KSTN/13S/11/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200035 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200035.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča právnej veci žalobcu LMR s.r.o., so sídlom Bratislava, Rybničná 30, IČO: 36 321 141, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. septembra 2016, č. 103871144/2016 takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 103871144/2016 zo dňa 9. septembra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103323844/2016 zo dňa 10.6.2016, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 55802 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, keď žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa PEBYT, s.r.o., Trenčín za dodanie pneumatík v kontrolovanom období.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že žalovaný vychádzal z písomného stanoviska konateľky tejto dodávateľskej spoločnosti p. T. K.. Sám, prostredníctvom svojho právneho zástupcu pritom navrhol vykonanie dôkazov, ktoré žalovaný vôbec neakceptoval a nevykonal ich. Uviedol, že spoločnosť PEBYT, s.r.o. bola jedným z jeho dodávateľov pneumatík, pričom v rámci výsluchu P.. A. na ústnom pojednávaní uviedol aj iných dodávateľov a odberateľov týchto pneumatík a to spoločnosť Daftech, s.r.o., PNEUBEL, s.r.o., Izmajlov Group, spol. s r.o., NICHOLTRACKT, s.r.o. a CARLING SK s.r.o.. Poukázal na to, že tento svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že spoluprácu žalobcu so spoločnosťou PEBYT, s.r.o. zabezpečoval p. Z. S. z M. E.. Z. S. bol teda osobou, ktorá za neho komunikovala s touto dodávateľskou spoločnosťou. Z tohto dôvodu Z. S. táto spoločnosť aj posielala faktúry na jeho emailovú adresu, resp. boli posielané na adresu spoločnosti PZ Bau SK a následne boli posielané účtovníčke P.. M. C.. Účelové tvrdenia p. T. K., ktoré táto vyjadrila iba písomne, bez možnosti jej vypočutia správcom dane, považoval za nedostačujúce. Opakovane poukázal na to, že zo strany dodávateľskej spoločnosti PEBYT, s.r.o. bolo komunikované s druhom konateľky pánom Z. D..

3. Žalobca poukazoval na emailovú komunikáciu zo dňa 23.5.2015, z ktorej je podľa neho zrejmé, že účtovníčka spoločnosti PEBYT, s.r.o. N. E. preposlala príslušné faktúry pánovi Z. D. na jeho email a tento ich následne poslal p. Z. S., ktorý zabezpečoval dodanie pneumatík pre žalobcu. Následne boli faktúry preposlané účtovníčke žalobcu. Mal za to, že táto komunikácia preukazuje spoluprácu medzi subjektmi, a to tak, ako ju opísal svedok P.. A..

4. Žalobca považoval za zarážajúce, že na jednej strane jeho dodávateľ tvrdí, že s ním nespolupracoval a na druhej strane mu vystavil faktúry a preposielal ich prostredníctvom svojej účtovníčky. Opakovane trval na tom, že spolupráca vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie. Žiadal, aby boli vypočutí svedkovia, a to účtovníčka dodávateľa, ktorá faktúry poslala (N. E.), konateľka T. K., ako aj Z. D., ktorý bol kontaktnou osobou za dodávateľa. Taktiež považoval za podstatné vypočuť svoju účtovníčku (P.. C.) a Z. S., ktorý bol v sporných obchodoch jeho zástupcom. Uviedol, že v súvislosti s nepravdivými tvrdeniami konateľky dodávateľa podal na jej osobu trestné oznámenie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého preukázateľne spochybnili, že spornú dodávku tovaru (pneumatík) vykonala spoločnosť PEBYT, s.r.o.. Uviedol, že správca dane predvolával (a to opakovane) na ústne pojednávanie konateľku dodávateľskej spoločnosti T. K.. Táto so správcom dane spolupracovala, predvolanie vždy prevzala a telefonicky sa ospravedlnila. Správcovi dane napokon poskytla písomné vyjadrenie, ktoré zaslala elektronicky. V ňom uviedla, že dodávateľská spoločnosť neeviduje v účtovníctve faktúry vystavené pre žalobcu a ani žiadne iné doklady, ktoré sa týkajú žalobcu. Taktiež neeviduje žiadne obchody so žalobcom v 1. a 2. štvrťroku 2015. Dôkaz, ktorý predložil žalobca, a to mailovú komunikáciu, považoval za nedostatočný, keď žalobca nepredložil dôkazy, že Z. D. má oprávnenie vystupovať za dodávateľa, Z. S. za žalobcu a súčasne účtovníčka N. E. má oprávnenie vystavovať faktúry za dodávateľskú spoločnosť. Konštatoval, že správca dane viackrát vyzýval platiteľa, aby predložil dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia uvedené v daňovom priznaní a preukázal nárok na odpočítanie dane. Žalobca však relevantné doklady nepredložil a neuviedol ani žiadne konkrétnejšie údaje, ktorými by v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. preukázal, že mu tovar fakturovaný spornými faktúrami reálne dodal dodávateľ.

