KSTN/5Co/660/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/660/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809200255 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3809200255.2



Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa PhDr. U. L., bytom F. č. XX, právne zastúpený JUDr. Janou Bezákovu, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska č. 6 proti odporkyni 1/ N. E., bytom F., T. XXX/XX, právne zastúpená U.. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierova 1725, Čadca, 2/ Ing. N. E., bytom C. republika, T., Q. XXX, o zaplatenie sumy 18.422,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. februára 2013, č.k. 9C/3/2009-198, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. júna 2014, č.k. 9C/3/2009-238, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.256,66 eur s príslušenstvom ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdzuje.

Odporkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 413,70 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Jany Bezákovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 18.256,66 eur s 10% úrokom z omeškania od 30.01.2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal úroku z omeškania 10,5% od 03.01.2009 súd návrh zamietol, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a odporkyňu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa 5.164,72 eur (4.303,93 eur + 20% DPH 860,79 eur), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou žili ako druh a družka. Podľa navrhovateľa sa ústne dohodli, že budú spoločne bývať v byte na Dlhej ulici, po odídení detí byt predajú a kúpia si menší a on bude spoluvlastníkom tohto bytu v 1-ici. Odporkyňa túto skutočnosť poprela. Súd bol toho názoru, že bez existencie dohody i minimálne o spoločnom dožití by nemal navrhovateľ dôvod konať tak, ako konal. Súd preto ustálil, že išlo o prísľub bývania pre navrhovateľa na neurčitý čas. Bolo tiež nesporné, že byt na Dlhej ulici bol prevedený do výlučného vlastníctva odporkyne 1/ z predchádzajúceho vlastníka Romana Bindera. Roman Binder priateľ dcéry odporkyne mal následne vyplatiť z titulu dedičstva svoju sestru žijúcu v Nórsku a teda finančné prostriedky boli následne poukázané v prospech Romana Bindera. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Bodková, ktorá uviedla, že peniaze z predaja bytu navrhovateľa boli použité na úhradu kúpnej ceny Romanovi Binderovi. Disponentom účtu, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané je Roman Binder. Na tento účet aj podľa odporkyne 2/ na základe vzájomnej dohody s odporkyňou 1/ boli použité finančné prostriedky získané z odpredaja bytu navrhovateľa, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Odporkyňa 2/ poskytla v hotovosti sumu 350.000,- Sk svojej matke odporkyni 1/ na zaplatenia kúpnej ceny Romanovi Binderovi. Súd mal preukázané, že prostriedky z predaja bytu navrhovateľa vo výške 550.000,- Sk boli poukázané po vzájomnej dohode na účet odporkyni 2/, na úhradu kúpnej ceny, ktorú mala povinnosť zaplatiť odporkyňa 1/ Romanovi Binderovi spoludisponentovi s týmto účtom. Finančné prostriedky boli použité na plnenie toho, čo mala podľa práva plniť sama a pasívne je preto legitimovaná s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka. Súd nepovažoval za dôveryhodné tvrdenie odporkyne 1/, že nevedela ako naložil navrhovateľ s kúpnou cenou za predaj jeho bytu a že nevedela, prečo dňa 03.04.2007 poukázala pani Mgr. Mendelová sumu 550.000,- Sk na účet odporkyne 2/, s ktorým bol oprávnený disponovať i Roman Binder, teda oprávnený z kúpnej zmluvy, ktorú s ním uzatvorila odporkyňa 1/. Výpoveď svedka Bindera je tiež v rozpore s výpoveďou odporkyne 2/, súd nepovažoval za logickú v tom smere, že by nevedel, že peniaze poukázané na účet odporkyne 2/ Mgr. Mendelovou boli použité na vyplatenie jeho sestry. Súd tiež nepovažoval za vieryhodné tvrdenie odporkyne 1/, že nepísala lístoček navrhovateľovi s číslom účtu. Navrhovateľ konal podľa inštrukcií odporkyne 1/ a takýto jeho postup korešponduje aj s tým, že v tom čase s odporkyňou žili ako druh a družka, minimálne so záväzkom spoločného dožitia. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Dostatočným právnym dôvodom na poskytnutie plnenia je aj prísľub budúceho spolužitia, pre ktorý nie je právna forma predpísaná. Takto poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď druhá strana odmietne dohodu plniť, resp. keď nastane nemožnosť plnenia. Ust. § 451 ods. 1, 2 OZ charakterizuje bezdôvodné obohatenie s tým, že z ust. § 454 OZ vyplýva, že bezdôvodne sa obohatil ten, kto plnil za iného, pričom oprávnený má právo požadovať plnenie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, teda od dlžníka, nie však od toho, komu plnil, teda od veriteľa. Nevyhnutnými predpokladmi pre bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ sú to, že oprávnený subjekt, ktorý poskytol majetkové plnenie veriteľovi na miesto dlžníka v tomto prípade navrhovateľ, oprávnený, teda navrhovateľ nemal povinnosť plniť, na jeho strane neexistovala právna povinnosť k plneniu, právnu povinnosť poskytnúť plnenie mal dlžník, teda odporkyňa 1/ a medzi tým kto plnil, v tomto prípade navrhovateľ a tým komu bolo plnené veriteľom, teda Romanovi Binderovi bolo zrejmé, že bolo plnené za iného, teda za odporkyňu 1/.

