KSTN/13S/41/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215202 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116215202.2



Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: A.. O. S., A. XX, I., zriaďovateľ Súkromnej základnej umeleckej školy Dubnica nad Váhom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Školská 386, IČO: 42 377 951, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám sv. Anny 15/25, proti žalovanému: Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 434/9, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na predloženie veci kompetenčnému senátu s a z a m i e t a .

II. Krajský súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 39 387,04 eura spolu s úrokom z omeškania od mieta.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 25.08.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 39.387,04 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že ako zriaďovateľ Súkromnej základnej umeleckej školy Dubnica nad Váhom (ďalej len "SZUŠ"), ktorú ministerstvo podľa § 14 ods. 6 písm. a) v spojení s § 39c ods. 6 až 8 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vedie v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky podal listom č. 110/2015 zo dňa 17.09.2015 na základe § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. žiadosť o finančnú dotáciu na rok 2016 pre SZUŠ, a to na 184 žiakov do 15 rokov veku. Žalovaný finančnú dotáciu žalobcovi pre SZUŠ na rok 2016 neposkytol. Žalobca sa preto domáhal prešetrenia právneho stavu primátorom, ktorý s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 2 a § 16 zákona č. 596/2003 Z.z. uviedol, že v procese vzniku SZUŠ a jej zaradenia do siete boli absolútne odignorované legislatívne kompetencie samosprávy. Žalobca podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného aj na Okresnú prokuratúru Trenčín, ktorá podnet vyhodnotila ako dôvodný, nakoľko žalovaný porušil § 6 ods. 12 písm. c) zákona č. 596/20003 Z.z., pričom žalovanému podala aj upozornenie prokurátora s návrhom, aby na najbližšom zastupiteľstve Mesta Dubnica nad Váhom do Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/2015 o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy zahrnuli aj Súkromnú základnú umeleckú školu Dubnica nad Váhom ako prijímateľa finančnej dotácie. Napokon sa žalobca obrátil aj na odbor ochrany práv v regionálnom školstve ministerstva, ktorý žalobcovi oznámil, že nemá právomoc voči žalovanému zasiahnuť príkazným spôsobom a na preukázanie stanoviska ministerstva postačuje oficiálne stanovisko zo dňa 22.02.2016. Žalovaný napriek uvedeným stanoviskám ministerstva, ako aj upozornenia prokurátora naďalej vyplatenie finančnej dotácie žalobcovi odmieta.

2. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 25.10.2016, č.k. 20C/149/2016-40 postúpil vec podľa § 18 ods. 2 SSP tunajšiemu krajskému súdu, nakoľko po posúdení predmetného podania a jeho príloh mal za to, že v prejednávanej veci nejde o nárok žalobcu, ktorý by mal základ v občianskoprávnom, prípadne inom súkromnoprávnom vzťahu, nejedná sa o súkromnoprávny spor ani vec. Uzavrel, že žaloba sa týka činnosti žalovanej obce v oblasti verejnej správy ohľadom poskytovania dotácií neštátnej základnej umeleckej škole na základe zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca sa teda domáha ochrany voči neoprávnenému postupu žalovanej obce, ktorá žalobcovi nepriznala a odmieta vyplatiť požadované dotácie na financovanie prevádzky a miezd základnej školy, ktorej je žalobca zriaďovateľom, hoci žalobca má za to, že boli splnené podmienky na poskytnutie dotácie podľa zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a žiada, aby súd žalovanej obci prikázal vyplatiť mu dotácie. Na základe vyššie uvedeného dospel Okresný súd Trenčín k záveru, že v danej veci je vecne a miestne príslušný na konanie Krajský súd v Trenčíne, v obvode ktorého má sídlo žalovaná obec ako orgán verejnej správy.

3. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že je vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie veci žalobcu, ktorá má základ vo verejnoprávnom vzťahu účastníkov založeným zákonom č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve. Z obsahu podania jednoznačne vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou, zriaďovateľom neštátneho školského zariadenia a žalovaný je osobou - orgánom verejnej správy, ktorý pri výkone jeho pôsobnosti podľa zák.č. 596/2003 Z.z. neposkytol neštátnemu školskému zariadeniu dotáciu. S poukazom na uvedené, bol súd po postúpení veci toho názoru, nároky vyplývajúce z tohto vzťahu predstavujú vec správneho súdnictva a vo veci ďalej konal.

