KSTN/13S/79/2015


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 7.9.2016

Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200287 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3015200287.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. , so sídlom Trenčín, 1. mája 11, IČO: 36 306 410, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46 proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, predseda, so sídlom Bratislava, Bajkalská 27, IČO: 36306410, právne zastúpenému Kvasňovský & Partners, advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dunajská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 007/1100/2015/PR/SD zo dňa 12. marca 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 007/1100/2015/ PR/SD zo dňa 12. marca 2015 a z r u š u j e rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0012/2014/V-SD zo dňa 22. decembra 2014 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.3.2015, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 0012/2014/V-SD zo dňa 22.12.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur podľa § 36 ods. 3 písm. c) zák.č. 250/2012 Z.z. za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. n) zák.č. 250/2012 Z.z. (ďalej len zákon) tým, že nepostupoval podľa § 23 ods. 5 tohto zákona, pretože Úradu pre reguláciu sieťových odvetví písomne neoznámil v stanovenej lehote zánik nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti.

2. Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že správny orgán prvého stupňa pri svojej úradnej činností zistil, že žalobcovi bola vypovedaná zmluva o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne Trenčianskymi vodárňami a kanalizáciami, a.s., pričom nájomný vzťah mal zaniknúť dňom 1.11.2014. Uvedená skutočnosť nebola žalobcom v zákonom stanovenej lehote oznámená. Na základe uvedeného bolo začaté administratívne konanie vo veci uloženia pokuty. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi najvyššiu možnú pokutu. Žalovaný jeho rozhodnutie v odvolacom konaní ako vecne správne potvrdil.

3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že správne orgány si pri rozhodovaní urobili jednostranný a predbežný úsudok o okolnostiach, kde právo rozhodovať patrí iba všeobecným súdom. Podľa jeho názoru si správne orgány ani len nemohli robiť úsudok o civilnoprávnej otázke, v danom prípade zániku občianskoprávnych vzťahov. Mal za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v občianskoprávnom spore, ktorý s vecou súvisí deklarovalo kontinuitu nájomného pomeru k registrovanému vodohospodárskemu majetku a preto nemal akú skutočnosť správnym orgánom oznamovať. Žalobca namietal aj právomoc žalovaného konať a rozhodovať vo veciach uloženia pokuty v odvolacom konaní. Rovnako namietal nespreskúmateľnosť a arbitrárnosť oboch rozhodnutí správnych orgánov vydaných vo veci, keď pokuta za správny delikt bola uložená v maximálnej možnej výške a v rozhodnutiach absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá by ozrejmovala takýto postup. Poukázal na to, že doposiaľ nebol sankčne trestaný a neboli vzaté do úvahy objektívne okolnosti za akých sa skutok stal, teda, že tu v rozhodnom čase pôsobili súdne rozhodnutia, ktoré dočasne protichodne upravovali právnu otázku, ktorá bola predmetom požadovanej registrácie. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, trval na tom, že žalobca mal povinnosť ukončenie nájomného vzťahu oznámiť do 16.10.2014. Toto však neučinil a úrad ani neinformoval o iných skutočnostiach s tým súvisiacich. Uvedeným porušil povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom. Poukázal na to, že v čase administratívneho konania bolo občianskoprávne konanie pokiaľ ide o vydanie predbežného opatrenia právoplatne skončené a teda úrad nemal dôvod pochybovať o platnosti výpovede z nájomného vzťahu. Pokiaľ ide o uloženú pokutu túto považoval za adekvátnu zisteným porušeniam. Poukázal na to, že v konečnom dôsledku žalobca úradu zaslal oznámenie podľa § 23 ods. 5 zákona, takže si bol vedomý ukončenia nájomného vzťahu a svojej povinnosti.

5. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s prihliadnutím na ust. § 195 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal na pojednávaní. Po oboznámení sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

6. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 007/1100/2015/PR/SD dňa 12.3.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 0012/2014/V-SD zo dňa 22.12.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur podľa § 36 ods. 3 písm. c) zák.č. 250/2012 Z.z. za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. n) zák.č. 250/2012 Z.z. (ďalej len zákon) tým, že nepostupoval podľa § 23 ods. 5 tohto zákona, pretože Úradu pre reguláciu sieťových odvetví písomne neoznámil v stanovenej lehote zánik nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti.

