KSPO/9Co/77/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221042 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221042.2



Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, zastúpenému JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16.5.2014 č. k. XXC/ XXX/XXXX-XXX jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 413,37 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný konal v rámci predmetu svojho podnikania. Súd sa zaoberal otázkou, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Zistil, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede žalobkyne a sprostredkovateľa poistenia vyplynulo, že nebola o týchto náležitostiach zmluvy poučená, neboli jej vysvetlené a bez toho, aby mala akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov podpísala poistnú zmluvu a listiny k tomu predložené. Podľa súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobkyňu ponechaná nebola, ako to vyplýva z jej výsluchu. Zo strany žalovaného nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdení žalobkyne, ktoré boli potvrdené výpoveďou svedka. Preto uzavrel, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, teda spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie uvádzané tvrdenia, že ide o žalovaným pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený na podpis žalobkyni bez reálneho objasnenia, či poučenia o jej právach. Žalobkyňa nebola poučená a oboznámená o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a nemala vzhľadom na svoje skúsenosti s takýmito zmluvami dôvod sa sama dopytovať na tieto okolnosti žalovaného. Tieto bol povinný vysvetliť a objasniť žalovaný. Preto považoval za dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/ zákona č. 244/2002 Zb.. Nebolo dôvodné sa už zaoberať ďalšími námietkami vznesenými žalovaným, nakoľko nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, potom je už irelevantná skutočnosť, že bola možnosť túto odmietnuť aj po podpise poistnej zmluvy. Je nepochybné, že súd má právomoc preskúmavať rozsudky rozhodcovských súdov a nemôže byť prijatý záver, že rozhodcovská doložka má vplyv na výšku poistného, čím je vylúčená z toho, aby sa aplikovali v tomto prípade právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nepochybne len stanovuje orgán, ktorý je príslušný riešiť spory medzi účastníkmi konania a nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na výšku poistného. Toto tvrdenie postráda logiku, a preto nemôže byť vylúčená možnosť, aby sa v týmto prípadoch aplikovali právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že súd sa v rozsudku s otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky nezaoberal, a to pravdepodobne aj v dôsledku toho, že riadne nevykonal dôkazy a snáď si ani neprečítal pomerne rozsiahlu argumentáciu žalovaného. Nesprávne ignoroval právny úkon účastníkov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve a vychádzal tak z neúplne zisteného skutkového stavu. Nie je možné úplne obísť listinným dôkazom preukázaný fakt, a to, že žalobkyňa slobodne vlastnoručne a bez nátlaku podpísala osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim osobitným podpisom osobitných zmluvných dojednaní tento súhlas aj prejavila v právne relevantnej forme. Žalobkyňa spochybňuje proces uzavretia poistnej zmluvy, či rozhodcovskej doložky, a to v rozpore so znením písomných a ňou vlastnoručne podpísaných dokladov. To je v priamom rozpore so základnými právnymi zásadami a piliermi právneho štátu. Žalovaný v konaní predložil a na podporu svojich tvrdení odovzdal dva písomné listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve a informáciu o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Súd neakceptoval písomný listinný dôkazy, len na základe ústnych tvrdení žalobkyne narušil tým princíp právnej istoty a pričom takéto ponímanie zmluvných vzťahov zo strany súdu je v rozpore so základnou zásadou pasta suít servanda, a teda takýto postup súdu pri výklade prejavu vôle zmluvných strán nie je podľa žalovaného ústavne udržateľný. Ďalej poukazuje na to, že nikto žalobkyňu nenútil, aby čokoľvek podpísala a už vôbec nie, ak by to nebolo v súlade s jej skutočnou voľou a takýto dôkaz ani vykonaný nebol. Žalobkyňa v ňou vymienenom časovom odstupe po oboznámení sa s ňou vybraným poistením slobodne, vážne a určite súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a svojim podpisom pod osobitnými zmluvnými dojednaniami, a teda, aj keby skutočne rozhodcovská doložka v okamihu jej dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k tejto problematike. V okolnostiach prípadu bola poistná zmluva uzatvorená už pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzavretie poistnej zmluvy, a to spolu s podpisom sprostredkovateľa postenia vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny charakter. Ďalej zdôrazňuje, že iba sama žalobkyňa v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohla dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať. Osobitné zmluvné dojednania mohla podpísať alebo aj nepodpísať. V súvislosti s informačným pohovorom s klientom ešte pred rozhodnutím žalobcu, či vôbec, a ak áno uzavrie poistnú zmluvu, musel sprostredkovateľ položiť žalobkyni aj tri pre vec významné otázky pre posúdenie skutkového stavu veci, a to, či potrebuje žalobkyňa nejaké vysvetlenie, či žalobkyňa chce v rámci poistenia niečo dojednať, zmeniť, doplniť, či žalobkyňa chce a ak áno, tak kedy uzavrieť poistnú zmluvu. Tak to bolo aj v prejednávanej veci. Po vyhotovení záznamu došlo k žalobcom určenom čase k vyhotoveniu návrhu poistnej zmluvy, ktorá bola riadne podpísaná. Konštitutívnym podpisom tohto návrhu poistnej zmluvy došlo k riadnemu uzavretiu poistnej zmluvy zo strany poistníka. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Tieto boli graficky umiestnené na konci listu pod podpisom žalobkyne potvrdzujúcim prevzatie VPP. Nie tak možné, aby mala žalobkyňa pri podpísaní osobitných zmluvných dojednaní dojem, že vlastne podpisuje prevzatie VPP, keď ich prevzatie podpísala na inom mieste pred chvíľou. Okolnosť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o samostatné dojednanie potvrdzuje, že na platnosť tohto dojednania bolo potrebné, aby sa sprostredkovateľ poistenia podpísal priamo pod ustanovenia osobitných dojednaní. Tieto dojednania žalobca podpísať nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti plynúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. Žalovaný vytvoril pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobkyni dostatok priestoru a možnosť na výber, či osobitné zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 21 OZ zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania, napr. ho od zmluvy oddeliť alebo zmluvu podpísať bez takéhoto dojednania. Aby bolo dojednanie považované za neprimerané nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z toho plynie, že najprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za značnú. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo k zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa, a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Žalovaný sa v súlade s rozhodnutím ESD vo veci Rady C-148/78 dovolával a aj sa dovoláva priameho účinku Smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácie 19 ods. (odôvodnenia) na poistnú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, a to pre neúplnú implementáciu smernice do právneho poriadku SR. Prvostupňový súd túto právnu normu na poistnú zmluvu neaplikoval. Z pohľadu smernice je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Rozhodcovská doložka teda v dôsledku priameho účinku smernice by nemala podliehať posudzovaniu z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko je to v rozpore so zámerom a znením smernice. Súd prvého stupňa nezohľadnil právnu normu, ktorá sa v dôsledku nesprávnej či neúplnej implementácie smernice od právneho poriadku SR na prejednávaný prípad priamo v horizontálnych vzťahoch medzi účastníkmi konania vzťahuje a aj preto je potrebné jeho rozhodnutie zrušiť. Súd prvého stupňa sa tiež nevyporiadal s nesprávnou transpozíciou smernice do OZ, a to konkrétne znenia § 53 ods. 4 písm. r/, kedy znenie uvedenej smernice bolo zaťažené hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka. Vytýka súdu prvého stupňa tiež závažné procesné pochybenia, ktoré majú za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Súd porušil § 129 ods. 1 O.s.p., keď žalovaným predložené dôkazy nevykonal spôsobom stanoveným v O.s.p., napr. listiny neprečítal na pojednávaní ani neoznámil ich obsah. Súd nevykonal dôkazy v súlade s O.s.p. a následne porušil a nedodržal ani § 118 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu tak bolo nepredvídateľné a aj nepreskúmateľné, nakoľko skutkový stav, o ktorý sa opiera súd v odôvodnení rozsudku, nebol zistený v súlade so zákonom a nemôže byť podkladom pre žiadne zákonné rozhodnutie. Pokiaľ ide o žalobný návrh a petit rozsudku zdôrazňuje, že žalobca formuloval petit žaloby tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako aj samotný prvostupňový súd v petite výroku neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobcom podaná žaloba a z nej vychádzajúci petit rozsudku v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku neodstraňuje stav právnej neistoty, ale naopak ho vytvára, pričom účelom súdneho rozhodnutia je vytvorenie stavu právnej istoty a odstránenie neistoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňuje, že nevidí odklon od judikatúry, ktorú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku v obdobnej veci, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/2012. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvnú podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad v zmysle čl. 3 smernice.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

