KSTN/13S/245/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/245/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200836 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200836.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Eleny Zaťkovej, v právnej veci žalobcu ALEX REALITY, s.r.o. so sídlom A. Hlinku 20, Prievidza, IČO: 45 690 511, zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 6, Prievidza, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/80644, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/120 zo dňa 18. augusta 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. 2014/80644, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/120 zo dňa 18. augusta 2014, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, so sídlom A.T. Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica, č. BS1/RK/KON/2013/86-0017 zo dňa 20. novembra 2013, ktorým podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu v sume 2000 euro za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca pri zamestnávaní fyzickej osoby M. A., bytom P.. A. XXX/XX, I. Z. O., ktorá v zdokladovanom období od 9. mája 2013 do 5. júna 2013 vykonávala pre žalobcu závislú prácu v profesii „realitný maklér pre oblasť Žiar nad Hronom“, nedodržal ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby M. A. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom I. stupňa v rámci výkonu kontroly v dňoch od 05.06.2013 do 19.07.2013, predmetom ktorej bolo dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Zopakoval, že vykonanou kontrolou bol zistený skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia a námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Zdôraznil, že činnosť M. A. napĺňala znaky závislej práce, ktorá môže byť v zmysle zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Ustálil, že M. A. vykonávala pre žalobcu maklérsku činnosť pre oblasť Žiar nad Hronom, Handlová, Banskobystrický kraj. Sám žalobca na svojej oficiálnej internetovej stránke, dostupnej pre širokú verejnosť, určil M. A. ako realitného makléra pre oblasť Žiar nad Hronom, Handlová, Banskobystrický kraj, určil jej aj e-mailovú adresu a telefónne číslo, prostredníctvom ktorých ju mohli kontaktovať prípadní záujemcovia o kúpu a predaj nehnuteľností. Na základe týchto skutočností žalovaný jednoznačne ustálil, že táto práca M. A. spĺňala znaky závislej práce, teda túto prácu vykonávala M. A. vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, keď žalobca ako zamestnávateľ jej nariadil vykonávať prácu realitného makléra, nakoľko žalobca má oprávnenie na výkon realitnej činnosti. Prácu vykonávala M. A. ako zamestnankyňa pre žalobcu ako zamestnanca osobne, keďže žalobca na svojej internetovej stránke určil M. A. ako svojho realitného makléra. Taktiež žalobca ako zamestnávateľ určil M. A. ako svojej zamestnankyni oblasť, pre ktorú bude realitným maklérom, a to konkrétne oblasť Žiar nad Hronom, Handlová, Banskobystrický kraj, teda M. A. vykonávala svoju prácu podľa pokynov žalobcu a v jeho mene. Pracovný čas bol prispôsobený charakteru práce realitného makléra. S odkazom na to, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď dôkazy, z ktorých vychádzal sú neúplné a nepostačujúce, na niektoré dôkazy ako napr. mandátnu zmluvu žalovaný neprihliadol, pričom M. A. bola vypočutá správnym orgánom bez toho, aby bol žalobca o tomto úkone upovedomený, čo je vadou majúcou za následok taktiež nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca opätovne zdôraznil a odvolal sa na mandátnu zmluvu zo dňa 24. apríla 2013, z ktorej podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že M. A. nebola zamestnankyňou žalobcu, ale bola len splnomocnencom obchodného partnera žalobcu, P. V. a v danom období zastupovala jeho osobu pri plnení obchodných vzťahov, uzatvorených medzi jeho osobou a žalobcom. Žalobca tak počas platnosti obchodného vzťahu vyplývajúceho z vyššie uvedenej mandátnej zmluvy zo dňa 24. apríla 2013 komunikoval s M. A. výlučne ako so splnomocneným zástupcom svojho mandatára P. V.. Pokyny v súvislosti s mandátnou zmluvou žalobca telefonicky dával priamo P. V.. M. A. žalobca žiadne pokyny nedával, tieto dostávala M. A. od P. V.. M. A. bola len kontaktnou osobou P. V.. Žalobca je toho názoru, že v celom konaní boli popreté jeho práva v postavení účastníka konania, nakoľko správny orgán nevykonal ani jeden dôkaz navrhnutý žalobcom v konaní, keď nebol vypočutý napr. P. V..

