KSTN/17Co/1026/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1026/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111207178 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3111207178.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: B. G., a.s., so sídlom O. 6, L., IČO: 36 361 518, zast. Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: V. G., bytom E. P. 9, V., zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, o zaplatenie 4.653,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júna 2015, č. k. 22C/148/2011-153, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.653,40 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 19.11.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.653,40 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 1.072 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 29 ods. 1 písm. a/, § 39 ods. 1, 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 2 ods. 3, § 40 ods. 2, § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 19.04.2007 uzavrel žalovaný ako odberateľ so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. písomnú zmluvu o dodávke elektriny, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb oprávnenému odberateľovi. Podľa bodu 1.2 zmluvy vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za dodávku elektriny a za distribučné služby v cenách dohodnutých podľa podmienok uvedených v zmluve a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave. Odberným miestom pre dodávku elektriny bolo Opatovská 13, Trenčín, ktoré bolo aj adresou pre zasielanie faktúr. V súlade s čl. XI bod 11.5 všeobecných obchodných podmienok žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy a žalovanému oznámil, že odstupuje od uzavretej zmluvy z dôvodu, že žalovaný svoje záväzky napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradil. Súd konštatoval, že pre odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, ak však bola zmluva uzatvorená písomne platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné. Odstúpenie od zmluvy je hmotnoprávnym úkonom a na to, aby nadobudol právne účinky, musí dôjsť osobe, ktorej je tento úkon adresovaný. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a preto nemohol toto odstúpenie považovať za platné a účinné. Z predloženého poštového podacieho hárku je zrejmé, že spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. podala na poštovú prepravu zásielku list s č. 07027366, ktorú adresovala žalovanému na adresu Opatovská 13, Trenčín. Avšak v konaní nebolo preukázané, či táto zásielka bola doručená žalovanému, prípadne, či sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote alebo či ju adresát odmietol prevziať. Žalovaný v konaní popieral, že by mu bolo odstúpenie od zmluvy doručené. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, či bola zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy žalovanému doručená, či bola uložená na pošte, či ju adresát odmietol prevziať alebo či sa uvedená zásielka žalovanému nedoručila z iných dôvodov (napr. strata, zničenie zásielky z nedbanlivosti alebo úmyselne). Ďalej súd uviedol, že žalovanému bola doručená upomienka - avízo pred odpojením zo dňa 01.07.2009, z ktorej nevyplýva, že by spoločnosť ZSE Energia, a.s. od uzavretej zmluvy odstúpila. Práve naopak, z tejto upomienky vyplýva, že ak žalovaný ako odberateľ neuhradí faktúry uvedené v upomienke, môže to mať za následok možné odpojenie, a to dňa 08.07.2009 a o opätovné pripojenie bude môcť požiadať až po úhradách pohľadávok a poplatku za pripojenie. Z upomienky teda vyplýva, že v prípade uhradenia dlžných faktúr k odpojeniu odberateľa nedôjde. Odstúpenie od zmluvy žalobcom rovnako nevyplýva z jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 13.07.2009. V konaní tak nebolo preukázané, že by platne uzavretá zmluva o dodávke elektriny zo dňa 19.04.2007 zanikla pre odstúpenie dodávateľom z dôvodu podstatného porušenia zmluvy odberateľom - žalovaným. Súd preto dospel k záveru, že nebol splnený základný predpoklad pre vznik škody uplatňovanej žalobcom podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, a to že žalovaný neoprávnene odberal elektrinu bez uzavretej zmluvy podľa § 39 ods. 1 tohto zákona. