KSTN/17Co/488/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/488/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204636 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816204636.1



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky (matky): K. Z., bytom S. B. XX, zastúpenej JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6 proti otcovi: Y. V., bytom V., R. XXX/ XX, adresa na doručovanie: J. pod B., K. W. XX/XX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra 2016, č. k. 17C/35/2016-64, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o nároku na náhradu trov konania, p otvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Y. V. je otcom Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v O., ktorý sa narodil K. Z. a ktorého narodenie je zapísané v matrike matričného úradu O., vo zv. 61, ročník 2015, strana 131, poradové číslo 275. Maloletého Y. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky K. Z. a otcovi mal. Y. V. uložil povinnosť prispievať na výživu mal. sumu 150 eur mesačne, od októbra 2016 vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Zročné výživné za obdobie od 28.05.2015 do konca septembra 2016 v sume 2 069,35 eur súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť matke dieťaťa do 1 mesiaca od doručenia rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti otca dieťaťa nahradiť navrhovateľke trovy konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo od narodenia mal. menej ako 180 a viac ako 300 dní súložil s navrhovateľkou, pričom z dokazovania nevyplynuli žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali jeho otcovstvo. Preto súd podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine určil, že je otcom maloletého. Od narodenia zabezpečuje starostlivosť o mal. navrhovateľka (matka mal.), v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky , preto súd v zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril mal. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pri určení výšky výživného na mal. Y. súd vychádzal z príjmu navrhovateľky vo forme rodičovského príspevku v sume 226,70 eur a u otca zo sumy viac ako 1 000 eur ( po zaplatení daní, odvodov a nákladov na dochádzanie do Nemecka za prácou) , pričom je ešte vlastníkom auta a bytu. Výšku výživného v sume 1 50 eur mesačne od narodenia dieťaťa súd považoval za primeranú nielen schopnostiam otca dieťaťa, ale aj potrebám mal. dieťaťa, keď starostlivosť o základné potreby mal. bola finančne náročná, spojená so zakupovaním ošatenia, kočíka a iných potrieb novonarodeného dieťaťa. Zročné výživné za obdobie od 28.05.2015 do konca mesiaca septembra 2016 súd určil v sume 2 069,35 eur ( 16 mes. x 150 eur, t.j. 2 400 eur, za časť mesiaca máj 2015 suma 19,35 eur mínus zaplatená suma domnelým otcom 350 eur). Súd vyjadril aj predbežnú vykonateľnosť tejto časti rozsudku priamo vo výroku, preto už zročné výživné zaviazal otca zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku. Vychádzal z toho, že navrhovateľka musela potreby mal. hradiť za pomoci svojich rodičov, pričom pri príjme otca dieťaťa možno dôvodne predpokladať, že má vytvorené úspory vo výške už zročného výživného, keď čiastka zročného výživného predstavuje približne dvojnásobok jeho mesačného príjmu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 53 a § 55 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Trovy konania vznikli navrhovateľke v súvislosti s jej právnym zastúpením. Súd mal za to, že od otca dieťaťa túto náhradu možno spravodlivo žiadať, keďže mal dostatok možností na to, aby svoje otcovstvo, aj po jeho prípadnom preverení genetickou skúškou uznal pred začatím konania a rovnako mal dosť možností na to, aby na mal. prispieval aj bez súdneho rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec dieťaťa. Uviedol, že súhlasí s celým súdnym konaním, aj s výškou výživného a zročného výživného na maloletého, avšak nesúhlasí s tým, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Namietal, že nevie prečo navrhovateľka ako slobodná matka, ktorá má nárok na bezplatného právneho zástupcu, oslovila právneho zástupcu, ktorý je spoplatnený. Požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľky o zaslanie vyčíslených trov za zastupovanie navrhovateľky, pričom s týmto vyčíslením nesúhlasí a zaplatenie týchto trov je nad jeho finančné možnosti, keďže má ešte vyživovaciu povinnosť na ďalšie dieťa. Navrhol, aby náhradu trov konania znášali s navrhovateľkou každý v polovici.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu otca dieťaťa nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

7. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Z ustanovenia § 53 CMP vyplýva výnimka z uvedenej zásady a v konaní vo veciach určenia rodičovstva ponecháva na zváženie súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť procesne neúspešnému účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka.

10. V danej veci súd prvej inštancie videl dôvody, pre ktoré je možné spravodlivo požadovať od procesne neúspešného účastníka v konaní -otca dieťaťa, aby zaplatil procesne úspešnej účastníčke - navrhovateľke (matke maloletého dieťaťa) náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli (titulom trov právneho zastúpenia) v postoji otca dieťaťa, ktorý mal dostatok možností na to, aby uznal otcovstvo k maloletému, aj po jeho prípadnom preverení genetickou skúškou, pred začatím konania a taktiež, mal dostatok možností na to, aby prispieval na výživu maloletého aj bez súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s týmito závermi súdu prvej inštancie, ktorý dané okolnosti považoval za okolnosti, v dôsledku ktorých možno spravodlivo požadovať od muža, ktorého otcovstvo k maloletému bolo určené, aby nahradil procesne úspešnej navrhovateľke trovy konania.

11. Odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky otca dieťaťa za dôvodné. Je potrebné uviesť, že otec dieťaťa nesprávne namieta, že navrhovateľka nepožiadala Centrum právnej pomoci o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu v predmetnej veci, hoci má ako slobodná matka (zrejme myslené ako osoba v materiálnej núdzi) na takéhoto zástupcu nárok. Ako vyplýva z obsahu spisu, už návrh vo veci samej podávala právna zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom v Prievidzi, keď rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom zo dňa 23.03.2016, sp. zn. 2N 3832/2016-KaZH bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Jana Bezáková na jej zastupovanie v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu do právoplatného skončenia veci. V súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi bola potom ustanovená advokátka navrhovateľky oprávnená uplatňovať náhradu trov konania, ktorá v zmysle ust. § 12 ods. 4 citovaného zákona patrí právnej zástupkyni podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Bezplatnosť právneho zastúpenia v danej veci sa týka iba navrhovateľky, teda, že tejto je poskytovaná právna pomoc bez jej finančnej účasti ( § 6 zákona č. 327/2005 Z.z.) a nie, že by „zbavovala“ neúspešného účastníka povinnosti nahradiť trovy konania ako sa otec dieťaťa domnieva. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 53 CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).