KSTN/23CoE/151/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/151/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207238 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813207238.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Bratislava 811 03, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 04, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, v mene ktorej koná JUDr. Alžbeta Fuchsová, proti povinnému: C. E., bytom I. XXX XX, M. cesta XXXX, o vymoženie istiny 880,34 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1386/2013-19 zo dňa 02. apríla 2014, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Lucie Adamcovej, so sídlom Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou dňa 28. augusta 2012, sp.zn. NRS 196/2012, právoplatný dňa 27.09.2012 a vykonateľný dňa 01.10.2012. Medzi oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úverový limit vo výške 1.724,69 €, ktorý sa povinný zaviazal platiť splátkami vo výške 39,80 €, najneskôr do 15. dňa v mesiaci. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky a Dohoda o splátkach čl. III bod 4, v rámci ktorej je upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že: Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, zmluvy o revolvingovom úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4542/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. V predmetnej veci vydal rozsudok rozhodcovský súd, ktorého vopred stanovil oprávnený. Rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá oprávnený, je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil súd ako neprijateľnú a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky, hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným, povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, rozsudky ESD vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, rozsudky Súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by bola vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne vec posúdil. Mal za to, že súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorú mu priznáva ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď po materiálnej stránke posudzoval právny vzťah ako základ nároku priznaného exekučným titulom. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Ďalej uviedol, že uvedeným postupom bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú mu Ústavou SR čl. 46 ods. 1, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnenému tak bolo znemožnené efektívne uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní. Bol toho názoru, že uvedenou rozhodcovskou doložkou nebola spôsobená nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného), nakoľko táto neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní. Rovnako neobsahovala konkrétne mená rozhodcov, ktorí majú spor vzniknutý zo zmluvy riešiť, ale konkrétny rozhodca bol ustanovený na základe Menovacieho dekrétu a v súlade s čl. V ods. 3 písm. d) Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu. Smernica Rady EHS a ustanovenie písm. g) prílohy 1 Smernice nezakazuje rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách en bloc, ale zakazuje len také ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Je preto nesprávne, že vyhlásil za neplatnú každú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhol, aby krajský súd, ako súd odvolací, zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.

Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Z celkového formátu zmluvy o revolvingovom úvere (vo forme tlačiva), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Dohoda o splátkach vyplýva, že sa jedná o typizovanú, štandardnú zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky rozhodnúť spor pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, ako aj to, že tým nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi.

Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným súdom. Na základe uvedených skutočností krajský uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.