KSTN/16Cob/170/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/170/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202231 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614202231.3



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXX/XX, o zaplatenie 376,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/34/2014-81 zo dňa 11.2. 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 376,- eur od 17.04.2011 do zaplatenia zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 376,- eur od 17.04.2011 do zaplatenia zamietol, v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 376,- eur od 17.04.2011 do zaplatenia konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal proti žalovanému plnenia zo zmenky, zaplatenia zmenkovej sumy 376 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 376 eur od 17.4.2011 do zaplatenia, zákonného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 376,- eur od 1.07.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,25 eur a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.11.2010 na zmenkovú sumu 376 eur, pričom do jej textu bol poňatý aj záväzok žalovaného zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom zo zmenkovej sumy. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“ a doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Zmenkovú listinu opatrenú doložkou „bez protestu“ indosant nenechal zistiť verejnou listinou.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 3Cb/34/2014-23 zo dňa 27.8.2014, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 376 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy vo výške 376 eur od 1.7.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,25 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 25.10.2014. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % dennej zo zmenkovej sumy súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol časť výroku, v ktorej žalobu vo zvyšku zamietol a časť výroku o náhrade trov konania.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k. 16Cob/591/2014-65 zo dňa 28.7.2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V priebehu súdneho konania zobral žalobca podaním, ktoré došlo súdu dňa 22.12.2015 žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy späť. V tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

5. Predmetom súdneho konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy a rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu opätovne prejednal a spor rozhodol rozsudkom č.k. 3Cb/34/2014-81 zo dňa 11.2.2016 na pojednávaní dňa 11.2.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti ospravedlnil, avšak nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil.

6. Na základe dokazovania vykonaného listinou (zmenkou) a za aplikácie čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ), čl. 19, čl. 5 ods. 1 Nariadenia, § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 17.12.2009, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy nie je dôvodná a žalobu zamietol. Okrem skutkových zistení vyplývajúcich zo zmenky, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanému práva zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy vyplnenej do zmenky. Je nepochybné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súdu prvej inštancie bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). Pri vykonávaní dôkazov vychádzal súd prvej inštancie zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že dokazovanie vykonal na pojednávaní a obe procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov.

7. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal námietkami žalobcu, ktoré spočívali v tvrdení, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie, konanie malo byť písomné, a ak súd nariadil pojednávanie mal tak urobiť uznesením s odôvodnením, ďalej v tvrdení, že žalovaný nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky. K týmto tvrdeniam žalobcu súd prvej inštancie s poukazom na čl. 5 ods. 1 Nariadenia uviedol, že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno vo veci nariadiť ústne pojednávanie. Nariadenie pojednávania považoval súd prvej inštancie za potrebné za účelom vykonania dokazovania na objasnenie skutkového stavu, pričom spôsob a rozsah dokazovania určuje výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). V zmysle č. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd skúmal aj vlastný vzťah žalovaného k vystaviteľovi zmenky. Citované ustanovenie má procesný charakter. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené, neobsahuje prechodné ustanovenia. Preto sa nové ustanovenie použije aj na toto konanie. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zmenky zapísaný zmenkový úrok 0,25 % denne, čo považoval súd prvej inštancie za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9,25% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10- násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Z vlastnej činnosti súdu prvej inštancie je známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva podaných žalôb vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Došlo ňou k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Dojednanie zmenkového úroku takmer vo výške 100 % je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi namietať. Veriteľ tak mohol takýmto spôsobom obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné. Podľa názoru súdu prvej inštancie je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Zmenkový úrok je podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne neplatný podľa § 3 ods. 1 a podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka a na túto neplatnosť prihliadol ex offo. Absolútna neplatnosť dopadá na celého dojednanie zmenkového úroku, pôsobí od počiatku a nie je možné ju konvalidovať tým, že žalobca si uplatní len časť tohto neplatného dojednania. Rozhodnutie o náhrade trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa úspechu v spore na strane žalobcu aj žalovaného. Žalobca aj žalovaný mali vo veci úspech len čiastočný, preto súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,06 % denne zo zmenkovej sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

9. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaný vystavil zmenku, ktorú dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho skutočnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná na zmenke, bola mu známa v čase vystavenia zmenky a s takouto sadzbou žalovaný súhlasil. Nespornosť záväzku žalovaného zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, zo dňa 22.08.2002). Na podporu svojich tvrdení uvedených v odvolaní žalobca poukázal na závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn. 13C/88/2013, v rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C/8153/2013, v rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C/198/2013, v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010.

10. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

13. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá je predmetom konania a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 17. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

18. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné. Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

19. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať v konaní, aj keď je strana sporu nečinná, a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na deň 11.2.2016 dňa 22.10.2015 a žalovaný dňa 22.10.2015 spolu s poučením pre stranu sporu. Dňa 10.2.2016, jeden deň pred pojednávaním, doručil právny zástupca žalobcu ospravedlnenie neúčasti z dôvodu, že v určenom termíne má vytýčené pojednávanie na OS Galanta. O odročenie pojednávania požiadal len pre prípad, že vykonanie dôkazov navrhne žalovaný alebo dôkazy vykoná súd. Uvedené za účelom oboznámenia sa s dôkazmi a vyjadrenia sa k dôkazom v súlade s § 123 O.s.p.

20. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.02.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a samotného žalobcu boli splnené procesné podmienky podľa v tom čase platného a účinného § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že na strane právneho zástupcu žalobcu nebol žiaden dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania týkajúci sa jeho osoby.

21. Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pre ktorého od 01.07.2016 poučovacia povinnosť o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanoveným zákonom zanikla (§ 160 ods. 3 písm. b/ CSP).

22. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 11.2.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinou podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a oboznámil obsah tejto listiny, ktorá bola zmenkou. Tento rozsah vykonaného dokazovania vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (strana 3 rozsudku). Dokazovanie inými listinami, najmä zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere odvolací súd považuje za nutné uviesť, že dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného spisu 5Er/748/2012, v ktorom sa nachádza okrem iného aj zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.2.2016 nevykonal a preto nemohol súd prvej inštancie z týchto listinných dôkazov, hoci sa v spise nachádzajú vychádzať a v písomnom vyhotovení rozsudku uvádzať.

23. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru na pojednávaní dňa 11.2 .2016 nevykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení rozsudku tieto listiny posudzuje a hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci a jeho následného právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v zistenom skutkovom stave, vyvodil, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má zároveň charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako spotrebiteľovi, že dojednanie obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vrátane zmenkového dojednania týkajúceho sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % je podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. K absolútnej neplatnosti zmenkového úroku takmer vo výške 100 % ročne prihliadol súd prvej inštancie z úradnej povinnosti.

24. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je presvedčivé.

26. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

27. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 1.7.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl. 1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.

28. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo žalobcovi a žalovanému znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného na spravodlivý proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

29. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 30. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, odvolací súd sa vecnými námietkami žalobcu nezaoberal.

31. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so žalovaným, na zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám sporu realizáciu práva vyjadriť sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP vrátane procesného práva podľa § 182 CSP pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd prvej inštancie pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP a procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese. V písomnom vyhotovení rozsudku uvedie súd prvej inštancie povinné náležitosti rozsudku upravené v § 220 CSP.

32. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).