KSPO/8CoPr/2/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8CoPr/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201381 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614201381.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu T. T. P., O. XXX, XXX XX L., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému U. T., bytom O. XXX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Anna Lažová, advokátka so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6Cpr 1/2014-62 zo dňa 06. decembra 2016, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru realizované žalovaným jeho listom zo dňa 30.01.2014 doručené žalobcovi dňa 31.1.2014 je neplatné. Ďalej určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 61, § 62, § 69 odsek 1 písm. a/ a odsek 3, § 70, § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného listom zo dňa 31.01.2014 je neplatné. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že dňa 01.04.2011 bola medzi stranami sporu uzavretá pracovná zmluva. Žalovaný ako zamestnanec pre nepriaznivý zdravotný stav nevykonával dohodnutú prácu už od dňa 01.10.2011. V čase práceneschopnosti doručil žalovaný žalobcovi dňa 15.01.2014 výpoveď podľa ustanovenia § 63 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalobca listom zo dňa 20.01.2014 žalovanému oznámil, že berie výpoveď na vedomie, ale s tým, že ide o výpoveď danú zamestnancom (žalovaným) a nejedná sa o výpoveď danú zamestnávateľom (žalobcom), na ktorú sa vzťahuje výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce a že jeho pracovný pomer skončí dňom 31.03.2014. Žalovaný následne dňa 31.01.2014 doručil žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný však nenaplnil zákonné dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 69 odsek 1 písm. a/ Zákonníka práce. Žalovaný neoznámil žalobcovi, že mu pominula prekážka vo výkone práce, ani mu nepredložil požiadavku na zmenu jeho pracovného zaradenia. Žalovaný žalobcovi ako jeho zamestnávateľovi nepredložil lekársky posudok, predloženie ktorého je podmienkou pre preradenie na inú vhodnú prácu a pre prípadné úvahy o zmene zaradenia mu neposkytol žiaden časový priestor. Aj z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Cpr/1/2014-144 zo dňa 11.12.2014 (právoplatný dňa) potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoPr/1/2014-160 zo dňa 16.11.2015 vyplýva, že žaloba žalovaného, že jeho pracovný pomer skončil dňa 01.11.2014 bola zamietnutá a súdy v odôvodnení konštatovali, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil výpoveďou dňom 31.03.2014. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vec preskúmal poriadne. Uviedol, že ako žalovaný zaslal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia cestovných náhrad, ktoré žalobcovi nariadil Inšpektorát práce. Žalobca ukončil pracovný pomer sám a nie je pravda, že nevedel či PN trvá alebo nie. K odvolaniu priložil výpoveď žalobcu z polície, kde tvrdí, že PN mu bola doručená. Aj lekárska správa bola doručená, čo potvrdzuje rozsudok č.k. 3Cpr/1/2014. K odvolaniu tiež pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, kde je PN riadne zaevidovaná. Súd nevychádzal z celej doručenej výpovede.

5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalovaný obsahom podaného odvolania opomína, čo je predmetom konania. Zákonné podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu, aký žalovaný uviedol vo svojom liste neboli naplnené. I v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cpr/1/2014 boli okrem iného riešené otázky skončenia pracovného pomeru žalovaného. Súd prvej inštancie i odvolací súd dospeli k záveru, že pracovný pomer žalovaného skončil dňom 31.03.2014, na základe ním podanej výpovede.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) doručil žalobcovi ako aj žalovanému výzvu, aby sa do 10 dní odo dňa jej doručenia vyjadrili k tomu, že sa na daný právny vzťah môže vzťahovať aj ustanovenie § 69 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce.

7. Žalobca k predmetnej výzve zaslal podanie v ktorom uviedol, že právnym úkonom z 30.04.2014, ktorý mu žalovaný doručil dňa 31.1.2014 mu žalovaný oznámil okamžité zrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca neakceptuje jeho zdravotný stav a neponúkol mu inú vhodnú prácu. Iný dôvod a teda ani dôvod v zmysle ustanovenia § 69 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce mu nebol oznámený.

8. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

9. Odvolací súd, vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Podľa ustanovenia § 69 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa odseku 3, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa 30.01.2014 označeným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ adresovanému žalobcovi ako zamestnávateľovi, žalovaný oznámil, že dáva okamžité skončenie pracovného pomeru. Odôvodnil to tým, že žalobca neakceptuje a ignoruje jeho zdravotný stav ako aj nariadenie Inšpektorátu práce vyplatiť cestovné náklady.

14. Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 04.11.2013 vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ neposkytol žalovanému náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za kalendárny rok 2010, na ktorú žalovanému vznikol nárok. Taktiež to, že žalobca neposkytol žalovanému pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol žalovaný opakovane vyslaný, náhradu preukázaných cestovných výdavkov.

15. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je aj (v zmysle ustanovenia § 69 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce) nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestovných náhrad, náhrady za pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časti, ale len za predpokladu, že zamestnávateľ neuspokojí tieto mzdové záležitosti do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

16. Obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dal Inšpektorátu práce podnet na prešetrenie dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok dňa 03.10.2013. Výsledok prešetrenia podnetu bol vyhotovený dňa 04.11.2013. Nároky, ktoré podľa výsledku šetrenia Inšpektorátu práce žalovanému nemali byť poskytnuté, je náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 a náhrada preukázaných cestovných výdavkov (za predpokladu, že tieto žalovaný žalovanému riadne zdokladoval) za pracovné cesty uskutočnené v rokoch 2010 až 2012. Je teda zrejmé, že žalovaný vedel o prípadnom nevyplatení cestovných výdavkov už v roku 2010 a o prípadnom nevyplatení náhrady mzdy už v roku 2011, prípadne s určitosťou o týchto jeho nárokoch vedel v novembri 2013 z výsledku prešetrenia podmetu Inšpektorátom práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný doručil žalobcovi až 31.01.2014.

17. Žalovaný ako zamestnanec mohol pracovný pomer okamžite skončiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Uvedená jednomesačná lehota je lehotou prekluzívnou, to znamená, že po jej márnom uplynutí toto právo žalovanému zaniklo.

18. Čo sa týka prípadného okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 odsek 1 písm. a/ Zákonníka práce, v tomto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalovaný nenaplnil zákonné dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. neoznámil žalobcovi, že pominula prekážka vo výkone práce, nepredložil mu požiadavku na zmenu jeho pracovného zaradenia, či nepredložil žalobcovi lekársky posudok, predloženie ktorého je podmienkou pri preradení na inú vhodnú prácu a pre prípadné úvahy o zmene zaradenia mu neposkytol žiaden časový priestor.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru realizované žalovaným jeho listom zo dňa 30.01.2014 doručené žalobcovi dňa 31.01.2014 je neplatné. Žalovaný ako zamestnanec nemohol okamžite skončiť pracovný pomer, nakoľko neboli naplnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 69 odsek 1 Zákonníka práce.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdzuje (§ 387 C.s.p.).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).