7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri svojej úradnej činnosti zistil, že došlo k vypovedaniu zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne, na základe ktorej žalobca užíval majetok, ktorý používal na výkon regulovanej činnosti. Nájomný pomer zanikol dňa 31.10.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedenú skutočnosť žalobca v zmysle ust. § 23 ods. 5 zák.č. 250/2012 Z.z. úradu neoznámil, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 36 ods.1 písm. n) zákona č. 250/2012 Z.z.. Oznámenie o začatí konania žalobca prevzal dňa 28.10.2014. V rovnaký deň na toto oznámenie reagoval listom, v ktorom úradu oznámil, že začalo súdne konanie o vydanie predbežného opatrenia, pričom bol v tomto konaní úspešný a okresným súdom bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo prenajímateľovi uložené strpieť užívanie tohto majetku aj po 31.10.2014, z tohto dôvodu nájomný vzťah naďalej trvá a nebol povinný oznamovať zmeny významné pre cenovú reguláciu.

8. Následne žalobca listom zo dňa 6.11.2014, ktorým bol úradu doručený dňa 10.11.2014, úradu oznámil podľa § 23 ods. 5 zák.č. 250/2012 Z.z. zmenu údajov uvedenú v zozname subjektov predloženého k žiadosti o vydanie potvrdenia o registrácii, s ktorými má žalobca uzavreté prevádzkové zmluvy, a to ukončenie zmluvy o nájme a prevádzkovaní vodohospodárskeho majetku so spoločnosťou Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. ku dňu 31.10.2014. 9. Dňa 22.12.2014 vydal úrad rozhodnutie č. 012/2014/V-SD, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 1000 eur za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods.1 písm. n) zák.č. 250/2012 Z.z. tým, že nepostupoval podľa § 23 ods.5 zák.č. 250/2012 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pri svojej úradnej činnosti zistil, že žalobca ako držiteľ potvrdenia o registrácii podľa § 23 zák.č. 250/2012 Z.z. úradu písomne neoznámil v stanovenej lehote zánik nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti. Uvedenú povinnosť splnil až listom doručeným dňa 10.11.2014, ktorý je na úrade evidovaný pod č. 29285/2014/BA.

10. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že závažnosť správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. n) zák.č. 250/2012 Z.z. zákon vyjadruje uložením pokuty podľa § 36 ods. 1 písm. c) v rozmedzí od 100 eur do 1000 eur. Žalobcovi uložil najvyššiu možnú pokutu, pričom konštatoval, že pri určovaní jej výšky zohľadnil spôsob, čas trvania a následky protiprávnosti stavu. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia vzal do úvahy skutočnosť, že účastník konania je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené povinnosti pri vykonávaní regulovanej činnosti, za dodržiavanie ktorých zodpovedá. Po posúdení a zohľadnení všetkých okolností týkajúcich sa spôsobu, času trvania a následkov protiprávneho stavu rozhodol o maximálnej výške pokuty, ktorú považoval za primerane represívne a dostatočne preventívne opatrenie voči žalobcovi ako kontrolovanému subjektu. Uvedené rozhodnutie žalobca prevzal dňa 2.1.2015 a včas proti nemu podal odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, pretože v čase rozhodovania jestvovali iné skutkové okolnosti podstatné pre rozhodovanie. Poukázal na to, že pominuli účinky uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým úrad odôvodňoval začatie konania, nakoľko toto rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Tým sa reštituovali pôvodné účinky uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k.36Cb/84/2014-84 zo dňa 16.10.2014. Vzhľadom na uvedené platil pre neho, ako aj úrad taký výklad nájomnej zmluvy s vlastníkom vodohospodárskeho majetku, že odvolateľ je povinný kontinuálne pokračovať v plnení tejto zmluvy a preto nebol dôvod oznamoval okolnosť, ktorá nejestvuje. Taktiež namietal výšku pokuty, ktorá mu bola uložená, a to najmä vzhľadom na spornosť právnych otázok zániku nájmu. Úrad podľa neho nerešpektoval základné atribúty sankčného postihovania, najmä § 36 ods.7 zákona v tom ohľade, že pri uložení sankcie sa prihliada aj na to za akých okolností malo dôjsť k spáchaniu deliktu.

