KSTN/3To/84/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217010088 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3217010088.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému R. T., nar. XX.XX.XXXX v N. nad N., trvale bytom O. N. nad N., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2017, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. júla 2017, sp.zn. 1T/35/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. júla 2017, sp.zn. 1T/35/2017, bol obžalovaný R. T. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že dňa 19.12.2016 v čase o 15.00 hod. v N. D. BI. byte č. X na Ul. W. č. XXX/X v obývacej izbe pristúpil k svojmu otcovi R. T., nar. X.X.XXXX a pýtal od neho peniaze, ktoré mu poškodený odmietol vydať, na čo ho obvinený oboma rukami sotil na posteľ tak, že poškodený padol na posteľ a ležal na chrbte, obvinený mu jednou rukou držal ústa, pretože poškodený kričal o pomoc a druhou rukou mu prehľadal vrecká na nohaviciach, pričom z ľavého predného vrecka nohavíc mu vzal hotovosť vo výške 240 Eur, pričom následne poškodeného pustil a z bytu odišiel do herne, kde časť z odcudzených peňazí minul pre vlastnú potrebu tak, že ich prehral na herných automatoch a nakúpil za ne alkoholické nápoje, čím poškodenému R. T. spôsobil viaceré povrchové plošné rany tváre o celkovej ploche 5 cm? v oblasti ľavého oka a v oblasti pravého líca a škodu vo výške 240 Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l/, n/ Tr.zák. a s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote prokurátor okresnej prokuratúry podal proti nemu písomne odvolanie v neprospech obžalovaného, pokiaľ ide o jeho výroky o uloženom treste odňatia slobody. Následne prokurátor odvolanie zdôvodnil. V úvode odôvodnenia odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku s tým, že podľa jeho názoru okresný súd na základe uznania viny správne ustálil skutkový stav v predmetnej veci, tento aj správne vyhodnotil po právnej stránke a taktiež správne konštatoval vinu obžalovaného. Dôvodne bolo tiež obžalovanému uložené ochranné opatrenie. Prokurátor sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu o treste uloženom obžalovanému z dôvodu, že tento bol uložený vo výmere, ktorá sa javí ako neprimerane mierna. Súčasne je toho názoru, že trest v tej podobe, ako bol obžalovanému za jeho trestnú činnosť uložený, nezohľadňuje hľadiská ochrany spoločnosti v zmysle generálnej a individuálnej prevencie. Z dokazovania vykonaného vo veci, podľa názoru prokurátora nevyplynuli žiadne také okolnosti, ktoré by v jeho prípade odôvodňovali postup v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. a uplatniť tak u neho celkom výnimočný právny inštitút mimoriadneho zníženia trestu, naviac v takom rozsiahlom meradle, kedy mu bol vymeraný trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby viac ako o jednu polovicu. Za takéto okolnosti nie je možné považovať skutočnosť, že v období pred vzatím do väzby vo svojej práci nemal konflikty a ani absencie, alebo že sa vo výkone väzby správa na požadovanej úrovni. Je potrebné naopak poukázať na skutočnosť, že v prípade jeho konania sa nejednalo o ojedinelé vybočenie z jeho bežného života. Napriek zahladeniu jeho minulých odsúdení z obsahu odpisu registra trestov, týkajúceho sa jeho osoby, vyplýva, že sa v minulosti už opakovane, a to spolu 4-krát, dopustil úmyselnej trestnej činnosti majetkovej povahy. Navyše v období bezprostredne predchádzajúcom jeho vzatiu do väzby sa v mieste bydliska svojich rodičov, kde ho prichýlil poškodený, jeho otec R. T., bez čoho by obžalovaný sám bol vlastne bezdomovcom, sa opakovane a pravidelne neoprávnene zmocňoval jeho finančných prostriedkov, pochádzajúcich z jeho dôchodku, čím na ňom po dlhšie obdobie trestuhodne parazitoval, navyše k svojej matke sa správal vulgárne. Pokiaľ ide o súdom priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, možnosť jej priznania vylučuje už samotný fakt, že si na spáchanie skutku v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu vôbec nespomínal, a teda ani nemohol poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní dôkazné informácie, ktoré by im pomohli objasniť ním spáchanú trestnú činnosť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, prokurátor navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák. s poukazom k § 36 písm. l/ Tr.zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V úvode vyjadrenia obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Obžalovaný sa plne stotožňuje s uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Má za to, že uvedený trest spolu s uložením ochranného liečenia protialkoholického ústavnou formou, je vzhľadom na okolnosti tohto prípadu dostatočný a zabezpečí nápravu pri súčasnom zohľadnení ochrany spoločnosti v zmysle generálnej a individuálnej prevencie. Obhajoba zastáva názor, že konajúci súd nepochybne správne uplatnil postup podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. K námietke prokurátora ohľadne priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., obhajoba uviedla uvádza, že napriek tomu, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, od počiatku trestného stíhania spáchanie skutku nepopieral a veľmi detailne opísal priebeh dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu, a to s uvedením všetkých podstatných informácií od rána až do času, kedy mu bola obmedzená osobná sloboda. Dobrovoľne odpovedal na všetky položené otázky, podrobil sa znaleckému vyšetreniu duševného stavu a ochotne zodpovedal všetky otázky súvisiace s vyšetrením. Spáchanie skutku úprimne oľutoval a ľutuje ho dodnes. Poškodenému otcovi sa ospravedlnil osobne počas jeho návštevy vo vyšetrovacej väzbe a aj na poslednom pojednávaní. Otec, matka aj sestra mu odpustili, pravidelne ho navštevovali vo výkone väzby a prisľúbili mu ubytovanie a pomoc po prepustení z výkonu trestu. Obhajkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výrokom rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému. Aj s poukazom na neprípustnosť odvolania proti výrokom o vine v rozsahu vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa mohla vzťahovať len na výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste. Z dôvodov podaného odvolania, najmä petitu dôvodov odvolania nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a zrejme aj porušenie ustanovení Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Na úvod svojich zistení a úvah považuje odvolací súd zdôrazniť, že k preskúmaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku v konečnom dôsledku pristupoval aj vo vzájomnej súvislosti s uloženým ochranným liečením, keďže podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. sankcie (trest a ochranné opatrenie) podľa tohto zákona sú právnym následkom trestného činu.

Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku o uloženom treste obžalovanému, odvolací súd najskôr pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti prokurátorom namietaného porušenia ustanovení Trestného zákona.

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák.

V súvislosti s prokurátorom namietanou správnosťou aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásenie o svojej vine zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že v procese uvedeného vyhlásenia obžalovaného a rozhodovania okresného súdu o prijatí tohto vyhlásenia bol obžalovaný poučený v súlade s ustanovením § 257 Tr. por., vrátane osobitného poučenia podľa § 257 ods. 5 Tr. por. o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (z dôvodu porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom).

Podľa § 36 písm. n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súvislosti s preskúmavaním správnosti postupu okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 36 písm. n) Tr.zák., v dôsledku ktorého postupu okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného podľa uvedeného ustanovenia, senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej súdnej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia naďalej zotrváva na právnom názore, podľa ktorého možno síce prisvedčiť názoru, že poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp.zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov argumentáciu prokurátora v dôvodoch odvolania nepovažoval odvolací súd za rozhodnú pre posúdenie správnosti aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so zákonom, ak v danom prípade aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu. Okresný súd uvedený postup odôvodnil nasledovne:

„Prokurátor okresnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, s čím sa súd nestotožnil, keďže má za to, že takto navrhnutý trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Pri hodnotení okolností prípadu, ktorými sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa ako i osobných pomerov páchateľa, dospel súd k záveru, že u obžalovaného by uloženie trestu odňatia slobody i pri dolnej hranici trestnej sadzby (sedem rokov) bolo neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, avšak v súčasnosti sa už na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, priestupkov sa nedopustil, sťažnosti na neho neboli podané. Od 04.05.2016 do 31.12.2016 bol zamestnaný v spoločnosti TEDOS s. r. o. Bánovce nad Bebravou, dochádzku mal bez absencie, konflikty v kolektíve nemal. Súd mal ďalej za preukázané, že vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu rešpektuje, k osobám, s ktorými prichádza do styku zachováva zásady slušného správania, vo vzťahu k obvineným, s ktorými je ubytovaní neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie, nedovolenej činnosti sa nedopustil, priebeh výkonu väzby je zatiaľ bezproblémový. Svedok - poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že syn, keď nie je opitý, je dobrý, navštevovali ho vo výkone väzby, syn sa mu ospravedlnil, po výkone trestu odňatia slobody bude môcť u nich bývať. U obžalovaného bol u neho zistený chronický syndróm závislosti od alkoholu s počínajúcou etyltoxickou degradáciou a depraváciou, k pitiu je aktuálne kritický, súhlasí resp. až žiada protialkoholické ústavné liečenie. Súd hodnotiac osobu obžalovaného, jeho doterajšie správanie sa pred, ako aj po spáchaní trestnej činnosti, z hľadiska možnosti jeho prevýchovy, prihliadajúc na okolnosti prípadu, ako aj jeho osobné pomery, má za to, že uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za súčasného uloženia ochranného liečenia protialkoholického ústavnou formou (v súlade so znaleckým posudkom) je dostatočný, zabezpečí nápravu obžalovaného, pričom zároveň rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.“

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia podľa názoru jasne a zrozumiteľne vyplýva, čím okresný súd odôvodnil svoj postup pri aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zák., podklady úvah okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku mal okresný súd pri týchto svojich úvahách na zreteli aj okolnosti svedčiace v neprospech obžalovaného, na ktoré poukazoval prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že okresný súd dôsledne skúmal a vyhodnotil aj príčiny trestnej činnosti obžalovaného, ktoré príčiny vzhliadol primárne v jeho závislosti na alkohole. Z uvedeného vyplýva, že odstránením závislosti obžalovaného na alkohole, vzhľadom na doterajšie poznatky o jeho osobe, je možné logicky a dôvodne predpokladať, že vykonaním trestu odňatia slobody, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom a úspešným vykonaním ochranného liečenia je možné zabezpečiť účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. S poukazom na uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil ani s opodstatnenosťou názoru prokurátora o neprimeranosti uloženého trestu v prospech obžalovaného. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené a nezistiac existenciu dôvodov, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.