4. Správny súd ďalej konštatuje, že úprava správneho súdnictva ustanovuje úpravu jednotlivých druhov konaní, resp. žalôb, ktoré sa v rámci správneho súdnictva prejednávajú. V zmysle ust. § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy potom rozhodujú v konaniach o správnych žalobách, správnych žalobách vo veciach správneho trestania, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, žalobách vo volebných veciach, žalobách vo veciach územnej samosprávy, žalobách vo veciach politických práv, kompetenčných žalobách, a v návrhoch v iných veciach. Podanie žalobcu však nespĺňa náležitosti ani jednej zo žalôb. Nie je zrejmé o aký druh žaloby by malo ísť, či má byť predmetom súdneho prieskumu súdneho rozhodnutie žalovaného, jeho opatrenie, resp. faktický zásah. Vzhľadom na uvedené bol žalobca postupom podľa § 59 ods. 1 SSP vyzvaný na doplnenie a opravu svojho podania v lehote 15 dní pod hrozbou jeho odmietnutia.

5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote vytknuté vady podania neodstránil. Správnemu súdu oznámil, že v predmetnej veci nejde o správnu žalobu. Mal za to, že základným východiskom pre posúdenie tejto veci je skutočnosť, že z ustanovení zákona č. 569/2003 Z.z. na ktoré je v podanej žalobe poukázané vyplýva, že nárok žalobcu na vyplatenie dotácie vznikol priamo zo zákona, a to splnením zákonných predpokladov na vyplatenie dotácie a existencia tohto nároku nie je výsledkom žiadneho administratívneho konania v rámci ktorého by žalovaný uplatňoval svoje rozhodovacie právomoci. Neposkytnutím tejto dotácie bolo došlo k porušeniu jeho subjektívneho majetkového práva. Takto uplatnený nárok je v podstate majetkovým nárokom, ktorý vznikol medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovaným ako právnickou osobou a je tak v zásade občianskoprávnym vzťahom s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Obč. zákonníka. Preto na rozhodovanie o veci je vecne a miestne príslušný Okresný súd Trenčín.

6. Poukázal na to, že základným predpokladom všeobecnej správnej žaloby je existencia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, čo v tomto prípade neexistuje. Z ďalších dostupných prostriedkov ochrany práv žalobcu v správnom súdnictve by ešte teoreticky prichádzali do úvahy žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o žalobu proti nečinnosti mal žalobca za to, že je možné ju použiť len v začatom administratívnom konaní. V danom prípade však žiadne takéto administratívne konanie nezačalo. Taktiež nie je možné na ochranu jeho práv použiť žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Poukázal na znenie ust. § 252 ods. 1, § 254 a § 262 SSP a uzavrel, že v prípade nesplnenia povinnosti poskytnúť dotáciu žalovaný porušuje svoju právnu povinnosť, avšak z jeho strany sa nejedná o zásah orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP. Žalobca záverom zdôraznil, že postúpenie veci Krajskému súdu v Trenčíne považuje za nesprávne, vec nebola podaná ako správna žaloba a neexistujú dôvody na podanie správnej žaloby. Mal za to, že vec by mala byť podľa § 18 ods. 4 SSP predložená na rozhodnutie kompetenčnému senátu.