11. Žalobca k podanému odvolaniu predložil aj uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.36Cb/84/2014-84 zo dňa 16.10.2014, ktorým v právnej veci žalobcu proti odporcovi Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Trenčín bolo nariadené predbežné opatrenie. Vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím bol odporca zaviazaný strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa a plniť svoje práva a povinnosti zo zmluvy o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou tejto infraštruktúry zo dňa 30.1.2003, a to strpieť výkon nájomného práva, umožniť voľný prístup k infraštruktúre, umožniť prevádzkovať infraštruktúru, získavať zdroje vody v dohodnutom množstve a kvalite z akéhokoľvek existujúceho alebo budúceho zdroja odporcu za predpokladu získania súhlasov, povolení, schválení a požadovaných licencii v zmysle č. 19 ods. 2.1 písm. a) zmluvy, strpieť právo navrhovateľa podnikať na majetku odporcu alebo jeho majetok prenajímať len s predchádzajúcim písomným súhlasom a za podmienok určených odporcom v zmysle čl. 6 ods. 2.1. písm. a) zmluvy a iné, s tým, že navrhovateľ mal povinnosť v lehote 60 dní od doručenia uznesenia podať na Stálom rozhodcovskom súde pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave návrh na začatie konania o určenie, či tu je právo alebo právny vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o nájme a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Trenčianskom regióne zo dňa 30.1.2003. Žalobca nepredložil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/492/2014-346 zo dňa 28.10.2014, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Predložil však uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/57/2014, 5Ndob/18/2014, ktorým bolo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne vydané v predmetnej právnej veci zrušené, a to najmä z procesných dôvodov. Najvyšší súd SR zaviazal odvolací súd vysporiadať sa s argumentáciou účastníkov obsiahnutou v podaniach, ktoré boli súdu doručené v rámci plynutia odvolacej lehoty a doručiť navrhovateľovi doplnenie odvolania odporcu.

12. Následne žalobca doručil správnemu orgánu aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/492/2014-346 zo dňa 28.10.2014, oznámenie pre odberateľov vody a výpoveď zmluvy zo dňa 1.10.2013. Dňa 2.3.2015 bolo vykonané oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia k odvolaniu. Dňa 12.3.2015 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.12.2015. 13. Podľa § 23 ods. 1 zák.č. 250/2012 Z.z. osoba, ktorá má vlastnícky vzťah alebo nájomný vzťah k majetku, ktorý sa používa na vykonávanie regulovanej činnosti podľa § 2 písm. c) piateho a šiesteho bodu, je povinná požiadať úrad o registráciu na základe písomnej žiadosti do 30 dní od zaradenia majetku do účtovnej evidencie alebo odo dňa uzatvorenia nájomnej zmluvy. Túto povinnosť môže vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie preniesť na základe zmluvy o prevádzkovaní verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, 40) ak má tento prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie uzatvorené zmluvy o dodávke pitnej vody s odberateľmi a o odvádzaní odpadovej vody s producentmi a súčasne vedie oddelenú účtovnú evidenciu regulovaných činností.

14. Podľa § 23 ods. 5 zák.č. 250/2012 Z.z. regulovaný subjekt je povinný úradu písomne oznámiť každú zmenu údajov uvedených v potvrdení o registrácii úradu do 15 dní od vzniku tejto zmeny a zánik vlastníckeho vzťahu alebo nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti 15 dní pred jeho zánikom.

15. Podľa § 36 ods. 1 písm. n) zák.č. 250/2012 Z.z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neoznámi zmenu údajov v potvrdení o registrácii alebo zánik vlastníckeho vzťahu alebo nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti podľa § 23 ods. 5.