Je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav vec, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podstatnou právnou otázkou v danej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným v odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné otázky poistenia budú rozhodované v rozhodcovskom konaní je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 22.1.2010 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená poistná zmluva, pričom jej súčasť tvorili všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v jeho ôsmej časti.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy uzatvorené so žalobcom túto charakteristiku v celom rozsahu spĺňajú. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach (časť XVII. Všeobecných poistných podmienok bod 3) si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá sa týkala rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou z Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak, ako zavádzajúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostanými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebol zaradený medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, pokiaľ žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel s tým, že rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k upretiu prístupu ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku z poistnej zmluvy.

K námietke žalovaného o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tento venoval dostatočnú pozornosť tomu, ako bola rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve a súvisiacich listinách naformulovaná, analyzoval jej umiestnenie vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach a vyvodil z týchto zistení aj správny právny záver. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa potvrdilo, že žalobkyňa nemala možnosť takto naformulovanú podmienku nejakým spôsobom ovplyvniť a žalovaný sa zodpovednosti v tomto smere zbaviť nemôže.

K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že žalobkyňa podaným návrhom žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd konkretizoval zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/, g/ zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov. Je tiež zrejmé, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov konania, vypočul svedkyňu G. R., sprostredkovateľku poistenia a zároveň na pojednávaní konanom dňa 14.3.2014 oboznámil obsah spisu spolu so všetkými predloženými listinnými dôkazmi (č. l. 143).

S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa ako úspešná účastníčka odvolacieho konania má nárok na náhradu vzniknutých trov, ktoré pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc, a to za úkon vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 24.7.2014. Za takto poskytnutý úkon právnej pomoci patrí právnej zástupkyni žalobkyne odmena v žiadnej sume 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Zb. v znení neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) v sume 7,81 Eur, čím celková výška trov tohto štádia konania dosahuje sumu 67,88 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.