KSTN/2CoE/133/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/133/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200408 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814200408.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Peter Stano, advokát, so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou STANO a partneri s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, proti povinnému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, A., pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. februára 2014, č. k. 9Er/68/2014 - 9, takto dňa 27.januára 2015

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Márie Zervanovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 38 ods. 1 a § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.12.2013 domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní vo výške 72,54 Eur, súdneho poplatku za žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 38,66 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. 15Ro/189/2009-14 zo dňa 10.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.12.2009 a ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, istinu vo výške 18,90 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 72,54 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. A. Z., advokáta. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnený na základe Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 01.04.2009, uzavretej medzi JUDr. A. Z., advokátom, a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, so sídlom Bratislava, Röntgenova 26, domáhal vymoženia trov právneho zastúpenia vo výške 72,54 Eur z pôvodného sporového konania. Podľa čl. V bod 5.1, 5.2 Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 01.04.2009, advokátovi prináleží za činnosti podľa čl. II odmena vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom (trovy právneho zastúpenia). Advokátovi vzniká nárok na odmenu vo výške náhrady trov právneho zastúpenia dňom ich priznania súdom. Okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, právoplatne prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, spoločnosť postupuje túto pohľadávku advokátovi JUDr. A. Z.. Súd prvého stupňa takto dohodnuté postúpenie pohľadávky nepovažoval za platné. Uviedol, že v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť aj pohľadávka, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, kedy okamih postúpenia pohľadávky, ktorá v dobe uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikla, v tomto prípade okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. právoplatne priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti. Súd prvého stupňa dôvodil, že postúpená pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmetom plnenia, osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom), resp. vymedzená tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednoznačne zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade bola postúpená pohľadávka určená len všeobecne, ako náhrada trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, a teda nebola identifikovaná dostatočne určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s tým istým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 12/2010, v ktorom okrem iného uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom a teda, že nikdy nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. určuje len platobné miesto, ak účastníkovi bola prisúdená náhrada trov konania a účastníka v konaní zastupoval advokát. Na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba účastník, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, v tomto prípade spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávneným z exekučného titulu zostáva spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35701722 a JUDr. Peter Z. nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní a je potrebné žiadosť súdneho exekútora zamietnuť z titulu rozporu žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v prípade, ak mal súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie nie je úplný, alebo správny, mal oprávneného vyzvať podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku na jeho opravu. Domnieval sa, že súd prvého stupňa nepostupoval správne pri svojom odôvodnení. Zastával názor, že na oprávneného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prešla pohľadávka na základe čl. V. bod 5.2 Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 01.04.2009, ktorá bola súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie. Pohľadávka definovaná v čl. 5 bod 5.2. zmluvy je zrozumiteľne definovaná ako budúca pohľadávka, ktorá vznikne z drobného sporu, ktorým vymáhanie „hlavnej“ pohľadávky voči povinnému, vzhľadom na jej výšku, nepochybne je. Je nepochybné, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, a teda pohľadávka pôvodného veriteľa prešla týmto okamihom na oprávneného. Dôvodil, že v danom prípade sa jedná o generálnu cesiu (rámcové postúpenie pohľadávky), na základe ktorej možno postúpiť viacej pohľadávok toho istého veriteľa, alebo ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli z rovnakého dôvodu. Spôsob určenia postupovaných pohľadávok zákon nestanovuje, ale je iba na účastníkoch, aké identifikačné kritériá si zvolia. Ďalej uviedol, že súdna prax v zhode s doktrínou vyjadrila, že je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku, musí ísť však o určitú, alebo určiteľnú pohľadávku. Pohľadávka sa považuje za určiteľnú, ak možno opísať právny dôvod, na základe ktorého má pohľadávka vzniknúť. V danom prípade je právny dôvod, na základe ktorého má pohľadávka vzniknúť, jasný. Rozsah pohľadávky je daný tým, že sa postupuje pohľadávka vzniknutá z titulu trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej v tom ktorom konkrétnom rozhodnutí. Poukázal na to, že konkrétna osoba dlžníka nemusí byť pri postúpení pohľadávky určená jej osobnými údajmi, ale postačí ak je určiteľná ako subjekt označeného právneho vzťahu. Ďalej dal do pozornosti, že judikatúra považuje požiadavku určitosti zmluvy pri globálnej cesii tak, ako je tomu v tomto prípade, za splnenú aj v prípade, keď zmluva neobsahuje výpočet všetkých prevedených pohľadávok, ak je z identifikačných znakov zvolených účastníkmi nepochybné, ktoré pohľadávky sú predmetom cesie. Postačuje, ak z ohraničenia súhrnu pohľadávok odkazom na príslušnú zmluvu bolo zrejmé nielen kto je dlžníkom, ale tiež aj právny dôvod vzniku pohľadávok. Mal za to, že zo zmluvy o postúpení je zrejmý spôsob, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postúpenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 15Ro/189/2009-14 zo dňa 10.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.12.2009. Týmto rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi - spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21 (teraz Röntgenova 26), IČO: 35 701 722, (ďalej len „DIGI SLOVAKIA, s.r.o.“), zastúpenej oprávneným, sumu 18,90 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 72,54 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. A. Z., advokáta.

