KSTN/3To/93/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/93/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010116 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3617010116.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Dušan Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému N. R., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom Q. nad U. č. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2017, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. júla 2017, sp.zn. 1T/46/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného N. R. zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. júla 2017, sp.zn. 1T/46/2017, bol obžalovaný N. R. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že v bližšie nezistených dňoch a časoch, v priebehu asi troch až štyroch mesiacov neupresneného obdobia po Vianociach roku 2016 sa v D. na U. E. pri bankomate Prima Banky vyhrážal H. H. po tom, ako vyberala peniaze z bankomatu, že ak mu nedá nejakú finančnú hotovosť, tak dostane, alebo že jej rozbije mobil, na čo poškodená v obave o svoj život a zdravie, mu finančné hotovosti v rôznych výškach odovzdala, a následne po tom čo poškodená H. H., ako jeho priateľka sa snažila s ním ukončiť vzťah tým, že sa s ním nechcela stretávať pre jeho agresivitu a neustále si pýtanie peňazí obžalovaným od nej, jej obžalovaný v presne neustálenom čase začiatkom roka 2017 poslal na jej mobilný telefón č. XXXX XXX XXX SMS správu, že ak nepríde, tak jej porozbíja okná, a následne v mesiaci apríl roku 2017 od dňa 11.04.2017 v čase od 19:06 hod. do dňa 12.04.2017 do 17:59 hod., keď sa poškodená zdržiavala v mieste jej trvalého bydliska, jej v snahe aby mu zdvihla telefón a komunikovala s ním, posielal z mobilného telefónu č. +XXXXXXXXXXXX, evidovaného na jeho meno v telekomunikačnej spoločnosti O2 v dňoch 11.04.2017 a 12.04.2017 výhražné správy s vulgárnymi nadávkami a vyhrážkami, že ak mu nezavolá tak zdochne, že jej dáva poslednú šancu aby zdvihla, lebo uvidí, čo spraví, že ide k nej, že keď mu nezavolá, tak pôjde za starým a zbije ho, že jej to prisahá a že bude vyprávať u nich, že bola od neho tehotná a aby zdvihla, že má poslednú šancu, pričom po tom ako jej poslal dňa 12.04.2017 o 17:59 hod. správu, že je pri pošte a keď nedôjde do 10 minút, tak prisahá na malú, že má poslednú šancu a uvidí čoho je schopný a v čase o 18:05 hod. správu, že sa má pozrieť cez okno, že ide k nej, že mala šancu, ale čo už, ako chce, má to mať a o 18:11 hod. správu, aby sa pozrela cez okno, že už je tam, pričom poškodená sa s obžalovaným nechcela rozprávať a stretnúť a z jeho vyhrážok mala strach.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. n/ Tr.zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 5 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu odvolanie proti výroku o treste do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Vo vlastných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že žiada o zmiernenie výšky trestu. Celý skutok úprimne oľutoval a sľubuje súdu, nakoľko má doma početnú rodinu, o ktorú sa chce starať, že vec sa už nebude opakovať. Je potrebný a nenahraditeľný voči svojej rodine, nakoľko jeho otec je na dôchodku. Obžalovaný v závere uviedol, že pre svoju rodinu je potrebný a nenahraditeľný, nakoľko jeho otec je na dôchodku.