16. Podľa § 36 ods. 3 písm. c) zák.č. 250/2012 Z.z úrad uloží regulovanému subjektu pokutu od 100 eur do 1 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) a n).

17. Ustanovenie § 23 ods. 5 písm. a) zák.č. 250/2012 Z.z. stanovuje pre regulovaný subjekt povinnosť písomne oznámiť úradu každú zmenu údajov uvedených v potvrdení o registrácii, a to do 15 dní od vzniku tejto zmeny a zánik vlastníckeho alebo nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti 15 dní pred jej zánikom. Ide o vyjadrenie oznamovacej povinnosti regulovaného subjektu, ktorej cieľom jej zabezpečiť, aby mal úrad podstatné informácie ohľadne jednotlivých regulovaných subjektov tak, aby mohol riadne vykonávať svoju činnosť a aby mal k dispozícii podstatné informácie potrebné pre zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti úradu, v danom prípade informácie podstatné pre cenovú reguláciu. Ukončenie nájomného vzťahu k majetku, ktorý sa používa na výkon regulovanej činnosti má vplyv na cenovú reguláciu a správnemu úradu je z jeho úradnej činnosti známe, že vo veci žalobcu aj bolo začaté v tomto ohľade administratívne konanie. Oznámenie uvedenej skutočnosti je podstatné aj pre iné rozhodovanie úradu, napr. pri registrácii iného subjektu na tento majetok.

18. V konaní nie je sporné, že žalobca mal v rozhodnom období postavenie regulovaného subjektu, ktorý využíval na svoju činnosť na základe zmluvy o nájme infraštruktúru, ktorá vlastnícky patrila spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s.. V konaní taktiež nie je sporné, že žalobcovi bola zo strany prenajímateľa doručená výpoveď z tejto zmluvy, pričom v zmysle zmluvne dojednaného bola určená ročná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 31.10.2014. Pred uplynutím výpovednej doby žalobca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému okresný súd vyhovel a medzi účastníkmi dočasne upravil pomery tak, že zaviazal vlastníka majetku, ktorý bol predmetom nájmu, aby strpel jeho užívanie žalobcom. Uvedené predbežné opatrenie bolo na odvolanie spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. zmenené tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené Najvyšším súdom SR, z procesných dôvodov (doručenie doplnenie odvolania žalobcovi), ako aj z dôvodu vysporiadania sa odvolacieho súdu s argumentáciou účastníkov obsiahnutou v podaniach, ktoré boli súdu doručené v odvolacej lehote. Vzhľadom na zrušenie uznesenia odvolacieho súdu mal žalobca právo užívať majetok, na ktorom vykonával regulovanú činnosť na základe predbežného opatrenia, ktoré v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. predstavovalo dočasnú úpravu pomerov. V zmysle uvedeného je zrejmé, že právnym dôvodom užívania tohto majetku nebola ďalej zmluva, ale dočasná úprava pomerov vykonaná súdom, a to doby rozhodnutia o veci samej rozhodcovským orgánom. V súdnom konaní nebolo zistené, že by bolo o veci právoplatne rozhodnuté príslušným rozhodcovským orgánom. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že vec bola medzi účastníkmi ukončená všeobecným urovnaním, ktorého obsah neuviedol. Správny súd pri výkone svojej úradnej činnosti zistil, že žalobca zobral (z časového hľadiska po vydaní rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu) svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia späť, a to práve z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní.. 19. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že v časti posúdenia porušenia povinnosti žalobcu oznámiť úradu ukončenie nájomného vzťahu, ktorý predstavoval právny titul pre užívanie majetku na ktorom žalobca ako regulovaný subjekt vykonával regulovanú činnosť, boli závery správnych orgánov vecne správne. Správny súd poukazuje na to, že po uplynutí výpovednej lehoty nebola zmluva o nájme právnym dôvodom užívania tohto majetku, ale týmto titulom bola dočasná úprava pomerov nariadená súdom na obmedzenú dobu, ide teda o iný, rozdielny titul užívania. Nariadením predbežného opatrenia nie je daná kontinuita zmluvného vzťahu, ktorého ukončenie bolo v rozhodnom období medzi účastníkmi sporné, ale ide o novú, dočasnú úpravu vzťahov medzi týmito účastníkmi súdom na základe splnenia zákonom stanovených podmienok.