K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil Zmluvu o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch uzatvorenú dňa 1. apríla 2009 medzi advokátom JUDr. A. Z. (oprávneným v tomto exekučnom konaní) a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. Z článku V. bod 5.1 tejto zmluvy vyplýva, že advokátovi spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. prináleží za činnosti podľa článku II. tejto zmluvy odmena vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom (trovy právneho zastúpenia). V článku V. bod 5.2 sa zmluvné strany dohodli, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. právoplatne prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., uvedená spoločnosť postupuje túto pohľadávku advokátovi (oprávnenému) za odplatu vo výške nároku advokáta (oprávneného) na odmenu podľa bodu 5.1. Zmluvné strany sa dohodli, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu na úhradu trov právneho zastúpenia vzniká oprávnenému priamy nárok na úhradu trov právneho zastúpenia voči dlžníkovi. V článku II. bod 2.1 predmetnej zmluvy sa oprávnený zaviazal, že za podmienok dohodnutých v tejto zmluve bude poskytovať spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. právnu pomoc podľa bodu 2.2 pri vymáhaní pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. vzniknutých z nezaplatených úhrad za poskytovanie elektronických komunikačných služieb (najmä služieb retransmisie, internetu, DIGI-TV) užívateľom/dlžníkom na základe zmlúv o poskytovaní a príjme televíznych a programových služieb, resp. zmlúv o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie, alebo internetu podľa zákona č. 610/2003 Z. z.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť, alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného, alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3).

Odvolací súd uvádza, že procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú oprávnený, teda osoba, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie a povinný, teda osoba, proti ktorej oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu. To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú nositeľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Odvolací súd v tomto smere zastáva právny názor, že exekučný súd skúma z úradnej povinnosti hmotno-právnu legitimáciu účastníkov už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna exekučná legitimácia). Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).

V praxi nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú, alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva, alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Ak došlo k prechodu, alebo prevodu práva, alebo povinnosti, alebo k prevzatiu povinnosti pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený musí preukázať túto skutočnosť už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade exekučný súd nerozhoduje uznesením o pripustení zmeny účastníka konania podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ale na zmenu vo vecnej legitimácii prihliadne pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Ak skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podáva iná osoba, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ práva, alebo skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti inej osobe, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, nie je riadne preukázaná, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia uznesením podľa § 44 ods. 2 in fine zamietne.

Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a nútené vymoženie. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, t. j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v osobe veriteľa môže nastať z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom, v tomto prípade možno hovoriť o dobrovoľnej cesii na základe zmluvy (cessio voluntaria) v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Právnym základom zmluvy o postúpení pohľadávky (pactum de cedendo) môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva, alebo iný typ, ktorým sa zakladá abstraktný záväzok medzi postupcom (pôvodný veriteľ) a postupníkom (nový veriteľ). Táto zmluva musí mať písomnú formu. Medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie: a/ účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ a postupník - nový veriteľ) a b/ postúpenej pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Ako k tejto problematike vyplýva zo súdnej praxe, čo uvádza aj odvolateľ, postúpená pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

Po posúdení obsahu Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch odvolací súd zistil a dospel k názoru, že s poukazom na dohodnutý predmet plnenia podľa článku I. a II. zmluvy sa nejedná o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva má všetky podstatné náležitosti mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď z článkov I., II. bod 2.1., V. bod 5.1. nepochybne vyplýva označenie zmluvných strán, záväzok mandatára (advokáta - oprávneného), že pre mandanta (obchodná spoločnosť - DIGI SLOVAKIA, s.r.o.) na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu. Výška odplaty nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá určitou konkrétnou sumou, ale tým spôsobom, že táto odplata bude vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom, pričom určili, že ide o trovy právneho zastúpenia. Vo všeobecnosti podľa § 149 ods. 1 O.s.p. platí, že nárok na zaplatenie priznanej náhrady trov konania patrí účastníkovi a nie je možné, aby advokát sám vo vlastnom mene podal návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy nezaplatí dobrovoľne; môže tak urobiť len ako zástupca účastníka. Trovy konania priznané právoplatným súdnym rozhodnutím veriteľovi v konkrétnej (vyčíslenej) výške predstavujú peňažnú pohľadávku veriteľa proti dlžníkovi.

