KSTN/15Sd/140/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sd/140/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200547 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200547.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: U. J., bytom N. D., W. XXXX/XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15. apríla 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15. apríla 2016 ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Poznamenáva sa, že od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to - zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), - zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), - zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p..

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Navrhovateľka sa podaným návrhom - opravným prostriedkom z 12.5.2016 domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15.4.2016 z dôvodov nepresných údajov o vykonávaní jej pracovnej činnosti, ktoré boli uvedené pri posudzovaní renty, t.j. okolnosti utrpenia jej pracovného úrazu neboli dôsledne a správne popísané. Poukázala na to, že je ľaváčka a jej dominantná ruka je preto ľavá a túto končatinu následkom úrazu nemôže žiadnym spôsobom zaťažovať. Jej zdravotný stav sa zhoršuje a hoci momentálne pracuje, má problém splniť predpísanú normu. Podľa jej názoru pokles pracovnej schopnosti má určite vyšší ako 45 % (pritom poukázala na vyšetrenia u K.. W. A.) a preto žiadala opätovne prešetriť zdravotný stav, finančné a personálne hodnotenie renty a dodala, že po rokoch vykonávanej práce by si zaslúžila vyššiu sumu úrazovej renty. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a jej odvolaniu vyhovieť. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadrila svojim podaním zo dňa 6.7.2016 a uviedla, že napadnutým rozhodnutím rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Vo vyjadrení podrobne popísala celú genézu a skutkový stav posudzovaného prípadu. Poukázala na skutočnosti, že pri tvorbe napadnutého rozhodnutia zobrala do úvahy všetky okolnosti vzťahujúce sa na to, aby mohla navrhovateľke na podklade jej žiadosti urobiť záver o úrazovej rente. Uviedla, že vychádzala z náplne práce navrhovateľky, z medicínskej a posudkovej praxe, posúdila súvislosti a dôsledky poškodenia jej zdravia na výkon doterajšej činnosti a skúmala aj možnosť ďalšieho uplatnenia. Bolo zistené a preukázané, že hybnosť dominantnej ruky navrhovateľky je vzpaženie nad 150°, z možných 180°, čo ovplyvnilo pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na 45 %. Na podklade uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Správny súd vykonal prieskum oboznámením návrhu, výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, ústnym vyjadrením zástupcu odporkyne, ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že táto rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15.4.2016 rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 4.5.2014, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,32 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 4.5.2015 do 31.5.2015 v sume 3,30 € a od 1.6.2015 v sume 3,60 € mesačne. V zmysle § 89 ods.8 písm. a), § 89 ods.9 písm. a) štvrtého bodu a § 89 ods.10 zákona v znení zákona č.252/2012 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1.1.2016 o 0,46 % na celkovú sumu 3,70 € mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa skutkovo opísala ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.

V rámci prieskumného konania bol navrhovateľke preverovaný zdravotný stav posudkovým lekárom ústredia odporkyne dňa 17.6.2016, pričom z jeho záverov podľa ortopedického vyšetrenia z hospitalizácie do 25.8.2015 vyplýva, že ľavé rameno je bez deformácii a opuchu a bez hypotrofie svalstva. Aktívna hybnosť je 160° z celkove možných 180° pri vzpažení. Svalová sila prstov je primeraná, diagnostický záver je omartróza. Pri poslednej kontrole dňa 22.4.2016 je vzpaženie na 150°, diagnostický záver rovnaký, doplnený o subakromiálnu burzitídu a incipientnú artrózu. Funkčne teda nedokáže navrhovateľka pracovať so zdvihnutou rukou, ostatné pohyby podľa ortopéda nie sú obmedzené. Zamestnávateľ zdokumentoval náplň práce na dvoch posledných pracovných zaradeniach, medzi ktorými je obdobie zaúčania. Vyplýva z nich, že práce so zdvíhaním rúk vykonávala nanajvýš jednu tretinu z celkového pracovného času. Túto prácu následkom úrazu už vykonávať nemôže. Preto pri exaktnom posúdení miera poklesu pracovnej schopnosti je približne tretinová - teda posúdenie na 45 % je veľmi priaznivé. Na zdravotných ťažkostiach navrhovateľky sa podieľa tiež následok cievnej mozgovej príhody, po ktorej pretrváva veľmi ľahká pravostranná hemiparéza a ľahký následok po zlomenine záprstnej kosti ľavej ruky 8.5.2016. Posudkový lekár určil v posudzovanej veci mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej - navrhovateľky v rozsahu 45 % a uviedol, že nemá dôvod na zmenu doterajších posudkov.