20. Správny súd poukazuje na význam a účel oznamovacej povinnosti, ktorá má zabezpečiť úradu podstatné informácie pre výkon jeho zákonom stanovenej pôsobnosti. S poukazom na uvedené je potrebné, aby úrad disponoval informáciou o realizácii výpovede nájomnej zmluvy a zániku nájomného vzťahu na regulovanom majetku, pričom nemôže byť na regulovanom subjekte, aby sám, v závislosti na svojom právnom názore ohľadne platnosti, resp. neplatnosti výpovede tohto vzťahu, rozhodoval o tom, či úradu predmetnú informáciu oznámi (poskytne) alebo nie. Okrem toho v predmetnej veci nebolo zistené, že by skutočne došlo k vydaniu rozhodnutia súdom alebo rozhodcovským orgánom ohľadne neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, naopak medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľom majetku došlo k urovnaniu veci. V nadväznosti na toto urovnanie bolo predbežné opatrenie, ktoré predstavovalo právny dôvod užívania majetku, na ktorom žalobca vykonával regulovanú činnosť, zrušené v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval uvedenú žalobnú námietku za nedôvodnú. Taktiež sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorá smerovala k právomoci predsedu úradu rozhodovať o veci ako odvolací správny orgán. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje okrem ust. § 5 ods. 7 zákona poukazuje na dikciu ust. § 6 ods. 3 písm. d) zákona, ktorý stanovuje, že rada rozhoduje v odvolacom konaní okrem rozhodnutí o uložení pokuty. Aj z uvedeného je zrejmé, že bolo v právomoci predsedu úradu rozhodovať o odvolaní podanom proti rozhodnutiu o uložení pokuty.

21. Správny súd však prisvedčil žalobnej námietke, ktorou žalobca namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a to pokiaľ ide odôvodnenie pokuty a jej výšky. Správne orgány uložili žalobcovi maximálnu možnú výšku pokuty, pričom vo svojej správnej úvahe uviedli len všeobecne kritéria pri ktorých pri jej ukladaní vychádzali, resp. pre ktoré ju považovali za primeranú.

22. V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, tak aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Pričom nestačí, aby všeobecne, tak ako je tomu v prejednávanej veci, len uviedol, že na tieto hľadiská prihliadol. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a takýto postup správnych orgánov je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Je preto potrebné, aby správny orgán nielen rozhodol, ale tiež vysvetlil ako konkrétne sa v rámci svojej správnej úvahy vysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, okolnosťami, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, osobou, ktorá sa deliktu dopustila, následkami deliktu ako aj konkrétnymi okolnosťami, ktoré predchádzali spáchaniu deliktu. Uvedené je o to viac naliehavé, že v predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta v maximálnej možnej výške. Správne orgány nemôžu nedostatky odôvodnenia svojho rozhodnutia zhojiť jeho doplnením v rámci súdneho konania, napr. podaním vyjadrenia k podanej žalobe. Je potrebné, aby bola správna úvaha správneho orgánu obsiahnutá priamo v odôvodnení rozhodnutia, tak aby účastníkovi podala jasné a zrozumiteľné vysvetlenie ohľadne jeho úvahy pri ukladaní sankcie.

23. Rozhodnutia správnych orgánov takéto riadne odôvodnenie neobsahujú a preto správnemu súdu neostávalo nič iné ako tieto rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, aby o veci opätovne rozhodol a výšku pokuty riadne odôvodnil v súlade s požiadavkami, ktoré sú kladené na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu tak ako je uvedené v ods. 20 tohto rozhodnutia. 24. Súd rozhodol v zmysle § 175 SSP aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 SSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).