KSTN/3CoE/176/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/176/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899055 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508899055.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: C. N., bytom D. XXXX, E. F., o vymoženie 1.075,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5Er/183/2008-72 zo dňa 20. apríla 2012 jednomyseľne dňa 8. augusta 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že poverením č. 5304 005726 zo dňa 11.03.2009 poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú vykonaním exekúcie na vymoženie 1.075,48 eur s príslušenstvom, a to na podklade notárskej zápisnice č. U. XXXX/XXXX, NZ XXXXXX/XXXX spísanej dňa 29.11.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Dňa 22.11.2010 mu bol doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, že namiesto pôvodnej súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej poverí vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením č.k. 5Er/183/2008-63 zo dňa 11.03.2009 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie trov notára za spísanie notárskej zápisnice v celkovej výške 84,05 eur, trov právneho zastúpenia vo výške 57,29 eur a zmluvnej pokuty vo výške 3,98 eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2009. Súd prvého stupňa, za účelom rozhodnutia o ďalšom postupe v nadväznosti na návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, preskúmal exekučný titul, ako aj zmluvu o úvere č. 3300100 zo dňa 06.08.2003. V danom prípade mal preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere č. 3300100 zo dňa 06.08.2003 spísaná medzi oprávneným a povinným. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podľa súdu prvého stupňa koncipované veľmi všeobecne a široko. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi potom spôsobuje jeho neurčitosť, a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo mu už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase jeho uznania. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej zápisnici zo dňa 29.11.2003 za neho určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani vedomosť mať nemohol. Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody vôle. Povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než Mgr. Tomáša Kušníra. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o jeho slobodnej vôli pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Navyše táto skutočnosť, že meno Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného bolo priamo zakomponované do predtlače, a teda menovaný advokát bol vybraný priamo oprávneným, nenasvedčuje záveru, že bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral, teda že bude hájiť záujmy oprávneného, ktorého okrem toho i zastupuje v mnohých iných súdnych konaniach. Týmto postupom sa predmetné plnomocenstvo opätovne dostáva do rozporu so zákonom, keďže splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného súd prvého stupňa potom splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere č. 3300100 zo dňa 06.08.2003 vyhodnotil ako absolútne neplatné. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu vykonaných v mene povinného pre ňu nemohli nastať žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu je i notárska zápisnica zo dňa 29.11.2003, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír v zast. Mgr. Brunom Žlnayom ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že vo vzťahu k návrhu na zmenu súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorého zmenu oprávnený navrhol podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 a o ktorom návrhu súd prvého stupňa z hľadiska procesnej ekonómie už nerozhodoval, keďže celú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov exekúcie samostatným uznesením, po tom čo súdna exekútorka predloží exekučný spis potrebný k ich rozhodnutiu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov notárskej zápisnice na právne postavenie povinného tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.10.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Uviedol, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinného je zjavný jeho úmysel, jeho vôľa a nemožno mať pochybnosti o obsahu jeho vôle. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/ záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa nemohla platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na absurdnosť záveru súdu prvého stupňa, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinný toto právo nevyužil. Ak udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, do kedy povinný dlh splatí. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bola povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol, v rozpore s ktorým záujmom povinného. Záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex.por. musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 3 Co 7/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd prvého stupňa už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd prvého stupňa po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov. Odvolací súd ďalej uzaviera, že exekučným titulom je vo všeobecnosti vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex. por. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por.

Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 5049/2003, NZ 111960/2003 zo dňa 29.11.2003, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, zastúpeného na základe substitučnej plnej moci Mgr. Brunom Žlnayom, ktorého plná moc bola udelená povinným v zmluve o úvere č. 3300100 zo dňa 06.08.2003. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 29.11.2003 preto nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že neobstojí ani námietka oprávneného, podľa ktorého súd prvého stupňa vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie exekúcie, čím už raz posudzoval vec, o ktorej právoplatne rozhodol. Je pravdou, že súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak zistí ich súlad so zákonom, tak súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie, inak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Napriek tomu, že v preskúmavanej exekučnej veci súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie, to ešte neznamená, že exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd, ktorý dohliada na zákonnosť vedenia exekúcie totiž exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.), a to v každej fáze exekučného konania, ak zistí, že sú dané dôvody na jej zastavenie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke preto v tomto prípade nie je dôvodom, ktorý by súdu prvého stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať exekučný titul pre jeho súlad so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.