KSTN/4CoE/120/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/120/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813215266 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813215266.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného P., a.s., so sídlom v K., O. X/A, T.: XX XXX XXX proti povinnej M. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. G., o vymoženie 18.175,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2719/2013-45, zo dňa 16. marca 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie po tvrdzuje.

Odvolanie oprávneného proti výroku II. o trovách exekúcie o d m i e t a.

Návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Výrokom II. oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. T. Z. PhD., trovy exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 10.07.2013 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 18.175,66 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/167/08-16 zo dňa 14.07.2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/167/08-37 zo dňa 10.08.2011 a č.k. 1Zm/167/08-69 zo dňa 21.10.2011. Súd prvej inštancie dňa 28.08.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. T. Z. PhD vykonaním exekúcie. Oprávnený dňa 19.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z doplnenia vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom oprávneného (Prvou stavebnou sporiteľňou a.s.) a povinným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.09.2006. Zaplatenie pohľadávky z úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad právneho predchodcu oprávneného. Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.09.2006 nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade originálu predloženej zmenky (a to v zmysle ust. § 175 a nasl. O.s.p.), pričom z exekučného titulu nevyplýva, že by zmenkový súd pred jeho vydaním skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinným vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie - zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, čo bolo v súlade s § 175 a nasl. O.s.p. a v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Následne v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z oprávneným predložených listín súd prvej inštancie zistil, že nárok vymáhaný v tomto konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom oprávnený nepreukázal, že v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený tieto skutočnosti v doplnení dokonca ani netvrdil, nakoľko v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie iba uviedol, že nešlo o spotrebiteľský vzťah, čo exekučný súd v odôvodnení tohto uznesenia vyvrátil. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP. Poukázal na to, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože exekučný súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného rozhodnutia upravené v § 226, § 228, § 230 a § 232 CSP (pôvodne § 159 O.s.p.) a § 110 Občianskeho zákonníka. Právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Z ohľadom na to mal oprávnený za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom akúsi sui generis právomoc dodatočne (spätne) vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, a to mimo rámca základného konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, potom takáto práva úprava je v priamom rozpore nielen s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP, ale aj s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Princíp právnej istoty ako dôležitý pilier ochrany práva v právnom štáte v sebe zahŕňa aj ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere. Z ústavnoprávneho hľadiska oprávnený považoval za absolútne neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza vo vykonávacom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 15/98, Pl. ÚS 3/00, Pl. ÚS 16/95, Pl. ÚS 16/06, I. ÚS 10/98, I. ÚS 10/00, I. ÚS 84/02, IV. ÚS 47/03, III. ÚS 142/03, I. ÚS 73/03). Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nepochybne odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, ako základným princípom právneho štátu, keď umožňuje exekučným súdom dodatočný, spätný prieskum súdnych rozhodnutí v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Mal za to, že v danej veci ide o pravú retroaktivitu, keďže nová právna úprava neguje účinky právoplatných súdnych rozhodnutí spätne, do minulosti. Zákonodarca sa snažil formálne legitimizovať zásah do účinkov právoplatných súdnych rozhodnutí tým, že zák. č. 438/2015 Z.z. zároveň doplnil do ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p. nové písmeno g/, na základe ktorého mohol účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu návrhom na obnovu konania aj v prípade, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená. Tu sa naplno prejavila nekoncepčnosť a nesystematickosť prijatých zmien, keď zákonodarca absolútne opomenul, že návrh na obnovu konania bolo/je možné podať len v objektívnej lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, čím znemožnil akúkoľvek procesnú obranu veriteľov v prípadoch, keď od právoplatnosti exekučného titulu uplynuli viac ako 3 roky. V tomto smere žiadal, aby odvolací súd v záujme ochrany základných práv oprávneného podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR a § 37 zák. č. 38/1993 Z.z. o Ústavnom súde SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s čl. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odvolacie konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. K vecnej stránke napadnutého uznesenia poukázal na to, že podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu iba v tom prípade, ak sa v základnom konaní uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky alebo na obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nemôže zastaviť exekúciu len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti okrem platnosti samotnej zmenky. Práve preto zákonodarca uložil oprávneným povinnosť doplniť návrh na exekúciu o opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa samotného právneho vzťahu s povinným a tieto skutočnosť aj preukázať, aby mohol exekučný súd sám kvalifikovane preskúmať, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola základom vzťahu, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo existovalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal a len pri identifikovaní konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozporu s dobrými mravmi pripustil možnosť zastavenia exekúcie. V predmetnej veci však súd zastavil exekúciu len na tom základe, že sa zmenkový súd v základnom konaní sp. zn. 1Zm/167/2008 nezaoberal zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2006, na základe čoho dospel k záveru, že je nepochybné, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu vytýkal, že nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku resp. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Mal za to, že exekučný súd je tým súdom, ktorý mal skúmať dôvody dané v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, nakoľko mal k dispozícii doklady na základe ktorých bolo možné určiť, či zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, a len v prípade ich zistenia mohol exekúciu zastaviť. Rovnako neskúmal obmedzenie na použitie zmenky vo vzťahu k zmluve o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2006. Poukázal na to, že uvedená zmluva nepodlieha režimu zákona č. 258/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale iba režimu zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa, pričom v čase vystavenia zmenky neexistovalo žiadne obmedzenie ani zákaz na jej použitie ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Oprávnený mal za to, že v danom prípade neexistoval žiadny dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že odvolací súd zruší odklad exekúcie a uloží súdnemu exekútorovi pokračovať v exekúcii.

3. Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 3 zák. č 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou OSP, proti právoplatnému rozsudku vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, je za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.07.2013 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 18.175,66 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/167/2008-16 zo dňa 14.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2013. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 28.08.2013. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.

14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č.k. 1Zm/167/2008-16 zo dňa 14.07.2008 vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. V zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015, v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto ustanovenia vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o zákonom vyžadované náležitosti. 15. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. o zastavení exekúcie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne, keď vo veci aplikoval ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplnenia návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe predloženej zmenky, ktorú vystavila povinná v prospech právneho predchodcu oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.09.2006.

16. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil.

17. Hoci exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, veriteľ má v zmysle § 3 zák. č. 125/2016 Z.z. o opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou O.s.p., možnosť podať žalobu na obnovu (základného) konania vedeného Okresným súdom Bratislava V, pod sp. zn. 1Zm/167/2008. Neobstojí preto odvolacia námietka oprávneného, že postupom podľa § 243f Exekučného poriadku by malo dochádzať k vecnému prieskumu právoplatných súdnych rozhodnutí exekučnými súdmi mimo rámec základného konania.

18. Čo sa týka existencie objektívnej 3-ročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (§ 403 ods. 2 CSP), odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok túto lehotu nevzťahuje na všetky prípady žalôb na obnovu konania, ale pripúšťa z nej viaceré výnimky. Dôvod obnovy konania v prípadoch zastavených exekučných konaní vedených na poklade zmenky nie je upravený priamo v Civilnom sporovom poriadku, ale vyplýva z osobitného zákona č. 125/2016 Z.z., preto bude potrebné v konaní o žalobe na obnovu konania (podľa § 409 a nasl. CSP), komplexne posúdiť otázku možnosti podania žaloby na obnovu konania po uplynutí 3-rokov od právoplatnosti rozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na základné princípy platné pre Civilný sporový proces, najmä čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 ako i čl. 16 CSP.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné konštatovať nesúlad ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s Ústavou SR ani to, že by zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, v tomto štádiu konania predstavovalo zásah do ústavných práv oprávneného. Vo vzťahu k predmetnému exekučnému titulu má oprávnený zákonnú možnosť podať žalobu na obnovu konania, pričom následne v základnom konaní by malo dôjsť k posúdeniu zákonnosti vymáhaného nároku aj z hľadiska spotrebiteľského práva. Za predpokladu, že nárok oprávneného nie je v rozpore so zákonom, oprávnený cestou mimoriadnych opravných prostriedkov ( obnovy konania) môže získať nový exekučný titul bez toho, aby mu hrozilo nebezpečenstvo premlčania predmetného nároku.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP zamietol.

21. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II. o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov o možnosti podať odvolanie zo strany súdu prvej inštancie.

22. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí. 24. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere došlo k zmene oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k napadnutému výroku II. o trovách exekúcie boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vo výroku II. o trovách exekúcie odvolanie odmietol v zmysle § 386 písm. c/ CSP a zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).