Žalobca v žalobe zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Predseda senátu žiadosti žalobcu nevyhovel, o čom bol žalobca upovedomený listom zo dňa 9. októbra 2014, č.k. 13S/245/2014-24.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, pričom zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal ako i právne zdôvodnenie aplikácie na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení (ide o skutočnosti a právne posúdenie, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku).

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu, teda po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2014/80644, UPS/US1/ OKRVK/KON/2014/120 zo dňa 18. augusta 2014, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, so sídlom A.T. Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica, č. BS1/RK/KON/2013/86-0017 zo dňa 20. novembra 2013, ktorým podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu v sume 2000 euro za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca pri zamestnávaní fyzickej osoby M. A., bytom P.. A. XXX/ XX, I. Z. O., ktorá v zdokladovanom v období od 9. mája 2013 do 5. júna 2013 vykonávala pre žalobcu závislú prácu v profesii „realitný maklér pre oblasť Žiar nad Hronom“, nedodržal ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby M. A. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil tento skutkový stav.

Pokiaľ ide o procesnú stránku:

1) Správny orgán I. stupňa vo veci rozhodoval opakovane, celkovo dvakrát. V oboch rozhodnutiach správny orgán I. stupňa ustálil, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., za čo bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. vo výške 2000 euro.

2) V poradí prvé rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. BS1/RK/KON/2013/86-007 zo dňa 29. júla 2013 zrušil žalovaný svojím rozhodnutím č. 2013/72742, UPS/US1/OKRVK/KON/2013/81 zo dňa 4. októbra 2013 z dôvodu procesnej chyby a vrátil vec správnemu orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku s pokynom, že bude povinnosťou správneho orgánu I. stupňa dať žalobcovi ako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

3) V poradí druhé rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 20. novembra 2013, č. BS1/ RK/KON/2013/86-0017 žalovaný potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol svojím rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zo dňa 18. augusta 2014, č. 2014/80644, UPS/US1/OKRVK/ KON/2014/120.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku:

1) Vyjadrením Odboru živnostenského podnikania Obvodného úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 31. mája 2013 bolo preukázané, že žalobca má na predmet činnosti „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpny nehnuteľností“, teda na realitnú činnosť vydané živnostenské oprávnenie.

2) Z internetovej stránky žalobcu nespochybniteľne vyplýva, že kontaktnou osobou žalobcu ako realitnej kancelárie bola v rozhodnom období M. A., ktorá bola verejne na internetovej stránke žalobcu uvedená ako realitný maklér s e-mailovou adresou a telefónnym číslom, ktoré jej určil žalobca a na ktoré ju mohli klienti kontaktovať a M. A. sa i osobne stretávala s klientmi pri ohliadkach nehnuteľností, teda pri pracovných stretnutiach. M. A. bola realitným maklérom pre oblasť Žiar nad Hronom, Handlová, Banskobystrický kraj.

3) V kontrolovanom období od 9. mája 2013 do 5. júna 2013 ponúkala M. A. ako realitný maklér žalobcu na internetovej stránke žalobcu predaj nadrozmernej moderne prerobenej garsónky s balkónom, vírivou vaňou a dvoma oknami v Žiari nad Hronom o rozlohe 30 m2.

4) M. A. nemala v rozhodnom období účinné oprávnenie na vykonávanie realitnej činnosti a nebola ani samostatne zárobkovo činnou osobou.