V tomto prípade preto došlo ku kumulácii dôvodov § 451 ods. 2 a § 454 OZ. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo v okamihu, keď odporkyňa odmietla plniť vzájomnú dohodu s navrhovateľom o spoločnom súžití ako druh a družka, ktorou bolo podmienené toto poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľom v jej prospech. Aj v prípade, že bol považovaný za začiatok plynutia premlčacej lehoty okamih poukázania prostriedkov na účet Ing. Zuzany Oršulovej a nárok odôvodnený výlučne ust. § 454 OZ, tento bol podaný včas. Právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva podporne aj z ust. § 505 ods.1 OZ za použitia analógie legis. Podľa názoru súdu však okamihom odsťahovania sa navrhovateľa od 18.12.2008 začala plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ bol návrh vo veci samej podaný dňa 12.01.2009, tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je.

Navrhovateľ zobral sčasti návrh späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania od 03.01.2009 vo výške 10,5% ročne, preukázateľne od 30.01.2009, kedy napísala odporkyňa 1/ stanovisko právnej zástupkyni navrhovateľa, dostala sa odporkyňa do omeškania. Navrhovateľovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 10% a pokiaľ žiadal o 10,5% od 03.01.2009 a patrí mu úrok z omeškania len vo výške 10% od 30.01.2009 v prevyšujúcej časti bol jeho návrh zamietnutý.