7. Podľa § 59 ods. 1, 3 zákona SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanovuje zákon.

9. Podľa 18 ods. 4 SSP, ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

10. Ako bolo uvedené vyššie krajský súd je toho názoru, že uplatnený nárok oprávnenej osoby voči obci o vyplatenie dotácie má základ v zákone č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Uvedené nespochybňuje ani samotný žalobca, ktorý sám tvrdí, že nárok na vyplatenie dotácie mu vznikol priamo z tohto zákona. Ide teda o nárok vyplývajúci z predpisu verejného práva, ktorý upravuje štátnu správu v oblasti školstva, vrátane poskytovania dotácii neštátnym školským zariadeniam a kde osoba povinná (žalobca) vystupuje a koná ako orgán verejnej správy, ktorý z prostriedkov štátneho rozpočtu pri prenesenom výkone štátnej správy poskytuje dotácie v školstve. (skutočnosť, že ide o prenesený výkon štátnej správy bola riešená Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 3Rks/2/2014). Akékoľvek nároky vyplývajúce z tohto verejnoprávneho vzťahu medzi súkromnou osobou, ktorá tvrdí, že má nárok na vyplatenie dotácie a orgánom verejnej správy, ktorý realizuje prenesený výkon štátnej správy nepredstavujú občianskoprávny vzťah. Neposkytnutie dotácie predstavuje uplatňovanie vrchnostenského postavenia orgánu verejnej správy a to bez ohľadu na to, že bolo vykonané faktickým konaním resp. nekonaním, resp. či vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktoré by malo formálne znaky rozhodnutia. Súd zotrváva na svojom názore, že ide o vec správneho súdnictva a je teda potrebné, aby oprávnená osoba uplatnila svoje práva niektorým zo spôsobov stanoveným SSP.

11. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že jeho právo nie je možné uplatniť žiadnou žalobou podľa SSP. Správny súd poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu v zásade môže byť aj neformálne rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa zasahuje do práv oprávneného subjektu (napr. list bez náležitostí rozhodnutia, ktorým bolo odmietnuté vyplatenie dotácie), resp. aj zásah spočívajúci v takom faktickom postupe orgánu verejnej moci, ktorý spočíva v zadržiavaní prostriedkov dotácie. Prejednaním veci v rámci správneho súdnictva teda určite nedôjde k stavu denegatio iustitiae, ktorý by mal za následok odopretie spravodlivosti pre žalobcu a nepredstavuje znemožnenie jeho práva domôcť sa v konečnom dôsledku dotácie, na ktorú má podľa svojho tvrdenia nárok.

12. Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že keby mala byť vec prejednaná ako občianskoprávny spor tak ako tvrdí žalobca, v konečnom dôsledku by konajúci okresný súd musel posudzovať zákonnosť postupu orgánu verejnej správy a vo výroku by eventuálne ukladal povinnosť plniť orgánu verejnej správy, ktorá mu vyplýva zo zákona o štátnej správe v oblasti školstva a to mimo rámca správneho súdnictva, čo je neprípustné. S poukazom na uvedené správny súd konštatuje, že nie je dôvod pre postup podľa § 18 ods. 4 SSP, nakoľko v prejednávanej veci ide o uplatnenie nároku patriaceho do správneho súdnictva.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoj nárok formuloval ako nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý žalobný petit nezodpovedá žiadnemu spôsobu uplatnenia práva predpokladaného SSP, správny súd ho vyzval na doplnenie a opravu tohto podania pod následkom odmietnutia tohto podania. Na takéto doplnenie bol žalobca vyzvaný uznesením č.k. 13S/41/2016-45 zo dňa 7.12.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 13.12.2016. Lehota na vykonanie doplnenia a opravy uplynula dňa 28.12.2016. V tejto lehote však žalobca svoje podanie, ktoré je podaním vo veci samej neopravil. Naopak súdu písomne oznámil, že na ňom zotrváva v pôvodnej podobe, t.j., že žiada zaplatenie sumy 39 387,04 eur.

14. Žaloba žalobcu nemá zákonom predpísané obsahové náležitosti ktorej ktorejkoľvek žaloby predpokladanej SSP a tieto neboli doplnené ani po výzve súdu. Uvedené nedostatky znemožňujú súdu vec riadne v súlade so zákonom č. 162/2015 Z.z. prejednať. Vzhľadom na uvedené správny súd v súlade s ust. § 59 ods. 1, 3 SSP v spojení s ust.§ 98 ods. 1 písm. h) SSP podanie žalobcu odmietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) zák.č. 162/2015 Z.z. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).