KSTN/23To/133/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/133/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806010521 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3806010521.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2012 prejednal odvolanie obžalovaného



H. R.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom D., F. č. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/62/2010 zo dňa 02. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.

Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. R. uznaný vinným v bode 1) z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 23. novembra 2008 asi o 17.30 hod. v Prievidzi na ulici J. I. R. z neuzamknutých pivničných priestorov domu číslo XXX vo vchode číslo X pre prechádzajúcej dohode spoločne s odsúdeným ml. G. G. odcudzil motocykel značky Keeway Hurricane evidenčné číslo D. v hodnote 500 eur na škodu poškodeného G. N.. V bode 2) bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 09. mája 2008 o 19.00 hodine pozval na stretnutie v Pohostinstve N. v Prievidzi D. W. a prostredníctvom neho sa vyhrážal likvidáciou, zabitím, vyvezením v motorovom vozidle na neznáme miesto A. R., ktorý mal na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Prievidzi v inej trestnej veci obžalovaného, sp.zn. 1T/204/2006 vypovedať v jeho neprospech, čím po oznámení týchto skutočností svedkovi A. R. tieto vyhrážky vzbudili dôvodnú obavu, že ich obžalovaný splní.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 38 ods. 4, 37 písm. h/, m/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Napokon bola podľa § 287 ods. 1 Tr.por. obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému G. N. škodu vo výške 500 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým, že smeruje proti výroku o vine v bode 2) rozsudku a proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že v konaní o zločine s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody 6 rokov nemal rozhodovať samosudca. Ďalej namietal tú okolnosť, že súd vychádzal z výpovede svedka Petra W., ktorý svoje tvrdenia niekoľkokrát menil, pričom neprihliadal na výpoveď G. R. ani na „nahrávku v mobile“. Obžalovaný namietal aj výrok o ochrannom liečení s tým, že sa závislosti od pervitínu od roku 2010 pobytom vo Francúzsku zbavil. Navrhol zrušiť v rozsudku súdu prvého stupňa výrok o vine v bode 2) a výrok o protitoxikomanickej liečbe. Obhajca obžalovaného taktiež namietal vieryhodnosť svedka D. W., vzhľadom na rozpory v jeho výpovediach. Tento svedok nedokázal nepravdivé tvrdenie povedať obžalovanému do očí pri konfrontácii. Na hlavom pojednávaní pritom svedok vypovedal v neprospech obžalovaného, avšak tak, že to nezakladá znaky predmetného prečinu podľa § 360 Tr.zák., pretože nešlo o bezprostrednosť a priamosť vyhrážok, ktoré preto nemohli vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 2) s tým, aby obžalovaný bol v tejto časti podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby oslobodený a za zostávajúci prečin krádeže, aby mu bol uložený trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

K vytýkanej procesnej chybe uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Najzávažnejší trestný čin, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, bol zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. Za tento zločin je v Osobitnej časti Trestného zákona stanovená sadzba trestu odňatia slobody na 1 rok až 6 rokov. Podľa § 349 ods. 1 Tr.por. samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov. Súd prvého stupňa teda nepochybil, keď vo veci rozhodol na hlavnom pojednávaní samosudcom.

Výrok o vine v bode 1) rozsudku súdu prvého stupňa bol urobený po tom, čo obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd postupom podľa § 257 Tr.por. prijal.