Trovy právneho zastúpenia odporcu súd určil za úkony právnej služby podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. a úspešnému navrhovateľovi boli priznané trovy konania voči odporkyni, ktorá úspech vo veci nemala, spolu vo výške 5.164,72 eur, z čoho DPH predstavuje čiastku 860,79 eur.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa 1/, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na výpoveď svedka Bindera, z ktorej nevyplýva, že by tento nevedel o tom, že peniaze, ktoré boli poukázané na účet odporkyne 2/ Mgr. Mendelovou boli použité na vyplatenie jeho sestry, pretože o tejto skutočnosti sa tento svedok nevyjadril. Za nepravdivé a vykonštruované považovala aj tvrdenie súdu, že svedkyňa Mendelová podporila navrhovateľovo tvrdenie, že lístok s číslom účtu mal od nej, pretože svedkyňa takúto skutočnosť vo svojej výpovedi vôbec neuviedla. Čo sa týka sumy, o ktorú navrhovateľ sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia, jedná sa o peniaze, ktoré ona v období ich spolužitia s navrhovateľom uhrádzala za mesačné zálohy bytu a inkaso za byt na Baníckej ulici a neskôr za byt na Dlhej ulici, pričom celková mesačná čiastka takto predstavuje sumu 381.600,- Sk, pretože navrhovateľ neprispieval ničím. Okrem toho plnila jeho vyživovaciu povinnosť k jeho deťom vo výške najmenej 170.000,- Sk. Tiež za neho uhradila sčasti jemu uloženú povinnosť voči spoločnosti Harvardská investičná, spolu vo výške 2.600,- Sk. Poukázala tiež na rôzne platby, ktoré uhradila za navrhovateľa. Čo sa týka deklarovaného bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 OZ predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené sa stáva obohatený na úkor toho, kto za neho plnil. Obohatenie tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol dlh. Predmetom konaní však bolo preukázané, že Romanovi Binderovi stále dlhuje čiastku za predmetný byt, nakoľko finančné prostriedky, ktoré boli poukázané na účet boli prevedené na účet do Nórska, sestre Romana Bindera. Poukázala na nepresvedčivosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto jeho nepreskúmateľnosť. Čo sa týka eventuálneho petitu, týmto môže žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný na určité plnenie a pre prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je taký, keď žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia s tým, že pre prípad, ak tento prvý petit bude zamietnutý súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom petite. Preto mala za to, že eventuálny petit je nezákonný, pretože eventuálny petit sa môže dotýkať len určitého plnenia alebo povinnosti, ktorej sa navrhovateľ domáha, t.j. v prípade neexistencie možnosti prvého plnenia nastupuje druhé plnenie ako náhrada. Avšak v tomto prípade pri eventuálnom petite ide o rovnaké plnenie a zmena je iba na strane účastníkov konania, t.z. z odporkyne 1/ má prejsť povinnosť na odporkyňu 2/, pričom takýto petit je v rozpore so zákonom. Mala preto v konečnom dôsledku za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože výsluchom vypočutých svedkov, resp. listinnými dôkazmi nepreukázal, že by sa ona na jeho úkor bezdôvodne obohatila tak, ako uviedol v návrhu na začatie konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ zaplatil za odporkyňu 1/ časť kúpnej ceny za byt v sume 550.000,- Sk, ktorý odporkyňa 1/ nadobudla do výlučného vlastníctva. Tieto skutočnosti boli preukázané kúpnymi zmluvami na byty na Baníckej ulici a Dlhej ulici v Prievidzi, dokladom zo Slovenskej sporiteľne o vklade sumy 550.000,- Sk na účet, ako aj výpisom z tohto účtu, ktorého vlastníkom je Ing. Zuzana Oršulová a disponentom Roman Binder nadobúdateľ kúpnej ceny za byt. Výpoveď svedka Romana Bindera v konaní považuje za zavádzajúcu s tým, že z výpovede Ing. Oršulovej na pojednávaní vyplynulo, že na jej účet, ktorého bol disponentom aj Roman Binder boli poslané peniaze za predaj bytu s tým, že následne Roman Binder tieto finančné prostriedky použil na výplatu svojej sestry v Nórsku z dedičstva. Poukázal tiež na znenie ust. § 454 OZ a definíciu bezdôvodného obohatenia a preto v konečnom dôsledku mal za to, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav na základe vykonaných dokazovaní dospel k správnymi skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke správne posúdil.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.07.2014, č.k. 9C/3/2009-238 súd prvého stupňa návrh navrhovateľa voči odporkyni 2/ zamietol. V časti, v ktorej žiadal navrhovateľ od odporkyne 2/ zaplatenia sumy 165,97 eur konanie zastavil s tým, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa po právnej stránke dopĺňací rozsudok ako taký odôvodnil ust. § 166 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a § 152 ods. 1 O.s.p., kedy po stránke skutkovej prevzal skutkový stav z rozsudku čo do veci samej a zároveň vo vzťahu k odporkyni 2/ na základe takto zisteného stavu ustálil, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo na strane odporkyne 1/ v okamihu, keď táto odmietla plniť vzájomnú dohodu s navrhovateľom o spoločnom súžití ako druh a družka, ktorou bolo podmienené poskytnutie finančných prostriedkov v sume 18.256,66 eur navrhovateľom v jeho prospech na úhradu jej záväzku voči Romanovi Binderovi do tejto výšky. Táto suma, ktorá predstavovala kúpnu cenu za byt na Baníckej ulici vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa bola príkazom na úhradu z účtu vedeného na manžela Mgr. Mendelovej, Mariána Mendela ako aj na Mgr. Mendelovú poukázaná na účet, ktorú jej dal navrhovateľ s tým, že platba bola v konečnom dôsledku pripísaná na účet vedený na meno Ing. Zuzany Oršulovej, kde disponentom bola odporkyňa 2/ a Roman Binder predávajúci bytu na Dlhej ulici, obaja samostatne. Išlo teda o peňažné prostriedky navrhovateľa, ktorý bol jeho dlžníkom poukázané na účet, s ktorým disponoval aj predávajúci pán Binder. V daných časových súvislostiach vyznieva nepravdepodobne tvrdenie odporkyne 1/, že by nevedela vysvetliť, prečo platila Mgr. Mendelová sumu 550.000,- Sk na účet odporkyne 2/. Keďže súd dospel k záveru, že sa týmto spôsobom v tejto výške bezdôvodne obohatila odporkyňa 1/, nárok vo vzťahu k odporkyni 2/ bol zamietnutý, pretože na jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie a preto vo veci nie je vecne pasívne legitimovaná. Súd prvého stupňa zároveň konanie sčasti, v ktoreju návrh zobral navrhovateľ späť zastavil v súlade s § 96 ods. 1 veta prvá, druhá O.s.p. a zároveň rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 151 O.s.p. ods. 1, kedy súd rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí, avšak v zložitých prípadoch môže rozhodnúť tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré zároveň poukazuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne rozhodol.

