KSTN/23To/150/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/150/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010183 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3614010183.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom v trestnej veci obžalovaného

P. O.

nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom O. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/26/2014-102 zo dňa 26.08.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Na P. O. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom obžalobu č. Pv 53/14/3305-15 zo dňa 07.08.2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Tr. zák. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že od presne nezisteného dňa v mesiaci august 2013 do dňa 06.02.2014 v mieste bydliska v obci O. č.d. XXX, neoprávnene odoberal elektrickú energiu na bežnú prevádzku v domácnosti tak, že z hlavnej poistkovej domovej nemeranej skrine pod omietkou porušil vývodové vodiče asi 20 cm v smere k rozvádzaču merania a odtiaľ ich napojil z jednotlivých fáz cez stenu do bytového priestoru do kovovej rozvodnej skrinky, ktorú taktiež umiestnil pod omietkou na stykač, odkiaľ ich napojil na opravované poistky a odtiaľ do inštalácie rodinného domu, pričom stykač bol v dome ovládaný pomocou kábla z najbližšej zásuvky, čím svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti I. so sídlom B.kodu vo výške 3.496,50 €.

Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 1T/26/2014-102 zo dňa 26.08.2014 podľa § 350 Tr. por., § 241 ods. 1 písm. g) Tr. por. s poukazom na § 216 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie proti obžalovanému P. O. podmienečne zastavil a podľa § 216 ods. 2 Tr. por. mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nevykonal žiadne opatrenia na náhradu spôsobenej škody a túto škodu ani poškodenému nenahradil. Iniciatíva na náhradu spôsobenej škody vzišla od poškodenej spoločnosti, nie však voči obžalovanému, ale voči osobe odberateľky H. O., ktorá o celom prípade nemala žiadnu vedomosť. Na ňu je iba vedená zmluva v predmetnom odbernom mieste. Je teda zrejmé, že obžalovaný škodu nenahradil, ale nahradila ju iná osoba. Neboli tým splnené podmienky ustanovenia § 216 ods. 1 Tr. por., pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Taktiež má za to, že vzhľadom na okolnosti celého prípadu a na sofistikovaný spôsob spáchania trestného činu, nemožno považovať takéto rozhodnutie za dostačujúce, pretože sa neprejavuje voči ostatným členom spoločnosti ako prvok generálnej prevencie. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a tomuto uložil, aby o veci znovu konal a rozhodol.

K odvolaniu zaslal krajskému súdu vyjadrenie aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu, v ktorom ozrejmil, že síce platby s náhradou škody z dôvodu identifikácie boli opatrené variabilným symbolom na meno H. O., pretože to tak chcela poškodená strana, nakoľko odberné miesto bolo evidované na matku manželky obžalovaného pani H. O.. Vzhľadom však k tomu, že obžalovaný pracuje v zahraničí a domov chodí jedenkrát za dva mesiace, platby zrealizovala manželka obžalovaného pani F. O.. Je teda zrejmé, že škodu uhradil obžalovaný, a preto žiadal sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu sa aj krajský súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania u obžalovaného. Tento vyslovil súhlas s takýmto postupom, ku skutku sa doznal, úprimne ho oľutoval a nepochybne poškodenej strane nahradil spôsobenú škodu. Pokiaľ sa týka námietok prokurátora ohľadne náhrady škody, tu krajský súd zistil zo spisového materiálu z bankových výpisov K. a.s., na č.l. 83 trestného spisu, že tvrdenie obžalovaného, vyplývajúce z jeho vyjadrenia, je pravdivé a že škodu v podstate nahradila jeho manželka F. O. zo spoločného účtu. Podľa názoru krajského súdu v predmetnej trestnej veci, vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj samotný skutok, nie je potrebné v rámci prejednania veci na hlavnom pojednávaní ukladať obžalovanému trest, tak ako sa toho domáhal prokurátor vo svojej sťažnosti. Aj krajský súd po oboznámení sa so spisom nadobudol presvedčenie, že už samotná hrozba prípadným pokračovaním v trestnom stíhaní, ak obžalovaný nedodrží podmienky vyžadujúce sa od páchateľa pri podmienečnom zastavení trestného stíhania, bude postačovať k tomu, aby sa v budúcnosti obdobnej trestnej činnosti nedopustil. Aj takýmto spôsobom môže byť dosiahnutá náprava páchateľa, ale aj splnený účel individuálnej a generálnej prevencie. Z uvedených dôvodov považoval preto krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za zákonné a správne.

S poukazom na vyššie uvedené, nepovažoval potom krajský súd sťažnosť prokurátora za dôvodnú a túto potom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.