KSTN/27Co/218/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 27Co/218/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212456 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114212456.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Q. W. U., s.r.o., L. 5, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného O. W., s.r.o., L. 5, X., N.: XX XXX XXX proti žalovanej Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom R. XXXX/XX, O., o zaplatenie 4.978,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2017, č. k. 18C/231/2014 - 79, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 9. marca 2017 č. k. 18C/231/2014 - 79 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 829,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 69,14 € od 21.06.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.07.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.08.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.09.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.10.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.11.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.12.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.01.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.02.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.03.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.04.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.05.2011 do 06.08.2012 zastavil, žalobu proti žalovanej, voči ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.978,08 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 06.08.2012 vo výške 170,81 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.978,08 eur od 07.08.2012 do zaplatenia, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vo výroku II. zamietol, a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá medzi U., ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa (..) uplatňuje z titulu postúpenia pohľadávky. Preto sa zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky U. U. na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a teda, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovaná s postúpením pohľadávky zo U. na žalobcu súhlasila. Nepreukázal ani, že U. žalovanú na úhradu dlhu vyzvala. Žalobca nepreukázal splnenie zákonom predpísaných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a preto možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE uzavretá dňa 27.06.2012 medzN.., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a preto súd žalobu práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodáva, že k rovnakému právnemu názoru dospeli v obdobných veciach aj napríklad Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní tvrdil, že v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dlžník bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

12. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

13. Písomné oznámenie postupcu (banky) žalovanému o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie a ani ju nenahrádza. Okrem toho, žalobca uviedol v odvolaní, že toto oznámenie predložil súdu spolu s podacím hárkom. Žiaden podací hárok sa však v spise nenachádza (súd prvej inštancie žiaden takýto dôkaz nevykonal).

14. Zo spisu vyplynulo, že žalobca nepredložil súdu výzvu banky na zaplatenie dlhu adresovanú žalovanej.

15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné. 16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).