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a zároveň nesprávne právne posúdil skutkový stav veci. Namietal, že súd prvej inštancie záver o tom, že žalobca nepreukázal, že by odstúpenie od zmluvy došlo žalovanému v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka postavil iba na tej skutočnosti, že v konaní nebol predložený dôkaz o doručení predmetnej zásielky, obsahujúcej odstúpenie od zmluvy žalovanému, pričom predmetný dôkaz nebolo možné zabezpečiť, keďže Slovenská pošta, a.s. v listinnom dôkaze založenom v spise uviedla, že takýmito údajmi v zmysle poštových podmienok disponuje iba za obdobie posledných troch rokov od podania zásielky na poštovú prepravu. Keďže táto doba už uplynula, nie je možné predmetnú skutočnosť potvrdiť doložením potvrdenia o doručení. Nie je teda jeho vinou, že priamy dôkaz o doručení zásielky žalovanému nebolo možné súdu v konaní predložiť. Z bežnej praxe je pritom zrejmé, že zásielka podaná na poštovú prepravu sa vo väčšine prípadov dostane do sféry dispozície adresáta, ak sa tento samozrejme zdržiava v mieste uvedenom na zásielke. Má za to, že v danom prípade je daná väčšia pravdepodobnosť toho, že sa zásielka s odstúpením od zmluvy dostala k žalovanému, čo preukázal aj podacím hárkom, ktorý preukazuje, že danú zásielku podal na pošte. Na druhej strane žalovaný nikdy netvrdil, že by u neho v inkriminovanom čase medzi májom a júlom 2009 nastali akékoľvek problémy s doručovaním poštových zásielok. Z tohto možno jasne prezumovať záver o tom, že aj s poukazom na zásadu formálnej pravdy je väčšia pravdepodobnosť doručenia zásielky žalovanému ako to, že by sa táto zásielka k nemu nedostala. Ďalej namietal, že súd v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého má povinnosť hodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, sa nevyporiadal s ostatnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Nie je bez ďalšieho významu skutočnosť, že súd sa nijako nevyporiadal s tvrdeniami žalovaného, ktorý sám v odpore voči platobnému rozkazu uviedol „... „v minulosti som bol v omeškaní s platbami za spotrebu elektrickej energie a došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke elektrickej energie...“, ...“teda aj po ukončení zmluvy zo strany žalobcu som naďalej platil za spotrebu elektrickej energie podľa skutočnej spotreby...“. Ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní 05.10.2012, kde uviedol, že zašiel do kancelárie žalobcu vyporiadať nedoplatky, kde mu zamestnankyňa žalobcu oznámila, že zmluva bola ukončená k 12.06.2009, pričom on ďalej čerpal elektrinu v priebehu mesiaca september - október. Z týchto vyjadrení je zrejmé, že o tom, že nemá s dodávateľom uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny musel vedieť a aj keby nastala nepravdepodobná situácia, že mu odstúpenie od zmluvy nebolo doručené, musel sa to podľa jeho vlastných slov dozvedieť pri návšteve pracoviska žalobcu, najneskôr do dvoch mesiacov od odstúpenia od zmluvy, pričom priznal aj to, že počas mesiacov september a október čerpal ďalej elektrinu. Žalovaný taktiež 05.10.2009 uzatvoril s dodávateľom elektriny novú zmluvu na dodávku elektrickej energie, z čoho vyplýva záver o tom, že v danom čase žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal. Naviac v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný vôbec neuvádza, že by mu odstúpenie od zmluvy nebolo doručené, alebo že by nemal vedomosť o ukončení zmluvy, práve opak je pravdou. Ďalej namietal, že súd sa nedostatočne vyporiadal so zásadou dispozitívnosti a zmluvnej slobody uvedenou napr. v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prostredníctvom ktorej si môžu subjekty súkromného práva upraviť vzájomné práva a povinnosti aj odlišne od ustanovení Občianskeho zákonníka. Realizáciou zmluvnej slobody je právne znenie čl. XI bod 11.5 VOP, dohodnuté medzi žalovaným a dodávateľom elektriny, ktoré uvádza, že účinnosť odstúpenia od zmluvy môže nastať aj dňom uvedeným v písomnom oznámení dodávateľa o odstúpení od zmluvy. Toto odstúpenie od zmluvy bolo odoslané žalovanému dňa 12.06.2009 a on žaluje žalovaného za neoprávnený odber elektriny za obdobie až od 01.07.2009, čiže je vysoko pravdepodobné, že v tomto období sa už musel aj fakticky žalovaný oboznámiť s odstúpením od zmluvy. Dodal, že pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí cituje rozhodnutie českého súdu, takýmto rozhodnutím súdy Slovenskej republiky nie sú viazané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje aj za nedostatočne odôvodnené, čím v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