Obhajca v úvode dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Nakoľko sa obžalovaný v konaní priznal k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe, obhajoba namieta najmä výšku uloženého trestu, nakoľko súd neuznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák. Podľa názoru súdu táto okolnosť predpokladá okrem priznania sa obžalovaného k stíhanému skutku aj tú skutočnosť, aby svoju trestnú činnosť oľutoval. Súd konštatoval, že u obžalovaného na základe jeho postoja nadobudol dojem, že išlo iba o formálne priznanie, aby obžalovaný týmto získal jednu poľahčujúcu okolnosť. Toto tvrdenie súd oprel o vyjadrenie obžalovaného v záverečnej reči, kde obžalovaný údajne iba stroho uviedol, že ľutuje a želá si čo najmenší trest. Obhajoba má za to, že súd nesprávne považoval nižšiu úroveň vyjadrovacích schopností obžalovaného za neúprimnosť jeho oľutovania, keďže obžalovaný svoje konanie priznal a oľutoval opakovane už v priebehu prípravného konania. Podľa názoru obhajoby nemožno v neprospech obžalovaného posudzovať okolnosť, že poškodená obžalovanému jeho konanie neodpustila, ako okolnosť rozhodujúcu pri posudzovaní úprimnosti oľutovania spáchaného skutku, nakoľko takýto argument nemá oporu v zákone. Záver súdu teda obhajoba považuje za nesprávny, keďže má za to, že súd by mal brať do úvahy dve poľahčujúce okolnosti a v zmysle § 36 písm. n/, l/ Tr.zák., jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. a následne aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. Obhajoba je toho názoru, že v tomto prípade je možné uplatniť rozhodnutie č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 5/2017. Na základe vyššie uvedených skutočností obhajoba má za to, že trest uložený obžalovanému je neprimerane vysoký. V závere dôvodov odvolania obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží miernejší trest s aplikáciou ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa prokurátor osobitne písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por., pretože napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výroku rozsudku okresného súdu o treste odňatia slobody, uloženému obžalovanému. Aj s poukazom na neprípustnosť odvolania obžalovaného proti výroku o vine v rozsahu vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr.por. preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa mohla vzťahovať len na výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste.

Z dôvodov podaného odvolania nepochybne vyplýva, že obžalovaný namietal nesprávne posúdenie otázok ním prejavenej ľútosti nad spáchanou trestnou činnosťou vo vzťahu k aplikácii § 36 písm. l) Tr.zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.zák. a neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por.

Na základe preskúmania správnosti výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému napadnutým odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu, odvolací súd, súc viazaný obžalovaným uplatneným dôvodom odvolania, namietaným nesprávnym posúdením úprimnosti oľutovania činu obžalovaným v trestnom stíhaní, odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu pri ustaľovaní odpovede na túto rozhodnú otázku nevykazuje znaky arbitrárnosti. Z vykonaného dokazovania na jednej strane síce vyplýva, že obžalovaný v konaní verbálne (ústne) vyjadril oľutovanie činu, avšak na druhej strane nemožno opomenúť správne zistenie okresného súdu, podľa ktorého obžalovaný sa tejto úmyselnej trestnej činnosti dopustil krátko po tom, čo na neho bolo pôsobené nie krátkym nepodmienečným trestom odňatia slobody za inú jeho úmyselnú trestnú činnosť. Niet pritom pochýb, že výkon predchádzajúceho trestu odňatia slobody v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. mal viesť obžalovaného k tomu, aby po jeho vykonaní viedol riadny život. Za tejto dôkaznej situácie preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dôvodne vytknúť okresnému súdu správnosť záveru o tom, že obžalovaným verbálne prejavené oľutovanie trestného činu nemožno považovať za úprimné v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. obžalovanému v danom prípade je správne a v súlade so zákonom.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody, uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade. Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd v súlade aj s ustanovením § 38 ods. 5 Tr.zák. v danom prípade správne ustálil trestnú sadzbu v rozsahu 48 mesiacov až 72 mesiacov. Preto uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici správne ustálenej trestnej sadzby (vo výmere 48 mesiacov) s poukazom na recidívu obžalovaného ani podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por.

Pokiaľ sa obhajoba domáhala v dôvodoch odvolania aplikácie ustanovenia § 39 Tr.zák. na základe zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.zák. s poukazom na stanovisko publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017, krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že uvedené stanovisko neukladá obligatórne súdom povinnosť aplikovať ustanovenie § 39 Tr.zák. pre prípad zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.zák., ale hovorí len o fakultatívnej možnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd v danom prípade nepostupoval v rozpore s uvedeným stanoviskom. V danej veci je potrebné opakovane zdôrazniť, že okresný súd ukladal trest obžalovanému, ktorý sa dopustil zločinu po tom, čo vykonal trest odňatia slobody za iný jeho zločin, ktorá okolnosť v zásade sama osebe vylučuje uloženie trestu na dolnej hranici zákonnej sadzby. Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému v danom prípade na dolnej hranici trestnej sadzby musí v sebe zahŕňať aj dôsledné a úplné prihliadnutie na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.