KSTN/4CoE/317/2011


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/317/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606209047 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4606209047.1



Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému R. R., bytom H., F.. J. XXX/X, o vymoženie 1.031,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. februára 2011, č.k. 2Er/756/2008-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zastavení exekúcie p otvrdzuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z m e ň u j e tak, že oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej trovy exekúcie vo výške 114,41 eur do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová č. 7, trovy exekúcie vo výške 124,36 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19.08.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 31.080,- Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje 1.031,67 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č.8, sp. zn. SR 1796/06 zo dňa 17.05.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2006 a vykonateľnosť dňa 03.06.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Šteinerovej dňa 28.09.2006. Dňa 30.09.2010 doručila súdu súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku spolu s vyúčtovaním trov. Na výzvu súdu doručil oprávnený súdu dňa 27.12.2010 Zmluvu o úvere č. 3630010 zo dňa 21.12.2005. Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či je alebo nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd aj bez návrhu rozhodne o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Preto je exekučný súd oprávnený skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať aj obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi. Z predloženej zmluvy o úvere č. 3630010 uzavretej dňa 21.12.2005 medzi oprávneným a povinným vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy poskytol oprávnený povinnému peňažné prostriedky vo výške 20 000,- Sk. Povinný mal dlžnú sumu vrátiť v 6-tich mesačných splátkach po 5.140,- Sk, počnúc dňom 20.01.2006. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré dlžník ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto vychádzajúc z definície spotrebiteľských zmlúv, dodávateľa a spotrebiteľa mal súd za to, že Zmluva o úvere č. 3630010 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2005 je spotrebiteľskou zmluvou. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že tá neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona). Nedostatok jednej z náležitostí spotrebiteľskej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale má za následok to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) vyplýva, že povinnému bolo uložené zaplatiť oprávnenému sumu 31.080,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 30.840,- Sk od 25.02.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznané plnenie je v rozpore so zákonom, je právom nedovolené, a preto je tu dôvod exekúciu na podklade takéhoto exekučného titulu v súlade s § 45 ods. 2 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastaviť. Z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie, prípadne aká časť poskytnutého úveru už bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku zaplatená. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Ak je rozhodnutie nevykonateľné v časti priznanej istiny, dôsledkom je aj nevykonateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, keďže úroky z omeškania sú iba príslušenstvom pohľadávky. Okrem toho dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) niekoľkonásobne prevyšuje zákonný úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Určenie úroku z omeškania vo Všeobecných podmienkach zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech oprávneného, preto súd považoval ustanovenie Všeobecných podmienok, ktorým bola určená výška úroku z omeškania na 0,25%, za neprijateľnú podmienku. Neprijateľnou podmienkou podľa § 54 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je aj požiadavka, aby spotrebiteľ, ktorý nesplnil svoj záväzok, zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takáto podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul je nevykonateľný, súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. O podnete súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti už nerozhodoval. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si poverená súdna exekútorka uplatnila trovy exekúcie spolu vo výške 139,88 eur, ktoré vyúčtovala ako: 8 hodín exekučnej činnosti á 6,64 eur, t.j. 53,12 eur (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), s prihliadnutím na každú aj začatú hodinu: 1. preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, 2. upovedomenie o začatí exekúcie, výzva, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát, 3. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Mesto Partizánske, 4. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Daňový úrad, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa, 5. výzva na úhradu pohľadávky v splátkach, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie (Tatra banka, VÚB, Dexia banka, Volksbnak Slovensko, ČSOB, SLSP, OTP, Poštová Banka, Uni Credit Bank Slovakia), 6. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Mesto Partizánske, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát, 7. predloženie návrhu na zastavenie exekúcie na OS (28.09.2010), predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a predloženie špecifikácie trov exekúcie na OS, 8. vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, zaslanie faktúry a vyúčtovania na trovy exekúcie, - 8 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. á 3,32 eur, t.j. 26,56 eur (§ 15 ods. 1 cit. vyhl): 1. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3. zisťovanie hnuteľného majetku vrátane motorových vozidiel, 4. zisťovanie nehnuteľného majetku povinného - celoslovenský portál, 5. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, 6. každé zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad, 7. doručenie príkazu na začatie exekúcie (Tatra banka, VÚB, Dexia banka, Volksbnak Slovensko, ČSOB, SLSP, OTP, Poštová Banka, Uni Credit Bank Slovakia), 8. doručenie exekučného príkazu na vyk. exekúcie (Tatra banka, VÚB, Dexia banka, Volksbnak Slovensko, ČSOB, SLSP, OTP, Poštová Banka, Uni Credit Bank Slovakia), - ako náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 44,68 eur (pozostávajúce z poštovného 35,39 eur, kolky a poplatky 0,13 eur, kancelárske potreby 9,16 eur), čo predstavuje trovy exekúcie vo výške 139,88 eur vrátane DPH. Súd nesúhlasil s vyúčtovaním súdnej exekútorky v časti vyúčtovanej odmeny podľa § 14, a súdnej exekútorke priznal odmenu za len 6 hodín účelne vynaložených na exekúciu. Za čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov: 1. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Daňový úrad, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa a 2. vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, zaslanie faktúry a vyúčtovania na trovy exekúcie, nebola súdnej exekútorke priznaná časová odmena. Za úkony "vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, zaslanie faktúry a vyúčtovania na trovy exekúcie" nebola priznaná časová odmena, pretože ide o administratívnu prácu, náhrada ktorej je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Za čas vynaložený na vykonanie úkonu "žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Daňový úrad, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa" nebola priznaná časová odmena, pretože za zisťovanie účtu povinného a platiteľa mzdy povinného bola priznaná paušálna odmena, a v prípade priznania aj časovej odmeny, by bola za vykonanie jedného úkonu priznaná odmena duplicitne. Aj keď vyhláška nevylučuje za vykonaný úkon priznanie paušálnej odmeny a zároveň aj časovej odmeny, priznanie časovej odmeny by nebolo v tomto prípade správne, pretože žiadosť o súčinnosť adresovaná Sociálnej poisťovni zo dňa 12.02.2009 je len fotokópia založená do spisu, ktorou bolo súčasne zisťované viacero údajov v rôznych veciach, a za predchádzajúce vyhotovenie žiadosti pre Sociálnu poisťovňu bola priznaná paušálna odmena. Celkovo bola súdnej exekútorke priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 124,36 eur, ktorá pozostáva z časovej odmeny v sume 39,84 eur, z paušálnej odmeny v sume 26,56 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 44,68 eur a z dane z pridanej hodnoty v sume 13,28 eur. S poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, čo bolo dôvodom zastavenia exekúcie, zavinil zastavenie konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl., avšak uvedené zmluvy nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodil, že poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Navyše aj účastníci si v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch. zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Mal za to, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obch. zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obch. zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Poukázal na to, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, v dôsledku čoho zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere /opis tovaru a služby, cena tovaru a služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby/. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného, nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Ďalej k tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne nepovažoval za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, pričom ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo 3/96 zo dňa 16.05.1996, 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004 ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Uviedol, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas plní. K otázke udeleného poverenia uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň vyjadril nesúhlas aj s výškou trov exekúcie priznaných súdnej exekútorke. Namietal, že pri niektorých úkonoch došlo zo strany súdnej exekútorky k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Nie je možné požadovať za jeden úkon paušálnu náhradu odmeny 3,32 eur aj odmenu 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Pokiaľ ide o priznanú náhradu hotových výdavkov, poukázal na ust. § 25 cit. vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom pod tento pojem nepochybne patria aj také položky ako kancelársky materiál, obálky, archivácia a iné. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 O.s.p. v platnom znení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Mala za to, že v danej veci by mal súd najprv rozhodovať o výsledku exekučnej činnosti, a to o zistenej nemajetnosti povinného, pričom nový exekútor by zistil tú istú skutočnosť. Preto návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora považovala za nepodstatný, nakoľko nemení objektívne zistenú skutočnosť o nemajetnosti povinného. Poukázala na to, že súdy prvého stupňa v exekučných veciach oprávneného vyhlasujú exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavujú.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne a v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie je potrebné ho podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením vo výroku o zastavení exekúcie a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