6. Pokiaľ ide o predvolanie svedkov, ktoré žalobca navrhoval, tak konštatoval, že toto by neprinieslo do prípadu nové zistenia, pretože jediná konateľka dodávateľa jasne deklarovala, že dodávateľ so žalobcom nespolupracoval. Účtovníčky žalobcu a dodávateľa nie sú zodpovedné za chod firmy a neboli prítomné pri obchodných transakciách. P. Z. S. a Z. D. nemali žiadne splnomocnenie a ani oprávnenie na to, aby mohli konať za dodávateľa, resp. žalobcu a preto by ich vypočutie nemalo potrebnú vypovedaciu schopnosť. Všetkým tvrdeniam žalobcu podľa žalovaného chýba materiálna podstata zdaniteľných plnení.

7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko jeho nariadenie účastníci nežiadali. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.9.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 55802 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, keď správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou PEBYT, s.r.o., a to faktúry č. 201545 zo dňa 10.3.2015, faktúry č. 201549 zo dňa 23.3.2015, č. 201551 zo dňa 31.3.2015 a č. 201553 zo dňa 31.3.2015. 9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, marec a apríl 2015. O výsledku daňovej kontroly správca vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 8.2.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 10.2.2015. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015 nepriznal platiteľovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr uvedených v odstavci 8 tohto rozsudku za dodanie pneumatík, ktoré vystavila spoločnosť PEBYT, s.r.o., Bratislavská 2064/14, Trenčín. Žalobca dňa 15.2.2016 podal vyjadrenie k protokolu a dňa 30.5.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom sa tieto námietky prejednali.

10. Správca dane uzavrel, že spoločnosť PEBYT, s.r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za 1. štvrťrok 2015 uviedla na riadku 03 dodanie tovaru a služby uviedla základ dane 1350 eur, na riadku 04 uviedla daň vo výške 270 eur a za 2. štvrťrok 2015 nevykázala žiadnu ekonomickú činnosť. Vzhľadom na uvedené zaslal správca dane tejto spoločnosti výzvu, ktorá sa vrátila ako nedoručená zásielka s tým, že adresát je na tejto adrese neznámy. Následne bola na výsluch predvolaná jediná konateľka tejto dodávateľskej spoločnosti p. T. K., ktorá si zásielku riadne prevzala a následne správcu dane telefonicky kontaktovala, s tým, že ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu svojou práceneschopnosťou. Uvedenú skutočnosť však správcovi dane žiadnym spôsobom nepreukázala. Následne bol s touto svedkyňou telefonicky dohodnutý ďalší termín jej výsluchu, avšak opätovne sa svedkyňa ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti. Napriek tomu, že uviedla, že svoju práceneschopnosť zdokladuje, nespravila tak. Vzhľadom na to, že následne už svedkyňa správcu dane už nekontaktovala bolo jej dňa 26.10.2015 doručené opakované predvolanie na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 18.11.2015. Dňa 27.10.2015 bol z mailovej adresy konateľky dodávateľa pracovníčke správcu dane zaslaný dokument nazvaný „Daňová kontrola LMR s.r.o., podanie písomnej výpovede svedkom pre účely daňovej kontroly“ zo dňa 7.10.2015, v ktorom T. K. uviedla, že spoločnosť PEBYT s.r.o. neeviduje vo svojom účtovníctve žiadne faktúry pre spoločnosť LMR s.r.o. za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok 2015 a ani žiadne obchody s touto spoločnosťou za toto obdobie. Taktiež v účtovníctve nevedie žiadne ďalšie doklady (zmluvy, dohody), ktoré by sa týkali spoločnosti LMR s.r.o.. Súčasne táto predvolaná svedkyňa uviedla, že žiada, aby bolo toto písomné stavisko brané ako jej písomná výpoveď svedka v predmetnom daňovom konaní. Následne sa vypočutie tejto svedkyne dňa 18.11.2015 neuskutočnilo a T. K. viac nebola správcom dane predvolaná za účelom vypočutia.