Podľa § 88 ods. 1 zákona okrem iného, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.

Pokles pracovnej schopnosti pri priznaní úrazovej renty sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona. Pokles pracovnej schopnosti posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje na základe dokumentácie týkajúcej sa zdravotného stavu, priložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Odporkyňa všetky tieto kritéria náležite dodržala.

Podľa § 82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1.januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31.októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

Podľa § 89 ods. 2 zákona, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 89 ods. 3 zákona na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

Z prieskumu bolo zistené, že navrhovateľke bola napadnutým rozhodnutím priznaná dávka úrazovej renty na podklade pracovného úrazu dňa 4.5.2014 o 22.30 hod., ktorý utrpela pri premiestňovaní, potiahnutí veľkého paletového vozíka. Medicínsky je tento úraz identifikovaný ako tendinóza a parciálna ruptúra šľachy svalu podlopatkového, ruptúra šľachy dvojhlavového svalu ramena vľavo s nutnosťou operačnej liečby. Navrhovateľke bol v roku 2001 priznaný invalidný dôchodok zo všeobecných príčin a v súlade s týmto zákonným obmedzením sa následne upravila aj výplata úrazovej renty.

V našom právnom poriadku je právo na úrazovú rentu bližšie v súčasnosti upravené v zákone, konkrétne v § 88 a nasledujúcich. Samotné rozhodnutie o úrazovej rente (ako napokon i ktorékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu či súdu) musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a za tým účelom musí odporkyňa vykonať dokazovanie podľa § 196 zákona.

Pre určenie úrazovej renty je pritom základným predpokladom práve stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, pretože od stanovenia tejto miery sa následne odvíja výška priznanej úrazovej renty a stanovenie dátumu, kedy k takémuto poklesu pracovnej schopnosti došlo. Podľa § 88 ods. l, 3 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 89 ods. 1 zákona suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, suma úrazovej renty sa vypočíta podľa vzorca, uvedeného v tomto ustanovení, pričom veličina denného vymeriavacieho základu a veličina percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti sú veličinami, ktoré je odporkyňa povinná zisťovať na základe dokazovania vykonaného v súlade s ustanovením § 195 ods. 1 zákona.

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok upravuje ustanovenie § 84 zákona. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e); (úrazová renta je uvedená v § 13 ods. 3 písm. b/ zákona) je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 10 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že postup pre určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca je uvedený v ustanovení § 138 ods. 1 zákona a pri určovaní rozhodnej doby je potrebné postupovať podľa § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona.

Podľa § 244 a nasl. O.s.p. rozsah preskúmavacej činnosti súdu závisí od predmetu preskúmavacieho konania, pričom pri jeho aplikácii treba považovať za rozhodujúci stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Správny súd pripomína, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou nebol sporný priznaný nárok na výplatu posudzovanej dávky, ale jej výšku, ktorá je ovplyvnená stanovenou mierou poklesu pracovnej schopnosti. Tu je potrebné uviesť, že suma dávky sa vypočíta podľa ustanovení zákona, ktoré súd už vyššie v tomto rozsudku uviedol. V posudzovanej veci boli ďalej aplikované všetky zvýšenia (valorizácie) dávky platné v tom ktorom konkrétnom období. Použité zákonné ustanovenia sú popísané vo výroku napadnutého rozhodnutia a súd v podrobnostiach na ne poukazuje. K najzákladnejšej námietke navrhovateľky, že jej pokles je vyšší ako 45 % je nutné poznamenať, že za súčasného stavu sa jej nepodarilo v konaní predložila žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol v čase posudzovania jej zdravotného stavu a rozhodovania odporkyňou ustálený. Aj tvrdenie, že z vyšetrenia u ortopéda K.. A. vyplýva, že s jej diagnózou nie je možné dlhodobo vykonávať pracovnú činnosť je spochybnené, lebo sám ortopéd v lekárskom náleze uvádza, že ľavé rameno bez deformity...hybnosť... vzpaženie je na 150°. Tieto závery osvedčil aj posudkový lekár odporkyne.

Z vykonaného prieskumu napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto zodpovedá zákonu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľky vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie.

Na podklade týchto skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15. apríla 2016 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

Záverom však správny súd uvádza, že v budúcnosti pri zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky nie je vylúčená možnosť opakovaného posúdenia jej zdravotného stavu, nového určenia poklesu pracovnej schopnosti a tým prehodnotenia podmienok pre prípadnú zmenu sumy úrazovej renty.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.