KSTN/16Cob/307/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514203639 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514203639.2



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanej E. Q., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX F. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 498 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,66 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/70/2014-65 zo dňa 4. mája 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III., ktorým žalovanej nepriznal náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku 0,19 % denne zastavil, vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 18.12.2009 na zmenkovú sumu 498 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 18.12.2009 na sumu 498 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 15.11.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ dosiaľ nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. V súlade s článkom 5 ods. 1 Nariadenia nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, pričom strany sporu poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p., resp. takéto poučenie bolo dané i na nariadenom pojednávaní.

4. Po nariadení pojednávania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda namiesto pôvodne uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, žiadal priznať zmenkový úrok len vo výške 0,06 % denne. Súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Súhlas žalovanej so späťvzatím podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nebol potrebný. 5. Na pojednávaní súd prvej inštancie vec prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením zmenky, zmluvy o úvere zo dňa 23.8.2010 (správne má byť 18.12.2009) a všeobecných podmienok poskytnutia úveru a vo veci rozhodol v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané, neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

6. Dňa 18.12.2009 uzatvorila spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so žalovanou na predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 600 eur s tým, že v konečnom dôsledku zaplatí sumu 1 128 eur. V bode 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

7. Zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 18.12.2009 na rad Pohotovosť s.r.o., súd prvej inštancie zistil, že zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy č. XXXXXXXXX. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu.

8. Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zo zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za preukázané, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla žalovanej pri podpise zmluvy úver, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve sa uvádza, že žalovaná uzatvorila predmetnú zmluvu za účelom povolania. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že predmetný úver mala žalovaná za účelom podnikania. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola žalovanej predložená v predtlačenom formulári, bez možnosti žalovanej akokoľvek ovplyvniť jej obsah.

9. Zmenka vychádza zo zmluvy o úvere uzavretej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovanou bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola v súlade s bodom 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru vystavená ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky doplnené dodatočne, čo vyplýva aj z odlišného spôsobu vyplnenia týchto údajov v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky. Medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou došlo k dohode o vystavení zmenky, ktorá dala vzniknúť zmenke (zmenková zmluva) a vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy - dodávateľ a spotrebiteľ- aj táto zmenková zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na posúdenie zmluvy o úvere, ale aj zmenkovej zmluvy je preto nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky.

10. Podľa stanoviska zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 "ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená".

11. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, niekoľkonásobné zmluvné pokuty vrátane tzv. "poplatku z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka", dve blankozmenky) a zároveň je zmluva a všeobecné podmienky koncipovaná výlučne na prospech veriteľa, tieto obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z tohto dôvodu nemohlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.

12. Žalobcovi nie je možné priznať ním uplatnený nárok nielen z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ale aj preto, že vychádza zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri uzavretí zmenkovej zmluvy vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka totiž vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. Jeho práva nesmú byť oslabené nepoužitím právneho predpisu, ktorý je na jeho prospech (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale ani zmluvným vytvorením nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákonné i zmluvné inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. Indosament zmenky je práve takým inštitútom, ktorý má účinky významného oslabenia jednej strany zmenkovej zmluvy - pri vlastnej zmenke v zásade oslabenie postavenia zmenkového dlžníka (§ 17 ZZŠ).

13. Z čl. I § 11 a § 17 ZZŠ vyplýva, že zo zákona je každá zmenka prevoditeľná indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text "nie na rad". Prevoditeľnosť zmenky nastáva zo zákona. V zmysle čl. I § 17 ZZŠ má potom indosament zmenky tie účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom zmenky sa tak spotrebiteľ ako zmenkový dlžník dostáva do situácie, že sa nemôže dovolávať zákonnej ochrany svojich práv ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu (napríklad poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa mohli premietnuť do zmenkovej sumy a podobne), ibaže by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho škodu, čo môže byť veľmi ťažké, prakticky nemožné. Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve prevoditeľnosť zmenky indosamentom vylúčili (§ 11 ods. 2 ZZŠ), čo by malo za následok, že spotrebiteľ ako zmenkový dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZZŠ umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky vychádzajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy. Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom a tým jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu, a z ktorej je zmenkovým dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ je porušením povinnosti použiť v spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Tieto právne závery vyplývajú aj z rozsudku Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 9Cmo 122/2013 zo dňa 29.4.2013, s ktorými sa stotožňuje a na ne poukazuje aj Krajský súd v Trenčíne vo svojich rozhodnutiach o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie vo veciach, v ktorých si uplatňoval obdobný nárok (napr. rozsudok zo dňa 28.10.2015 č.k. 5Co/761/2014-95). Z týchto dôvodov neposudzoval súd prvej inštancie splatnosť zmenky v súlade s článok I. § 34 zák. č. 191/1950 Zb., tak ako sa uvádza v uznesení krajského súdu. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

14. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

15. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 2 písm. d/ CSP), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré strany sporu nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu, avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných ako stranami sporu navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedomáhala, pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju fakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovanú. Konanie súdu prvej inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantovaný v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na ne ani upozorniť. V danom konaní následkom bolo nesprávne rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., keď porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonaného bez návrhu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, v ktorom súd vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na túto vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, je platnou zmenkou. V tejto súvislosti žalobca poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008 sp.zn. 5Obo 3/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.9.2013 sp.zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 sp.zn. 43CoZm/10/2013. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, žalobca poukázal na to, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka mohla byť používaná v prostredí spotrebiteľských úverov. Z formulácie § 4 ods. 6 tohto zákona vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobcu prekvapivým rozhodnutím, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Pri posudzovaní odvolania žalobcu vychádzal odvolací súd z jeho obsahu, keď je nepochybné, že žalobca odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bolo konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy s príslušenstvom zastavené, vôbec neodôvodňuje a neuvádza v súvislosti s týmto výrokom žiadne odvolacie tvrdenia. Odvolací súd za aplikácie § 123 ods. 2 CSP a § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolanie podľa obsahu posúdil tak, že žalobca odvolanie proti výroku I. rozsudku nepodal a v odvolacom konaní posudzoval len výrok II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo zvyšku a o náhrade trov konania. Vo výroku I., v ktorej súd prvej inštancie konanie zastavil nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

20. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 24. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú strany sporu, príp. niektorá z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

25. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné. Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán sporu a súd túto jej žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

26. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať v konaní, aj keď je strana sporu nečinná, a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na deň 14.5.2016 dňa 6.4.2016 a žalovaná dňa 28.4.2016 (doručenie podľa § 47 ods. 2 O.s.p.) vrátane písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach. Právny zástupca žalobcu bol vyzvaný na doplnenie rozhodujúcich skutočností týkajúceho sa vlastného vzťahu so žalovanou a vlastného vzťahu k právnym predchodcom žalobcu, nakoľko sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou. Žalovaná bola poučená o možnosti oznámiť súdu proti zmenke námietke. Dňa 3.5.2016, jeden deň pred pojednávaním, doručil právny zástupca žalobcu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Dôvod neúčasti na pojednávaní uvádzaný právnym zástupcom žalobcu (účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Košice II), nepovažoval ani odvolací súd za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie odročiť. Žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci na pojednávaní dňa 15.6.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej boli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

27. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 4.5.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinou podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a neoboznámil obsah listín tak ako to uviedol v odôvodnení rozsudku (zmenky, zmluvy o úvere zo dňa 18.12.2009 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Aj napriek tomu, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tieto listiny posudzuje a hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci a jeho následného právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v zistenom skutkovom stave, vyvodil, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrela spotrebiteľskú zmluvu, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej ako spotrebiteľovi a k absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a zmenkovej zmluvy prihliadol súd prvej inštancie z úradnej povinnosti (nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky - rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.4.2013 sp.zn. 9Cmo 122/2013).

28. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je presvedčivé.

30. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

31. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 1.7.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl. 1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.

32. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo žalobcovi a žalovanej znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovanej na spravodlivý proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

33. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

34. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovanej. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

35. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými námietkami žalobcu nezaoberal.

36. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so žalovanou, na zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám sporu realizáciu práva vyjadriť sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP vrátane procesného práva podľa § 182 CSP pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd prvej inštancie pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP a procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese. V písomnom vyhotovení rozsudku uvedie súd prvej inštancie povinné náležitosti rozsudku upravené v § 220 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).