11. Na základe žiadosti žalobcu bol vo vyrubovacom konaní vypočutý P.. A. A., ktorý opísal realizáciu obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou PEBYT s.r.o. tak, že táto sa uskutočňovala na základe sprostredkovania Z. S. z M. E., s ktorým mal svedok dlhodobú obchodnú spoluprácu. S dodávateľskou spoločnosťou komunikoval (ako zástupca žalobcu konajúci na základe generálnej plnej moci) práve cez túto osobu, ktorej dôveroval. Okrem toho za dodávateľskú spoločnosť komunikoval aj s pánom D.. S konateľkou T. K. v kontakte nebol. Uviedol, že si odobratý tovar odkontroloval a následne bola vystavená faktúra, ktorá bola poslaná do mailu Z. S., ktorý ju poslal účtovníčke žalobcu P.. C.. Tovar prevzal od rôznych šoférov na OSP v Prievidzi alebo na Orave a tovar bol dodaný odberateľom žalobcu. Svedok uviedol konkrétnych dodávateľov aj odberateľov žalobcu spolu s menami kontaktných osôb, s ktorým v rámci obchodných aktivít žalobcu jednal. Zástupca žalobcu vzhľadom na obsah výpovede svedka žiadal vypočuť aj týchto odberateľov, ďalej p. D., účtovníčky žalobcu a dodávateľa, p. S., ktorý obchody sprostredkovával a ktorý zabezpečoval podstatnú komunikáciu z odberateľom a v neposlednom rade p. T. K.. Skutočnosť, že konateľka dodávateľskej spoločnosti nebola vypočutá ako svedok pritom žalobca namietal aj vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole, keď v čl. III výslovne žiadal jej výsluch s tým, že spochybňuje dôveryhodnosť jej písomného vyjadrenia, a to aj s poukazom na skutočnosť, že bolo zaslané správcovi dane mailom.

12. Správca dane nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie a o veci dňa 10.6.2016 rozhodol tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 55802 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vlastnícke právo k tovaru je základom vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona , a tým aj ku vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle uvedeného § 49 ods. 1 zákona. Vzhľadom na to, že nebol jednoznačne preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti PEBYT s.r.o. a prevod vlastnícke práva k tovaru v zmysle faktúr, na ktorých bola u dodávateľa uvedená spoločnosť PEBYT s.r.o., správca dane nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení dodaní a o nároku daňového subjektu na odpočítanie dane v zmysle predložených faktúr. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. Na strane 7 žalobou napadnutého rozhodnutia pritom správnosť prvostupňového rozhodnutia odôvodnil aj tým, že na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností správca dane zistil, že u dodávateľa tovaru bolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady preukazujúce vecné plnenia na základe faktúr č. 201545, č. 201549, č. 201551, 201553, nakoľko je nekontaktný. Zopakoval záver správcu dane ohľadne toho, že vlastnícke právo je základom vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona a tým aj vzniku práva na odpočítanie dane. Na strane 8 rozhodnutia následne uzavrel, že zo záverov vykonaného dokazovania správcu dane a z podkladov, ktoré poskytol sám platiteľ, je dôvodné podozrenie, že váha pochybností ohľadne dodania tovaru dodávateľom, prevyšuje tvrdenie samotného platiteľa, že tovar nadobudol prostredníctvom dodávateľa deklarovaného na faktúrach. Rozhodujúce pritom podľa záverov správcu dane bolo splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane a preukázanie skutočností, že zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby- dodávateľ služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, v skutočnosti poskytla zdaniteľné plnenie za protihodnotu v tuzemsku. Ďalej konštatoval, že žalobca bol viackrát vyzvaný na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia uvádzané v daňovom priznaní. Ani vo vyrubovacom konaní však takéto dôkazy nepredložil. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného je zrejmé, že pri koncipovaní svojich skutkových a právnych záverov vychádzali z písomného vyjadrenia konateľky dodávateľa, ktoré bolo zaslané správcovi dane mailom a ktoré bolo podľa názoru správnych orgánov podporené údajmi zistenými z histórie daňových priznaní.

