39 ods. 4 EP, čím zavinil zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v konaní, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dňa 13.01.2016 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, pričom súd voči ktorému smeruje toto odvolanie, udelil súdnemu exekútorovi poverenie č. 530715356 zo dňa 14.10.2016. Až z napadnutého uznesenia sa oprávnený dozvedel, že povinná dňa 29.11.2016 podala proti exekúcii námietky. Do dnešného dňa súd námietky povinnej oprávnenému nezaslal. Hoci súd v odôvodnení uvádza, že nerozhodoval o námietkach, resp. že rozhodoval na základe vlastnej iniciatívy, toto sa zjavne nezakladá na pravde. Je nepochybné, že súd tým, že vydal poverenie, exekučné konanie schválil, pričom zmenil svoje stanovisko až na základe podaných námietok, hoci bez návrhu. Nakoľko oprávnený nebol oboznámený s predmetnými námietkami, došlo tak zo strany súdu k znemožneniu oprávnenému procesne konať, napr. aj doplniť návrh na exekúciu, ktorý bol do vydania uznesenia podľa súdu perfektný. Iné súdy v sídle rovnakého kraja vyzývali oprávneného na doplnenie návrhu, a to pred vydaním poverenia na exekúciu. Rovnako mal postupovať aj OS PD podľa §40 ods. 1 EP a vyzvať súdneho exekútora, aby vyzval oprávneného na doplnenie návrhu podľa § 39 ods. 4 EP platného do 31.3.2017. Ustanovenie § 39 ods. 4 nijakým spôsobom nesankcionovalo oprávneného v prípade, ak uvedené skutočnosti v prípade zmenky neuviedol, preto nebol dôvod na zastavenie exekúcie. Súd mal oprávneného prostredníctvom exekútora upovedomiť, resp. nevydať poverenie a začať tak exekučné konanie, kým návrh nebol podľa súdu právne perfektný a úplný. Minimálne tak mohol urobiť súd, potom čo na základe námietok povinnej začal prehodnocovať svoj vlastný dovtedajší postup. Podľa ustálenej praxe ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného v čase vydania uznesenia, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať uvádza právna teória nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý (nedostatok) nemožno odstrániť. Danú procesnú podmienku bolo možné odstrániť. Môže sa len domnievať, že predmetné námietky povinnej sú diametrálne odlišné od jej odporu s cieľom zmariť exekučné konanie. Súd vôbec neuviedol, prečo nenariadil pojednávanie a s touto skutočnosťou sa nijako nevysporiadal. Je zrejmé, že v prípade, ak by súd nariadil pojednávanie, vec by bola určite objasnená. K samotnému vzťahu medzi oprávneným a povinnou uviedol rovnaké skutočnosti, aké uviedol na OS TN, a to že oprávnený ako navrhovateľ si uplatnil iba vrátenie požičanej istiny a neuplatnil si žiadne úroky ako odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ len poskytol finančnú výpomoc povinnej, s ktorou nie je v žiadnom bližšom vzťahu a teraz sa nevie domôcť vrátenia finančných prostriedkov. V žiadnom prípade sa nemohlo vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu jednať o spotrebiteľský vzťah. Zmluva o pôžičke, ktorú zabezpečovala vystavená zmenka, bola uzatvorená ústne, pričom sa jedná o právne perfektný úkon. Išlo o bezúročnú pôžičku, čiže navrhovateľ sa s odporcom nedohodol na žiadnych úrokoch za poskytnutie finančných prostriedkov a teda v žiadnom prípade sa nejedná o nejaké úžernícke praktiky. V danom prípade sa nejednalo o blankozmenku a táto zmenka v takom znení ako bola predložená súdu, bola vyplnená aj v deň jej vystavenia. Jedná sa o vlastnú zmenku vystavenú vystaviteľom - dlžníkom a zároveň odporcom/povinným, ktorá nebola indosovaná. Zmeny v oblasti zmeniek nemôžu byť na úkor bežných a slušných občanov, ktorým sa týmto náramne sťažila vymožiteľnosť práva. Povinná voči predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom danú zmenku a ani istinu nenamietala, ale uviedla, že žiada splátkový kalendár. V prípade, ak by mal súd skutočný záujem vec riešiť, oprávnený by mu zaslal predmetné vyjadrenie spolu s prílohami. K právnej istote uviedol, že skutočnosť, že zákonný sudca rozhoduje v obdobnom konaní opačne a diametrálne odlišne, teda najprv vydá poverenie a potom ten istý nárok nepopretý povinným zamietne, resp. zastaví a dokonca v skutkovo zhodných konaniach, v ktorých vystupuje oprávnený pred súdmi v rovnakom kraji je v rozpore so zásadou práva na spravodlivý proces, ktorého obsahom je aj predvídateľnosť práva. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 252/05 ÚS SR III. ÚS 192/06, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, I. ÚS 236/06 a I. ÚS 335/06. Záverom poukázal na § 220 ods. 2 v kontexte rozhodovacej činnosti ESĽP a naplnenia práva na spravodlivý konanie. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Za nepreskúmateľné je treba považovať aj rozhodnutie, v ktorom sa súd skutkovo a právne nevysporiadal s celým uplatneným nárokom a za také je treba považovať aj rozhodnutie, v odôvodnení ktorého súd neuviedol, a bližšie neodôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného v čase jeho vydania. Na základe uvedeného mal za to, že exekúcia je oprávnená a žiadal, aby bola exekúcia vykonaná v celom rozsahu na základe exekučného titulu a v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zruší.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Časť istiny vo výške 1 375,- eur zaplatila, o čom predkladá doklad, resp. fotokópiu dokladu. Splátky osobne odovzdávala Pavlovi Samuhelovi a taktiež splátky odovzdávala ich spoločnej známej Viere Vrtielovej, ktorá mu ich osobne odovzdávala. Pôžičku istú dobu prestala splácať, nakoľko má ona a jej manžel vážne zdravotné aj súkromné problémy. Zostatok pôžičky hodlá splatiť, avšak nevie komu - či Pavlovi Samuhelovi, či exekútorskému úradu. Celú sumu naraz nevie splatiť z dôvodov, ktoré uviedla v odvolaní a zdokladovala. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému zisteniu, vec správne posúdil, navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. Oprávnený v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinnej uviedol, že povinná si zrejme neuvedomuje, alebo len nechce uvedomiť, že voči oprávnenému má dva judikované záväzky. Čo sa týka prvého záväzku, povinná je dlžná oprávnenému istinu 3 920 eur, ktorá bola predmetom konania vedeného na OS TN sp. zn. 37CbZm/59/2015. Na základe uznesenia zo dňa 07.06.2016 právoplatného dňa 21.06.2016 a vykonateľného dňa 26.07.2016 sa zaviazala povinná ako žalovaná uhrádzať predmetnú istinu v splátkach a zjavne úhradu týchto splátok, teda z iného konania má na mysli povinná vo svojom vyjadrení. Treba uviesť, že oprávnený sa v tejto veci dobrovoľne vzdal úrokov z omeškania ako aj väčšej časti trov konania (cca 2/3). Nakoľko predmetný dlh platí povinná relatívne pravidelne (bolo niekoľko omeškaní), oprávnený nemal dôvod pristúpiť k začatiu exekučného konania z tejto uvedenej veci. Argument o údajnom splatení 1 375 eur uviedla povinná vo svojom odpore zo dňa 18.01.2016 práve v tomto konaní. V druhom záväzku je povinná dlžná oprávnenému istinu 3.000 eur, ktorá bola predmetom konania vedeného na OS TN sp.zn. 36CbZm/60/2015. Na základe zmenkového platobného rozkazu zo dňa 12.10.2015 právoplatného dňa 23.10.2015, vykonateľného dňa 23.10.2015 bola povinná zaviazaná na úhradu istiny 3 000 eur s prísl. ktoré dobrovoľne neuhradila. Nakoľko povinná nemala záujem dobrovoľne uhrádzať predmetnú dlžnú sumu, oprávnený pristúpil k predmetnému exekučnému konania sp. zn. 16Er/156/2016. Na základe uvedeného má za to, že exekúcia je oprávnená a žiadal, aby bola exekúcia vykonaná v celom rozsahu na základe exekučného titulu a v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 písm. b) CSP zrušiť. 6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.

8. Podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku, ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom podaným u súdnej exekútorky dňa 14.01.2016 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie za účelom vymoženia zmenkovej sumy 3.000,00 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/60/2015-09 zo dňa 12.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.10.2015. Súd prvej inštancie udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke dňa 14.10.2016. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

10. Exekučným titulom, na podklade ktorého mala byť vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

11. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený.

12. Jednou zo základných procesných podmienok exekučného konania je riadny a úplný návrh na vykonanie exekúcie. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie je predpokladom vedenia exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie možno doplniť alebo opraviť, čím možno odstrániť jeho nedostatky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nedostatky v tejto procesnej podmienke patria medzi odstrániteľné prekážky postupu v exekučnom konaní. Za týmto účelom je v § 40 ods. 1 ustanovená manudukčná povinnosť súdneho exekútora v rozsahu spôsobu opravy alebo doplnenia návrhu, ktorú plní vo vzťahu ku každému, kto podal nesprávny alebo neúplný návrh. Výzva súdneho exekútora na odstránenie nedostatkov návrhu musí obsahovať poučenie, z ktorého pre oprávneného vyplýva, že ak nedostatok návrhu v určitej lehote neodstráni, nebude možné v exekučnom konaní pokračovať. Odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že súd v prípade nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie môže, ale nemusí exekúciu zastaviť. Pokiaľ nesprávnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie nebráni pokračovaniu v konaní, v exekučnom konaní možno pokračovať. Posúdenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie prislúcha exekučnému súdu a tieto nedostatky posudzuje v predmetných veciach individuálne, v závislosti od konkrétnej situácie.

13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že oprávnený v čase podania návrhu nepreukázal vlastný právny vzťah s povinnou v súlade s už vtedy účinným ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súdny exekútor pri takomto neúplnom návrhu nepostupoval v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, ale návrh na vykonanie exekúcie s prílohami predložil exekučnému súdu. Napriek absencii rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou v návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd pri posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a príloh predložených súdnym exekútorom pritom dospel k záveru, že exekúciu možno vykonať a udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a až následne napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vzhľadom na tento procesný postup súdneho exekútora, pri neaplikovaní § 40 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s nadväzujúcim procesným postupom exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie s prílohami a pri možnosti exekučného súdu odstrániť nedostatky procesného postupu, dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

14. Odvolací súd zároveň dodáva, že oprávnený v rámci odvolania doplnil návrh na vykonanie exekúcie - opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou, pričom uviedol, že oprávnený ako navrhovateľ si uplatnil iba vrátenie požičanej istiny a neuplatnil si žiadne úroky ako odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov, len poskytol finančnú výpomoc povinnej, s ktorou nie je v žiadnom bližšom vzťahu, pritom v žiadnom prípade sa nemohlo vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu jednať o spotrebiteľský vzťah. Nakoľko povinná nezaplatila dlžnú časť, bola podaná žaloba na príslušný súd a následne sa právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz stal exekučným titulom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke, uzavretá medzi oprávneným a povinnou, nie je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinnou nebol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Nič nenasvedčuje tomu, že by ju bola povinná uzatvárala na účely svojho podnikania, povolania alebo zamestnania a naopak, oprávnený nebol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke podnikateľom, ktorý by poskytoval pôžičky ako predmet svojho podnikania. Napokon záver, že išlo o nespotrebiteľský vzťah, nenamietala v odvolaní ani povinná. Odvolací súd teda na základe listín, predložených oprávneným, dospel k záveru, ako už bolo uvedené vyššie, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).