Z prejavu vôle účastníkov uzavretej mandátnej zmluvy, ako aj zo slovného vyjadrenia tejto vôle je zrejmé, že poskytovanie právnej pomoci je určené všeobecne, netýka sa konkrétnej právnej pomoci voči konkrétnemu dlžníkovi ani voči konkrétnemu súdnemu konaniu, v ktorom spoločnosť zastupovaná advokátom uplatňuje voči konkrétnemu dlžníkovi konkrétnu pohľadávku s príslušenstvom. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávnený vymedzili vzájomné práva a povinnosti ako obsah mandátnej zmluvy len rámcovo. Rozsah poskytnutej právnej pomoci bol konkretizovaný až v priebehu existencie záväzkového vzťahu, čoho výsledkom bolo konkrétne súdne rozhodnutie v konkrétnej právnej veci. Charakter všeobecnej a rámcovej zmluvy má podľa názoru odvolacieho súdu následne aj dojednanie o postúpení pohľadávok v predmetnej zmluve, pričom moment postúpenia mal nastať až právoplatnosťou konkrétneho súdneho rozhodnutia obsahujúceho identifikáciu dlžníka, špecifikáciu výšky základnej pohľadávky a výšky príslušenstva vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolací súd zastáva názor, že pre právne účinky postúpenia pohľadávky vo výške zodpovedajúcej súdom priznanej náhrade trov právneho zastúpenia, je potrebné postupovanú pohľadávku špecifikovať alebo určiť takým spôsobom, aby bola v rozsahu tohto spôsobu postupovaná pohľadávka určiteľná a preukázateľne nezameniteľná s inou pohľadávkou účastníkov záväzkového vzťahu. Určiteľnosť a nezameniteľnosť s inou pohľadávkou účastníkov záväzkového vzťahu sa v plnom rozsahu týka aj budúcich pohľadávok. V čase uzavretia mandátnej zmluvy dňa 01.04.2009 medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným neboli a v konečnom dôsledku ani nemohli byť, trovy právneho zastúpenia priznané právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom budúcou pohľadávkou spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. proti povinnému zo záväzkového vzťahu týchto účastníkov, pretože v tomto čase nebola prípadná pohľadávka spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. týkajúca sa súdom priznaných trov právneho zastúpenia určiteľná žiadnymi znakmi (náležitosťami) v takom rozsahu, aby tieto trovy právneho zastúpenia mali charakter budúcej pohľadávky pre ich postúpenie oprávnenému na vymáhanie priamo v jeho mene a na jeho účet v exekúcii proti konkrétnemu dlžníkovi. Bolo v možnostiach a v dispozícii oprávneného a spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. postupovanú pohľadávku (keď vznikla) špecifikovať minimálne zoznamom dlžníkov, čím by doplnili rámcovú zmluvu práve o tie znaky, ktoré predstavujú určiteľnosť a nezameniteľnosť postupovanej pohľadávky a v konečnom právnom dôsledku účinnosť postúpenia a aktívnu legitimáciu advokáta mať postavenie oprávneného v exekučnom konaní.

Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že pri postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným neboli postupované pohľadávky riadnym spôsobom špecifikované. Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky stanovené v § 37 ods. 3 a 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré musia byť naplnené tak, aby bolo možné vykonať exekúciu v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí - exekučnom titule označený ako oprávnený.

V odvolaní navrhol oprávnený opravu pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie tak, že oprávneným je spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. pre prípad, že by mal súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie je neúplný. Odvolací súd konštatuje, že v prípade, že oprávnený označí v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnenú osobu takú osobu, ktorá nie je nositeľom práva vyplývajúceho z exekučného titulu, súd nie je oprávnený ani povinný poučovať účastníka o tomto nedostatku a ani nie je povinný vyzývať ho na opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Postup podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.