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vykonanie dokazovania v predmetnej právnej veci spočívalo v predložení a) sporných dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou PEBYT, s.r.o., ktoré sú opatrené pečiatkou dodávateľa a podpísané, b) výsluchu svedka P.. A., ktorý potvrdil realizáciu obchodu od dodávateľa PEBYT, s.r.o. opísal priebeh dojednávania obchodov a označil osoby, s ktorými komunikoval a súčasne označil ďalších dodávateľov žalobcu ako aj odberateľov žalobcu spolu s menami kontaktných osôb, c) plnej moci pre P.. A. na zastupovanie žalobcu v rozsahu konateľských oprávnení zo dňa 8.4.2014 (na základe ktorej zastupoval žalobcu pri sporných obchodoch), d) písomného vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti, (dodávateľská spoločnosť k 9.6.2017 zanikla zlúčením) o tom, že sporné faktúry nie sú evidované v účtovníctve spoločnosti a spoločnosť PEBYT, s.r.o. so žalobcom v rozhodnom období neobchodovala ako aj e) histórii daňových priznaní dodávateľskej spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.

14. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca správcovi dane na jeho výzvu predložil aj bankový výpis ako aj príjmové a výdavkové pokladničné doklady za mesiace január až marec 2015. Uvedené doklady však boli žalobcovi vrátené bez toho, aby boli vo fotokópii založené do spisu. Z rozhodnutia a ani z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či došlo k úhrade sporných faktúr a ak áno, akým spôsobom bola úhrada vykonaná, či hotovostne alebo bezhotovostne. Nie je teda zrejmé, či existujú aj doklady o prijatí úhrady od spoločnosti PEBYT, s.r.o. v hotovosti, resp. o ich zaslaní na účet tejto spoločnosti.

15. Za danej dôkaznej situácie správne orgány zobrali za základ svojho rozhodovania písomné vyjadrenie konateľky dodávateľskej spoločnosti, ktorá realizáciu sporných obchodov poprela. Správne orgány zhodne nepovažovali za potrebné túto konateľku vypočuť, a to aj napriek tomu, že takýto výsluch žalobca žiadal vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole, keďže správnosť a dôveryhodnosť tohto dôkazu spochybňoval. 16. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že žalovaný ako aj správca dane uzavreli svoje skutkové závery prakticky len na základe písomného vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti, bez vypočutia tejto štatutárky a bez vykonania ostatných ním navrhovaných dôkazov.

17. Správny súd uvádza, výsluch svedka, ako aj dôkaz listinou sú zákonnom dovolenými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ však ide o vykonanie dokazovania výsluchom svedka, tak daňový subjekt má zákonom garantované právo byť o tejto svedeckej výpovedi správcom dane včas vyrozumený. Zmyslom a účelom takéhoto vyrozumenia je umožniť daňovému subjektu byť pri výsluchu prítomný, klásť svedkovi otázky. Vystavenie svedka otázkam daňového subjektu spravidla zvyšuje presvedčivosť a informačnú hodnotu a tým aj vierohodnosť jeho výpovede, keďže sa svedok k rozhodným otázkam vyjadrí v logike náhľadu správcu dane, ako aj daňového subjektu a oba tieto náhľady je tak možné konfrontovať a vyhodnotiť. Kľúčovou vlastnosťou svedeckej výpovede, odlišujúcej ju od iných dôkazných prostriedkov, je tiež jej nesprostredkovanosť, bezprostrednosť, keď svedok vypovedá za prítomnosti pracovníka správcu dane a daňového subjektu. Závery o vierohodnosti a relevancii jeho výpovede je preto možné činiť aj nonverbálneho prejavu a celkového dojmu, ktorým pôsobí. V rozpore so zákonom by teda bol taký postup správcu dane, ktorý by smeroval k úmyselnému nahrádzaniu svedeckej výpovede napríklad listinami, z ktorých je možné zistiť obsah výpovedí svedkov.