Na základe vyššie uvedených skutočností je z pohľadu krajského súdu zrejmé, že žalobca využíval závislú činnosť M. A. a nemal s ňou založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu. Je nadovšetko nespochybniteľné, že M. A. vykonávala činnosť realitnej maklérky. Túto však nemohla vykonávať vo svojom mene a na svoj účet, nakoľko nemala na túto činnosť v rozhodnom období účinné živnostenské oprávnenie a nebola ani samostatne zárobkovo činnou osobou. Z internetovej stránky žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že žalobca má na svojej stránke ako realitnú maklérku uvedenú práve M. A.. Niet teda racionálneho dôvodu ustáliť iný záver ako ten, že M. A. vykonávala činnosť realitnej maklérky práve pre žalobcu, ktorý má na realitnú činnosť i vydané živnostenské oprávnenie. Krajský súd teda jednoznačne konštatuje, že skutkový stav je v danej veci zistený dostatočne a nie je ho možné vyhodnotiť iným spôsobom ako to učinil žalovaný a správny orgán I. stupňa. Pokiaľ M. A. vykonávala pre žalobcu prácu realitného makléra, ide jednoznačne o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú vykonávala M. A. osobne a podľa pokynov zamestnávateľa, v mene žalobcu ako zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ktorý bol prispôsobený charakteru práce realitného makléra. Niet teda pochýb, že ide o závislú prácu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákonníka práce, ktorú je možné v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákonníka práce vykonávať výlučne len v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalobca teda využíval závislú prácu M. A. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Pre zrozumiteľnosť a prehľadnosť krajský súd na tomto mieste uvádza, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca nemal s M. A. založený pracovnoprávny vzťah. I keď M. A. predložila správnemu orgánu I. stupňa dňa 06.05.2013 dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 01.02.2013, túto dohodu správny orgán I. stupňa vyhodnotil ako neplatnú, nakoľko nemala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 228a ods. 2 veta prvá zákonníka práce, keď na dohode absentoval podpis M. A.. Žalobca existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a M. A. popiera. Spornou je teda medzi stranami len tá otázka, či žalobca využíval závislú prácu M. A., ktorú otázku si žalovaný a správny orgán I. stupňa vyhodnotili tak, že žalobca v skutočnosti využíval pre seba závislú prácu M. A.. Z uvedeného potom vyplýva, že týmto konaním jednoznačne žalobca naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. Naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľa, v prípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby, má zo zákona sankciu v rozmedzí od 2000 euro do 200 000 euro. Pokiaľ správny orgán I. stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000 euro a žalovaný ako odvolací orgán sa s týmto rozhodnutím stotožnil, nezostáva Krajskému súdu v Trenčíne iné ako konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, uvedená námietka nemôže byť dôvodná, nakoľko skutkový stav, tak ako je popísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bol preukázaný dostatočne a správnym orgánom v tomto smere nemožno nič vyčítať. Pokiaľ sa žalobca domáhal vypočutia svedka P. V., je potrebné si uvedomiť, že jeho svedecká výpoveď nemohla ani hypoteticky niečo zmeniť na zistenom skutkovom stave. P. V. nevlastní živnostenský list na realitnú činnosť, nemohol teda splnomocniť M. A. na vykonávanie realitnej činnosti v jeho mene (pre neho). Predmetná mandátna zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva nemá žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie nelegálneho zamestnávania žalobcu vo vzťahu k M. A.. Z pohľadu krajského súdu ide o účelovú a špekulatívnu obranu, ktorá nemohla žalobcovi vo veci privodiť úspech. Nemožno teda v žiadnom prípade tvrdiť, žeby zistený skutkový stav bol nesprávny alebo neúplný. Skutkový stav, tak ako ho ustálil správny orgán I. stupňa je dostatočný na to, aby ho bolo možné subsumovať pod príslušné ustanovenia zákona. Táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Ani ďalšia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu M. A. nie je dôvodná. Správny orgán I. stupňa potom, čo mu bolo zrušené vo veci v poradí prvé rozhodnutie, v ktorom mu žalovaný ako odvolací orgán dal pokyn, aby dal žalobcovi ako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku sa týmto pokynom dôsledne riadil a v rámci nového prvostupňového konania správny orgán I. stupňa oboznámil žalobcu s podkladmi rozhodnutia a teda i s vyjadreniami M. A. a zároveň správny orgán I. stupňa vyzval žalobcu podľa § 30 ods. 2 správneho poriadku na predloženie vyjadrení, podkladov a dôkazov k predmetnému správnemu konaniu. V tomto smere nemožno žalovanému a správnemu orgánu I. stupňa taktiež nič vyčítať. Žalobné námietky žalobcu teda krajský súd v celosti vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať.

Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z., ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a uložili žalobcovi zodpovedajúcu sankciu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.