K namietanému výroku o vine v bode 2) rozsudku uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je možné prisvedčiť odvolaniu obžalovaného v tom, že priamy svedok D. W. v rôznych štádiách trestného konania (prípravné konanie, hlavné pojednávanie) vypovedal rozdielne, dokonca protirečivo. Tento svedok sám vypovedal v prípravnom konaní viackrát (13.05.2008, 19.05.2008, 14.10.2008) a v dvoch prípadoch vypovedal v rámci konfrontácie s vtedy obvineným H. R. (19.05.2008, 02.07.2009). Jeho výpoveď na hlavom pojednávaní v konečnom dôsledku vyznela tak, že sa odvolal na svoju prvotnú výpoveď z prípravného konania. Súd prvého stupňa pritom správne poukázal na výpoveď svedka zo dňa 19.05.2008 a nie na jeho výpoveď zo dňa 13.05.2008, pretože táto bola urobená pred vznesením obvinenia. Ďalej súd prvého stupňa správne upravil skutkový stav oproti obžalobe tak, že vyhrážky boli adresované len voči poškodenému A. R. a nie aj D. D., A. L. a F. R.. Zároveň správne zmenil skutkový stav tak, že vyhrážky priamo nepôsobili na stranu trestného konania alebo svedka, aj keď súvis s iným trestným stíhaním obžalovaného preukázaný bol.

Senát odvolacieho súdu nad rámec správnych skutkových dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, poukazuje na výpoveď svedka D. W. v prípravnom konaní dňa 14.10.2008 (č.l. 108) a pri konfrontácii s obžalovaným dňa 02.07.2009 (č.l. 52-54), kde aj v prítomnosti obhajcu obžalovaného vypovedal o vyhrážkach zabitím poškodenému A. R.. V tejto časti možno teda výpoveď svedka považovať za vieryhodnú. Svedok G. R., na ktorého sa odvolával obžalovaný, síce bol pri rozhovore medzi obžalovaným a svedkom D. W., avšak sám vypovedal, že do D. N. prišiel v dobe, keď už obidvaja sedeli v predmetnom pohostinstve. Nahrávka predmetného rozhovoru v mobile obžalovaného sa pritom ani znaleckým dokazovaním „nenašla“. K veci je potrebné uviesť, že nepriamo vyhrážky poškodenému A. R. potvrdila v trestnom oznámení aj N. R. - matka poškodeného (č.l. 5-7).

Senát odvolacieho súdu sa stotožnil aj s použitou právnou kvalifikáciou, keď dôvodná obava poškodeného mohla vyplývať práve z toho, že tento predtým svedčil na súde v inej veci v neprospech obžalovaného. Obžalovaný teda podľa poškodeného mohol mať dôvod na prednesenie vyhrážok zabitím a poškodený sa z vyhrážok mohol dôvodne obávať. Nebolo však preukázané, že vyhrážky mali pôsobiť v inom trestnom konaní na poškodeného, ale išlo o vyhrážky v smere následnej „pomsty“ poškodenému.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd odvolaniu obžalovaného, smerujúcemu proti výroku o vine nevyhovel, preskúmal podľa § 317 ods. 2 Tr.por. aj výrok o uloženom treste odňatia slobody. Zistil pritom, že obžalovanému bol uložený trest správne podľa všetkých zákonných ustanovení, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo výrokovej časti rozsudku, či už z hľadiska uloženia úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr.zák.), tak aj priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h/, m/ Tr.zák) a napokon zvýšenia dolnej hranice trestu odňatia slobody o 1/3 (§ 38 ods. 4 Tr.zák.). Obžalovanému takto bol uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, pričom aj zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia, je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. Na druhej strane odvolací súd prisvedčil názoru obžalovaného v tom, že v ďalšom nie je potrebné na neho pôsobiť ochranným protitoxikomanickým liečením. Prečinu krádeže podľa § 212 Tr.zák. sa síce obžalovaný dopustil aj v súvislosti s návykom na drogy, avšak od jeho spáchania uplynula doba viac ako 4 rokov. Aj znalecký posudok ohľadne duševného stavu obžalovaného, ktorý ochranné protitoxikomanické liečenie odporučil, je z pred viac ako troch rokov. Vzhľadom na to, že osobná sloboda (s nútenou abstinenciou drog) bola u obžalovaného od vtedy viackrát obmedzená spolu až 6,5 mesiacov, bez zistenia negatívnych poznatkov v smere drogovej závislosti, je možné dospieť k záveru, v zhode s obžalovaným, že u neho „nútené“ ochranné liečenie nie je už potrebné.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pochybenie vo výroku o náhrade škody odvolací súd pritom tiež nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.