Čiastočne dôvodná bola odvolacia námietka zo strany odporkyne 1/ ohľadom eventuálneho petitu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa navrhovateľ požiadal, aby do konania vstúpila odporkyňa 2/ a zároveň navrhovaným petitom žiadal, aby súd prvého stupňa rozhodol tým spôsobom, že buď zaviaže odporkyňu 1/, eventuálne, ak sa v konaní preukáže, že k obohateniu došlo na strane odporkyne 2/, aby súd eventuálne zaviazal odporkyňu 2/ na dané plnenie. Súd prvého stupňa následne pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného vyjadrenia navrhovateľa a posúdil daný nárok ako eventuálny petit v prejednávanej veci.

Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a povinností v ňom obsiahnutých musí byť vykonané tak presne, určite a zrozumiteľne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, pretože súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti ako sú navrhované a musí žalobný petit svojim rozhodnutím celkom vyčerpať, nesmie ho prekročiť s výnimkami predpokladanými v O.s.p.. Žalobný petit môže obsahovať niekoľko návrhov ako má súd vo veci rozhodnúť. Navrhovateľ môže požadovať, aby bolo rozhodnuté o viacerých nárokov, jedná sa o tzv. objektívnu kumuláciu, po prípade môže niektoré svoje nároky uplatniť formou eventuálneho petitu.

O žalobu s eventuálnym petitom ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby žalovanému bola uložená určitá povinnosť alebo, aby bolo vyhovené inej požiadavke žalobcu (primárnemu petitu) a len v prípade, že primárny petit bude zamietnutý, aby bolo rozhodnuté o ďalšej požiadavke žalobcu v tzv. eventuálnom petite. O takúto žalobu ide napr. vtedy, ak sa žalobca domáha z dôvodu ochrany vlastníckeho práva vydania veci a pre prípad, že tomuto návrhu nebude vyhovené domáha sa náhrady škody.