3. K podanému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 179,36 eur. Má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil a uzavrel, že pre odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu. Ak však bola zmluva uzatvorená písomne platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné a musí byť aj doručené osobe, ktorej je tento úkon adresovaný. V danom prípade pritom nebolo zo strany žalobcu preukázané, že listina označená ako odstúpenie od zmluvy sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a preto nemožno ani odstúpenie od zmluvy považovať za platné a účinné. Keďže ide v danom prípade o sporové konanie, dôkazné bremeno má v tomto prípade žalobca a ten musí preukázať svoje tvrdenie, čo sa však v danom prípade nestalo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením podstatných častí listín: odpor proti platobnému rozkazu, faktúra č.l. 5, protokol o zistení neoprávneného odberu z 05.10.2009, záznam o kontrole odberného miesta z 05.10.2009, vyjadrenie k odporu v časti špecifikácie nákladov spojených so zistením a odstránením neoprávneného odberu a v časti špecifikácie ostatných nákladov, odstúpenie od zmluvy, podací hárok z 25.05.2009. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť .

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.).

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom, že žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy o dodávke elektriny žalovanému, preto nebol preukázaný zánik zmluvy a odber elektriny nemožno považovať za neoprávnený pre neexistenciu zmluvy.

8. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní doručenia odstúpenia od zmluvy však nebol správny. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zasielané ako doporučená zásielka. I keď v konaní nebolo možné získať potvrdenie pošty o spôsobe doručenia zásielky žalovanému z dôvodu uplynutia doby ukladania dokladov o doručení (3 roky), neumožňuje to prijať záver o nedoručení zásielky tak ako to urobil súd prvej inštancie. Vychádzajúc z pravidelného chodu udalostí, možno mať doručenie doporučenej zásielky za preukázané v zásade z dokladu o jej odoslaní. Jedná sa totiž o spoľahlivo fungujúci spôsob doručovania s minimálnou chybovosťou, v širokom rozsahu bezproblémovo používaný v právnom styku. Riadne doručenie doporučenej zásielky preukázané dokladom o odoslaní môže byť vyvrátené iba takými adresátom prezentovanými a preukázanými tvrdeniami, ktoré by boli s doručením zásielky nezlučiteľné (napr. nezdržovanie sa v mieste doručovania v rozhodnom čase po dobu presahujúcu dobu uloženia).

9. V posudzovanom prípade však ani samotné tvrdenia žalovaného jednoznačne nevylučovali doručenie odstúpenia od zmluvy, keď v konaní tvrdil, že je pravda, že v minulosti bol v omeškaní s platbami za elektrinu a došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke (odpor proti platobnému rozkazu). Naopak, z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 05.10.2009 vyplýva, že neoprávnený odber je tu popísaný ako „odberné miesto bez zmluvy“, žalovaný sa v mieste na protokole pre to určenom nijako nevyjadril a protokol podpísal. Rovnako podpísal záznam o kontrole odberného miesta z 05.10.2009, v ktorom sa rovnako uvádza, že odberné miesto je bez zmluvy. Z uvedených dôkazov bolo potrebné mať za preukázanú vedomosť žalovaného o ukončení zmluvy o dodávke elektriny.

10. Za uvedenej absencie relevantných tvrdení žalovaného vylučujúcich doručenie odstúpenia od zmluvy a pri súčasne preukázanej vedomosti žalovaného o neexistencii zmluvy o odbere elektriny v rozhodnom období, nebolo možné prijať záver, že odstúpenie od zmluvy nebolo žalovanému doručené, v dôsledku čoho k zániku zmluvy nedošlo a o neoprávnený odber sa nejedná. Naopak, žalobcom tvrdený zánik zmluvy o odbere v dôsledku odstúpenia zo dňa 25.05.2009 bol v konaní preukázaný odstúpením od zmluvy a jeho doručovaním doporučene žalovanému. Rovnako bol preukázaný na odstúpenie od zmluvy nadväzujúci neoprávnený odber a jeho rozsah, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom vo vyššie uvedenom protokole a v zázname. Vzhľadom na to bola žaloba dôvodná, a to vrátane položky nákladov spojených so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur, ktorú je po špecifikácii žalobcom potrebné považovať za nevyhnutne súvisiacu s neoprávneným odberom a súčasne za primeranú. Čo sa týka položky ostatných nákladov vo výške 282,45 eur pripadajúcej na DPH, nárok na túto časť žalovanej sumy vyplýva žalobcovi z ust. § 53 ods. 5 Zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal k zaplateniu žalobcom požadovanej istiny a úroku z omeškania, ktorý posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 3002777 zo dňa 03.11.2009).

12. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).