KSTN/5Co/175/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/175/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812215075 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812215075.2



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne: P.. M. A., bytom I. Q., O. XXX, zast. P.. O. Q., advokátom so sídlom U. X, S., proti žalovanému: O.. G.. P. P., bytom Q. XXX/X, O., za účasti intervenienta na strane žalovaného: L. X. F., G.: XX XXX XXX, D. I. W., zast. U.. H. F., AK Y. - F., S. XXX, N., v konaní o náhradu škody na zdraví vo výške 1.301,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. februára 2016, č.k. 12C/291/2015-195 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/291/2015-204 zo dňa 14. marca 2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu intervenientovi na strane žalovaného n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal; výrokom III. vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 78 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 24.08.2012 si žalobkyňa, P. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, proti žalovanému, O. uplatnila nárok na zaplatenie náhrady škody na zdraví vo výške 1.301,90 eur s príslušenstvom. V priebehu konania vstúpil do konania na stranu žalovaného vedľajší účastník, L. Písomným podaním zo dňa 09.12.2015, vzala žalobkyňa návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Uviedla, že žalovaný v priebehu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 19.11.2013, uhradil prevodom na účet žalobkyne žalovanú škodu spolu s príslušenstvom. Ďalej uviedla, že podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka, žalovaný konal bez súhlasu vedľajšieho účastníka, ktorý s úhradou škody nesúhlasil. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.11.2015 je zrejmé, že vedľajší účastník so žalovaným uzavreli Dohodu o vzdaní sa práva žalovaného voči vedľajšiemu účastníkovi uplatňovať si úhradu plnenia, ktoré v súvislosti s konaním žalovaný poskytol žalobkyne titulom náhrady škody s príslušenstvom, bez súhlasu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Kópiu tejto Dohody právny zástupca žalobkyne pripojil k späťvzatiu návrhu. Dispozícia s návrhom patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Žalobkyňa účinne zobrala späť návrh v celom rozsahu, žalovaný so späťvzatím súhlasil vo svojom podaní zo dňa 19.01.2016, a taktiež so späťvzatím súhlasil aj vedľajší účastník na strane žalovaného, čo uviedol v podaní zo dňa 04.02.2016, preto súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil. 3. Žalobkyňa vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Uvedenú procesnú situáciu súd posúdil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože uhradil celý regresný nárok spolu s príslušenstvom žalobkyni, z dôvodu ktorého žalobkyňa vzala celý návrh späť. Žalovaný je preto povinný nahradiť trovy konania žalobkyni. V konaní vzniknuté trovy žalobkyni, žalovaný pred vyhlásením tohto rozhodnutia žalobkyni zaplatil, a táto si ich pred vyhlásením tohto rozhodnutia neuplatnila a súd jej ich teda ani nepriznal.

4. V konaní vznikli trovy aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré si právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného uplatnil za 5 úkonov právnej služby po 61,41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie proti rozsudku OS Prievidza 18.4.2013, odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prievidza 22.5. 2013, dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín 8.11.2013, účasť na pojednávaní Okresného súdu Prievidza 9.11.2015) vrátane režijného paušálu 4 x 7,81 eur a 1 x 8,39 eur. Za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Prievidza dňa 9.11. 2015 si vedľajší účastník uplatnil aj cestovné vo výške 32,60 eur (pri použitej vzdialenosti zo Zvolena do Prievidze a späť 127 km, koeficientu opotrebenia motorového vozidla na 1 km 0,183 eur, priemernej cene PHM zo dňa 9.11. 2015 1,10 eur za 1 liter a priemernej spotrebe PHM motorového vozidla 6,7 litra) a náhradu za stratu času 83,88 eur (6 polhodín x 13,98 eur). Spolu si tak vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil v konaní náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 555,79 eur aj spolu s 20 % DPH (bez DPH 463,16 eur). Súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal, pretože v konaní hájil záujmy žalovaného, ktorý však v konaní nebol ani sčasti úspešný, z dôvodu ktorého bol v konaní neúspešný aj vedľajší účastník na strane žalovaného.

5. Žalobkyňa bola v konaní zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) od povinnosti platiť súdne poplatky oslobodená, a preto táto poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona prešla na žalovaného. Tento v spore úspešný nebol (k späťvzatiu návrhu došlo až po zaplatení žalovanej sumy žalovaným žalobkyne v priebehu konania), a preto ho súd zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť vyššie citovaného zákona (6 % zo sumy 1.301,90 eur).

6. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 14.03.2016 opravil v záhlaví a v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. februára 2016, č.k. 12C/291/2015-195 označenie priezviska žalobkyne, ktoré správne znie: P.. V ostatných častiach zostalo citované rozhodnutie nezmenené. 7. Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti výroku, v ktorom mu súd nepriznal ako vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podal odvolanie intervenient na strane žalovaného (do 30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaného), v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, že zaviaže žalovaného k náhrade trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka ako i odvolacích trov konania. Uviedol, že si v rámci konania uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s ochranou práv realizovanou prostredníctvom účasti v tomto súdnom konaní. Vstúpil do konania na podnet žalovaného s tým, že popierajúc existenciu žalovaného nároku (resp. jeho časti) žalobkyne, poskytne žalovanému podporu, najmä z toho dôvodu, že neúspech žalovaného v tomto spore mal potenciál vo výsledku negatívne ovplyvniť jeho postavenie. Mal totiž so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, v dôsledku ktorej, by v prípade právoplatného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, bol zrejme povinný túto žalovanému v určitom rozsahu refundovať. Keďže mu hrozilo, že bude rozhodnutím o žalovanej pohľadávke, negatívne dotknutý vo forme zaviazania k refundácii žalovanej sumy, využil podnet žalovaného a na jeho a v konečnom dôsledku aj na svoju ochranu, do predmetného konania vstúpil. Od počiatku riešenia poistnej udalosti, považoval žalovanú pohľadávku resp. jej časť za spornú, a to z konkrétnych dôvodov, uvádzaných v rámci prvostupňového konania. Uvádzané dôvody tvorili dôveryhodný podklad k záveru; že nejde o účelovú a ani o zrejme bezúspešnú obranu. Tento jeho postoj k žalovanej pohľadávke bol žalovanému dobre známy. Napriek vedomosti o odmietavom postoji k žalovanej pohľadávke, sa však žalovaný rozhodol žalobkyni, proti jeho vôli, a navyše nelogicky po tom, čo sám navrhol jeho vstup do konania, žalovanú sumu uhradiť v celom rozsahu. V snahe chrániť práva a právom chránené záujmy jednak žalovaného no súčasne aj svoje, mu vznikli trovy konania, ktoré však výlučne v dôsledku správania sa žalovaného, vznikli úplne zbytočne. Úhradou žalovanej pohľadávky totiž odpadol dôvod na pokračovanie v spore, a to výlučne v dôsledku správania sa žalovaného. Rozhodnutím súdu o nepriznaní mu trov konania voči žalovanému, tak súd ho ,,sankcionoval" za neúspech v spore napriek tomu, že tento spôsobil výlučne žalovaný. Aplikačná prax v rámci inštitútu vedľajšieho účastníctva rozlišuje v postate dva typy vedľajšieho účastníctva, a to vedľajšieho účastníka, ktorý má z rozličných dôvodov záujem na výsledku sporu, avšak jeho rozhodnutím bude dotknutý len nepriamo (I. typ) a vedľajšieho účastníka, ktorý bude rozhodnutím dotknutý priamo, pretože medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, vyplýva z právneho predpisu určitý spôsob vyrovnania (II. typ) Načrtnuté rozlišovanie dvoch typov účastníctva tak umožňuje súdu rozhodnúť o náhrade trov konania v prospech vedľajšieho účastníka, pri zachovaní princípu spravodlivosti. Má za to, že priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi proti účastníkovi na strane ktorého vystupuje, nie je v rozpore so samotnou podstatou či účelom práve tohto typu vedľajšieho účastníctva.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval splnenie podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodoval v danej veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť

11. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých bolo rozhodnuté o zastavení konania, náhrade trov konania žalobkyne a o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 78,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolaním napadnuté nebolo a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

12. Podľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

13. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania intervenienta na strane žalovaného (do 30.06.2016 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) spoločnosti L. po tom, ako vo veci samej bolo konanie nenapadnutou časťou uznesenia právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu si žalobkyňa proti žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie náhrady škody na zdraví vo výške 1.301,90 eur s príslušenstvom. V priebehu konania vstúpil do konania na stranu žalovaného vedľajší účastník, L. Písomným podaním zo dňa 09.12.2015, vzala žalobkyňa návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Uviedla, že žalovaný v priebehu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 19.11.2013, uhradil prevodom na účet žalobkyne žalovanú škodu spolu s príslušenstvom. Žalobkyňa účinne zobral späť návrh v celom rozsahu, žalovaný so späťvzatím súhlasil vo svojom podaní zo dňa 19.01.2016, a taktiež so späťvzatím súhlasil aj vedľajší účastník na strane žalovaného, čo uviedol v podaní zo dňa 04.02.2016, preto súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil. Uvedenú procesnú situáciu súd prvej inštancie posúdil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože uhradil celý regresný nárok spolu s príslušenstvom žalobkyni, z dôvodu ktorého žalobkyňa vzala celý návrh späť. Žalovaný by bol preto povinný nahradiť trovy konania žalobkyni, avšak v konaní vzniknuté trovy žalobkyni, žalovaný pred vyhlásením rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyni zaplatil, a táto si ich pred vyhlásením tohto rozhodnutia neuplatnila a preto súd prvej inštancie jej ich teda ani nepriznal. V konaní si ďalej uplatnil náhradu trov konania aj vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom súd prvej inštancie správne náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal, pretože v konaní hájil záujmy žalovaného, ktorý zavinil zastavenie konania, preto bol povinný nahradiť trovy konania žalobkyni, teda v konaní nebol ani sčasti úspešný, z dôvodu ktorého bol v konaní neúspešný aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Teda ak nemá žalovaný nárok na náhradu trov konania, nemá právo na náhradu trov konania ani vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jeho strane. Odvolací súd záverom uvádza, že vedľajší účastník po vstupe do konania s poukazom na už vyššie spomínané ust. § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 disponoval až na niekoľko výnimiek rovnakými (procesnými) právami a povinnosťami ako hlavný účastník, na podporu ktorého v konaní vystupoval, a rovnako aj zdieľal ten istý procesný osud a znášal tie isté procesné dôsledky spojené s mierou dosiahnutého (ne)úspechu v konaní vrátane náhrady trov konania.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).