18. V predmetnej právnej veci mali správne orgány k dispozícii listinné dôkazy, a to faktúry opatrené pečiatkou dodávateľskej spoločnosti a podpísané osobou, ktorá mala konať za tohto dodávateľa a písomné vyjadrenie konateľky spoločnosti PEBYT, s.r.o., že k obchodom nedošlo a predmetné faktúry nie sú zaúčtované. Ďalej svedeckú výpoveď P.. A., ktorý na základe generálnej plnej moci (ktorá bola žalobcom predložená) žalobcu zastupoval pri týchto obchodoch, a ktorý ich realizáciu potvrdil a opísal ich priebeh. Z uvedeného je zrejmé, že tu na jednej strane existovali dôkazy na podporu tvrdení žalobcu (listinné a svedecká výpoveď), ako aj dôkaz, ktorý tieto tvrdenia popieral (listinný dôkaz- vyhlásenie konateľky žalobcu). Je zrejmé, že je tu rozpor medzi tvrdením konateľky dodávateľa a zástupcom žalobcu, ktorý ho pri sporných transakciách zastupoval. Uvedený rozpor je potrebné odstrániť, pričom ak je možné príslušnú osobu poskytujúcu písomné vyhlásenie predvolať je najvhodnejšou cestou spravidla jeho výsluch, pri ktorom mu budú tieto nezrovnalosti a nejasnosti predostrené. Uvedené je o to viac naliehavejšie, že skutkové a právny závery správnych orgánov sú založené takmer výlučne na tomto písomnom vyjadrení a žalobca už vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej kontroly žiadal takýto výsluch, nakoľko okrem iného nemohol realizovať svoje právo klásť svedkovi otázky a konfrontovať ho so svojimi tvrdeniami.

19. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že v predmetnej právnej veci bola konateľka dodávateľa T. K. opakovane predvolaná ako svedkyňa na výsluch, avšak ani raz sa nedostavila, pričom poukazovala na svoju práceneschopnosť, ktorú však ani pri jednom z ospravedlnení žiadnym spôsobom nepreukázala. Po opakovanom predvolaní sa táto svedkyňa sama, z vlastnej vôle, rozhodla nahradiť svoju svedeckú výpoveď poskytnutím údajov v písomnej forme a správca dane sa s takýmto dôkazom uspokojil a založil na ňom celú svoju argumentáciu, skutkové a právne závery. Zo správania predvolanej svedkyne, ktorá sa bez preukázania existencie jej práceneschopnosti nedostavovala na výsluchy, a napokon z vlastnej iniciatívy podala k veci len písomné stanovisko, nie je možné vylúčiť jej snahu vyhnúť sa konfrontácii so žalobcom, listinnými dôkazmi, resp. tomu, aby sa vyjadrila, či ide o pečiatku spoločnosti, či spoznáva podpis na tejto faktúre a podobne. Správny súd je toho názoru, že uvedený listinný dôkaz za danej dôkaznej situácie nemôže nahradiť svedeckú výpoveď, ktorá je bezprostredným, autentickým dôkazným prostriedkom, pri ktorom by bol svedok konfrontovaný aj s otázkami daňového subjektu a správcu dane. Okrem toho vzhľadom na závažnosť tvrdení konateľky dodávateľskej spoločnosti v podanom písomnom vyjadrení žalobca žiadal jej vypočutie, aby ju mohol podrobiť svojim otázkam. Toto však správca dane odmietol a uspokojil sa s predmetným listinným dôkazom a založil na ňom v podstate celé svoje rozhodnutie. Napriek tomu, že tento podstatný dôkaz nevykonal, žalobcovi vyčítal, že neuniesol svoje dôkazné bremeno. Správny súd má pritom za to, že uvedeným postupom zabránil žalobcovi klásť tejto „svedkyni“ otázky a uplatniť tým riadne svoje procesné práva a tým aj sťažil jeho možnosť vyvrátiť správnosť týchto tvrdení konateľky dodávateľa. Okrem (ako bolo uvedené vyššie) uvedený listinný dôkaz je v rozpore s inými dôkazmi a to tak listinnými ako svedeckou výpoveďou. Za tejto situácie bolo povinnosťou správcu dane zabezpečiť výsluch tejto svedkyne tak, aby bolo možné odstrániť vzniknuté rozpory, riadne zistiť skutkový stav a o veci v súlade so zákonom rozhodnúť. Ak tak neučinil zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti.

20. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 Správny súdny poriadok), vo veci opätovne rozhodne, doplní dokazovanie v naznačenom smere a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

21. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu, žalobca bol teda v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).