Správny je záver súdu prvého stupňa, že v každej fáze exekučného konania je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či nie je tu daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Námietku oprávneného uvádzanú v odvolaní, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovský rozsudok už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie totiž nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Rovnako správny bol aj záver súdu prvého stupňa v tom smere, že v tomto prípade zmluva o úvere zo dňa 21.12.2005 uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver, čo poplatok za jeho poskytnutie, prípadne aká časť poskytovaného úveru už bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku zaplatená, v dôsledku čoho z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Neobstojí ani námietka oprávneného uvádzaná v odvolaní, že v prejednávanej veci sa síce jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru totiž nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa predmetný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi konania možno podradiť pod ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a následne potom daná zmluva vyžaduje náležitosti stanovené v ust. § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd ďalej preskúmal aj výrokovú časť napadnutého uznesenia vo výroku o trovách exekúcie z hľadiska odvolacích námietok oprávneného. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Spôsob určenia a výšku odmeny, ako aj náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora pre danú vec upravuje vyhláška č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. v znení účinnom do 30.04.2008 (§ 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z.). Podľa § 14 ods. 1/, 2/, 3/ vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100,- Sk). Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí pri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Vyhláška nevylučuje, aby sa k tzv. časovej, hodinovej odmene, ktorá patrí súdnemu exekútorovi za čas účelne vynaložený na exekúciu, prirátala aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle vyhlášky odmeňované. Je logické, že časová odmena má pokryť všetok čas, ktorý exekútor strávil exekučnou činnosťou, teda aj čas za realizáciu úkonov, odmeňovaných paušálnou odmenou. Netreba pritom zabúdať na fakt, že v niektorých prípadoch patrí exekútorovi paušálna odmena za úkony doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a pod.), a teda vyslovene nezahŕňa odmenu za vyhotovenie týchto písomností, ktoré sa doručujú. Opačný názor by viedol k tomu, že exekútor bude síce odmenený napríklad za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ale nie za jeho vyhotovenie. Odvolací súd sa teda v tomto smere nestotožnil s námietkou oprávneného a zastáva právny názor, že je plne v súlade s právom, ak súdnemu exekútorovi bude priznaná tzv. časová (hodinová) odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie a k tejto odmene pristúpi aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle § 15 odmeňované.

Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, s prihliadnutím na obsahovú a časovú náročnosť jednotlivých uplatnených a účelne vykonaných úkonov exekučnej činnosti, odvolací súd dospel k záveru, že súdnej exekútorke patrí časová odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky za 6 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu á 6,64 eur, spolu 39,84 eur, a to za vyhotovenie: 1/ preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, 2/ upovedomenie o začatí exekúcie, výzva, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát, 3/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Mesto Partizánske, 4/ výzva na úhradu pohľadávky v splátkach, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie (Tatra banka, VÚB, Dexia banka, Volksbnak Slovensko, ČSOB, SLSP, OTP, Poštová Banka, Uni Credit Bank Slovakia), 5/. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Mesto Partizánske, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát, 6/ predloženie návrhu na zastavenie exekúcie na OS (28.09.2010), predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a predloženie špecifikácie trov exekúcie na OS. Odvolací súd dodáva, že pri výpočte časovej odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Súd má povinnosť odmenu uplatnenú súdnym exekútorom preskúmať, a to aj z hľadiska, či exekútorom uvádzaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. S prihliadnutím na časovú a obsahovú náročnosť jednotlivých vykonaných úkonov bola potom časová odmena za 6 hodín exekučnej činnosti priznaná správne a primerane.

Súdnej exekútorke patrí tiež paušálna odmena za 8 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky á 3,32 eur, spolu vo výške 26,56 eur, a to za: 1/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3/ zisťovanie hnuteľného majetku vrátane motorových vozidiel, 4/ zisťovanie nehnuteľného majetku povinného - celoslovenský portál, 5/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, 6/ každé zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad, 7/ doručenie príkazu na začatie exekúcie (Tatra banka, VÚB, Dexia banka, Volksbnak Slovensko, ČSOB, SLSP, OTP, Poštová Banka, Uni Credit Bank Slovakia), 8/ doručenie exekučného príkazu na vyk. exekúcie (Tatra banka, VÚB, Dexia banka, Volksbnak Slovensko, ČSOB, SLSP, OTP, Poštová Banka, Uni Credit Bank Slovakia).

Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhlášky podľa názoru odvolacieho súdu prináleží súdnej exekútorke len za poštovné vo výške 35,39 eur. Čo sa týka ostatných výdavkov za použitý papier a toner - 97 strán 6,44 eur, obálky - 26 ks 2,59 eur, spisový obal 0,13 eur a kolky a poplatky vo výške 0,13 eur, odvolací súd dospel k záveru, že hotové výdavky za spotrebný materiál a správne poplatky nemožno považovať za administratívne práce v zmysle § 25 cit. vyhlášky, avšak tieto odvolací súd nemal dostatočne preukázané napríklad pokladničnými blokmi, úradným záznamom a pod., preto ich súdnej exekútorke nepriznal.

Keďže súdna exekútorka je platiteľom DPH, prináleží jej taktiež DPH v ňou uplatnenej výške 19 % z priznanej odmeny v sume 66,40 eur, t.j. vo výške 12,62 eur tak, ako to vyplýva z ust. § 196 Exekučného poriadku.

Trovy exekúcie takto predstavujú sumu vo výške 114,41 eur pozostávajúcu z časovej odmeny vo výške 39,84 eur, paušálnej odmeny vo výške 26,56 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 35,39 eur a 19 % DPH vo výške 12,62 eur.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é.