Ak stanoví právny predpis alebo právny úkon, prípadne zmluva, že dlžník môže poskytnúť veriteľovi plnenie podľa svojej voľby z viacerých možností z viacerých plnení, musí veriteľ, ktorý sa domáha plnenia tejto povinnosti v konaní pred súdom rešpektovať možnosť voľby plnenia dlžníkom a žalobnom petite. Ide tu o žalobu s tzv. alternatívnom petite, v ktorom žalobca uvedenie všetky plnenia, z ktorých žalovaný si môže zvoliť možnosť a vyjadruje sa pojmom alebo.

Žalobný petit môže tiež obsahovať tzv. alternatívu facultas, ktorou žalobca prejavuje ochotu prijať od žalovaného miesto plnenia, ktoré mu podľa právneho predpisu alebo podľa zmluvy patrí plnenie iné vyjadrené v tomto petite. Ak bude primárnemu návrhu vyhovené, stanoví súd tiež plnenie náhradné. Žalobca sa môže domáhať, ak bude žalobe vyhovené len plnenia, ktoré mu patrí, plnenie uplatnené primárnym návrhom; žalovaný môže plniť túto povinnosť i tým, že žalobcovi poskytne stanovené iné plnenie.

Faktom je, že v prejednávanej veci navrhovateľ označil svoj návrh ako eventuálny petit, avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného jeho nárok nemožno posudzovať ani ako eventuálny petit, ani ako alternatívny petit a dokonca ani ako alternatívu facultas, pretože pojmovo a obsahovo ani pod jeden z vyššie citovaných petitov jeho návrh nemožno podradiť. Preto bola dôvodná odvolacia námietka zo strany odporkyne 1/ a vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nerozhodol o nároku celom, odvolací súd vrátil rozhodnutie súdu prvého stupňa, kedy súd prvého stupňa následne dopĺňacím rozsudkom rozhodol aj o zvyšku návrhu navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni 2/ s tým, že rozsudok v prejednávanej veci voči odporkyni 2/ nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 20.08.2014 s tým, že súd prvého stupňa návrh voči odporkyni 2/ zamietol, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 165,97 eur konanie zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žiaden z účastníkov sa voči dopĺňaciemu rozsudku vo veci neodvolal, tento rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vo vzťahu k odporkyni 2/ právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu preto ďalej nedotknutý. Týmto spôsobom bola odstránená odvolacia námietka zo strany odporkyne 1/ a preto odvolací súd sa touto námietkou ďalej v prejednávaní ďalej zaoberať nebude.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou odporkyne 1/ ohľadom samotného bezdôvodného obohatenia, ktoré posúdil súd prvého stupňa s poukazom na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa posúdil daný právny vzťah v súlade s ust. § 454 OZ.

Čo sa týka ust. § 454 OZ, táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia je naplnená za predpokladu, že ten kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil miesto toho, kto bol k tomuto plneniu povinný (t.j. miesto dlžníka), pričom medzi subjektami, medzi ktorými došlo k plneniu bolo zrejmé, že sa plní za iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, avšak nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho jeho veriteľovi jeho plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku a to aj len sčasti). Takýmto splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil ako by tomu bolo pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil za iného. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, kedy zanikol jeho dlh, čo má význam pre posúdenie počiatku behu objektívnej premlčacej doby (porovnaj ust. § 107 ods. 2 OZ).

Právna povinnosť k plneniu vo vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. Ten, kto plnil za iného, za dlžníka má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Špecifická povaha prípadu, kedy do vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom zasahuje tretia osoba, ktoré vedome plní za dlžníka vyžaduje priznať vyššiu mieru právnej ochrany obohatenému, t.j. dlžníkovi než v iných situáciách. Preto je treba vychádzať z konkrétneho právneho vzťahu medzi osobou, ktorá podľa práva mala sama plniť a osobou, ktorá mala na plnenie nárok. Preto musí byť osobe povinnej k vydaniu bezdôvodného obohatenia ponechané právo k uplatneniu všetkých námietok, ktoré mala voči pôvodnému veriteľovi.

V prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady tak, ako správne tieto posúdil súd prvého stupňa v súlade s ust. § 454 OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporkyne 1/ voči navrhovateľovi.

Odvolací súd v sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym vzťahom tak, ako ho uzatvoril súd prvého stupňa v tom smere, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, jednotlivých svedeckých výpovedí ako aj logických súvislostí v konečnom dôsledku dospel k správnemu právnemu záveru, že je to práve odporkyňa 1/, ktorá sa obohatila na úkor navrhovateľa, ktorý miesto nej plnil jej dlh, ktorý jej vznikol z kúpy bytu. V rámci vzťahov, ktoré pôvodne boli medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ ako aj odporkyňou 2/ a veriteľom, v prospech ktorého sa v prejednávanej veci plnilo, odvolací súd sa v konečnom plne stotožňuje so skutkovým a právnym stavom, ktorý uzatvoril súd prvého stupňa v tom smere, že je to práve odporkyňa 1/, za ktorú navrhovateľ plnil, ktorá sa bezdôvodne obohatila tak, ako to predpokladá ust. § 454 OZ.

Neobstojí preto odvolacia námietka zo strany odporkyne 1/ v tom smere, že na to, aby sme mohli daný právny vzťah posudzovať podľa ust. § 454 OZ je potrebné, aby jej dlh voči veriteľovi zanikol v plnom rozsahu. Zákon pripúšťa aj čiastočné zníženie záväzku, čo je prejednávaný prípad. Pokiaľ teda ešte zostala odporkyňa 1/ dlžná určitú sumu za predaj daného bytu, táto skutočnosť nič nemení na tom, že navrhovateľ za odporkyňu vyplatil čiastku 18.256,66 eur, pričom je to práve odporkyňa 1/, ktorá je povinná navrhovateľovi toto bezdôvodné obohatenie vydať. Preto obrana odporkyne 1/ v tom smere, že čiastka, ktorá bola poukázaná na účet Romana Bindera mala predstavovať sumu, ktorú za spolužitia uhrádza za mesačné zálohy bytu, prípadne ako výživné deťom navrhovateľa, prípadne platby, ktoré uhradila odporkyňa 1/ za navrhovateľa ako dlhy v Slovenských telekomunikáciách, prípadne spoločnosti Orange považoval odvolací súd za nedôvodné a účelové. Nie je logické tvrdenie odporkyne v tom smere, že by tieto platby aj keby tomu tak skutočne bolo, boli poukázané na účet Romana Bindera s tým, že pokiaľ by sa malo skutočne jednať o plnenie, ktoré mala odporkyňa 1/ v predchádzajúcom období poskytnúť za navrhovateľa je zrejmé, že túto platbu by poskytol navrhovateľ priamo na účet odporkyne 1/ čo sa nestalo.

Preto v konečnom dôsledku bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal odporkyňu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 454 OZ, pričom súd prvého stupňa správne posúdil aj počiatok plynutia omeškania zo strany odporkyne 1/ a rovnako v celom rozsahu bol správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý následne dopĺňacím rozsudkom návrh voči odporkyni 2/ zamietol.

V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, odvolaním napadnuté nebolo a rovnako aj v časti, v ktorej bol zamietnutý úrok z omeškania 10,5% od 03.01.2009, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom právoplatný a rovnako rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Odvolací súd nezistil tiež pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania a v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania voči odporkyni 1/, odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnému navrhovateľovi voči odporkyni 1/ bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 336,94 eur + 20% DPH + režijný paušál, spolu vo výške 413,70 eur voči odporkyni 1/, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala.

O náhrade trov konania voči odporkyni 2/, ktorá naopak bola v prejednávanej veci v celom rozsahu úspešná rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením, nakoľko súd prvého stupňa si v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil, že o trovách konania vo vzťahu k odporkyni 2/ rozhodne do 30 od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.