KSPO/7CoPr/1/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7CoPr/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109236187 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109236187.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Floriánovej č. 2, proti žalovanému M.. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v E., na ul. N.. C.. H. XX, právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 94, o zaplatenie mzdy a náhrady stravného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.07.2016 č.k. 20C/176/2009 - 430 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 797,82 Eur s prísl. a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 797,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 128,88 Eur od 26.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,65 Eur od 9.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 179,64 Eur od 23.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 325,66 Eur od 6.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 31,99 Eur od 12.3.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 58,38 %. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný od 15.07.2008 ako vodič. Mzda bola dohodnutá vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk) a dohodnutá dĺžka pracovného času 40 hodín. Listom zo dňa 20.4.2009 žalobca okamžite skončil u žalovaného pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy. Okamžité skončenie bolo žalovanému doručené dňa 4.5.2009. Žalovaný neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde neuplatnil.

3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia čistej mzdy za november 2008 vo výške 187 Eur, za december 2008 vo výške 284,94 Eur, za január 2009 vo výške 284,94 Eur, za február 2009 vo výške 284,94 Eur, za marec 2009 vo výške 284,94 Eur, za apríl 2009 vo výške 284,94 Eur a náhrady mzdy vo výške 569,88 Eur, teda spolu vo výške 2.181,58 Eur. Žalovaný vyplatil žalobcovi preddavok na mzdu vo výške 27.600,- Sk dňa 25.8.2008 a vo výške 2 x 22.500,- Sk dňa 2.9.2008, teda z tohto titulu žalobcovi uhradil 72.600,- Sk, čo predstavuje 2.409,88 Eur. Žalobcovi bola mzda v celej výške vyplatená. Tento účastník síce spochybnil vyplatenú mzdu, keď uviedol, že sa nejedná o jeho podpis, avšak znaleckým posudkom tieto tvrdenia boli vyvrátené. Pokiaľ neskôr tvrdil, že podpísal iba čistý doklad, tak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto ho súd prvej inštancie pokladal za účelové. 4. Žalobca si ďalej uplatnil stravné za pracovné cesty v zahraničí celkovo v sume 1.413,20 Eur.

5. Pokiaľ ide o cestu od 28.11.2008 do 5.12.2008 žalobca si uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 29.11.2008 a 3.12.2008 a za dni 30.11.2008 až 3.12.2008 v Spolkovej republike Nemecko v sume 4x45 Eur. Zo záznamu o prevádzke vyplýva, že žalobca prekročil hraničný prechod dňa 29.11.2008 až o 23.30 hod, a preto mu patrí 25% zo základnej sadzby stravného v Českej republike. Dňa 30.11.2008 bol celý deň v Českej republike, za čo mu patrí suma 600,- Kč. Dňa 1.12.2008 strávil viac hodín v Spolkovej republike Nemecko, a preto mu patrí 45 Eur. Dňa 2.12.2008 strávil viac hodín v Českej republike, a preto mu patrí 600,- Kč. Dňa 3.12.2008 strávil žalobca v Českej republike 11 hodín, a preto mu patrí 50% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 1.050,- Kč a 45 Eur. Českú korunu na slovenskú korunu súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 0,991 Kč za 1 SK, čo predstavuje sumu 1.059,54 Sk - (35,17 Eur). Spolu žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 80,17 Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok na mzdu, z ktorého po odrátaní mzdy za vyššie uvedené obdobie zostalo 228,30 Eur (2.409,88 Eur - 2.181,58 Eur). Žalobcovi bolo teda stravné za túto cestu vyplatené.

6. Za cestu od 9.12.2008 do 15.12.2008 si žalobca uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 10.12.2008 a 14.12.2008, t.j. 2x 600,- Kč a za dni 11.12.2008 až 13.12.2008 v Spolkovej republike Nemecko vo výške 3 x 45 Eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 10.12.2008 stravné vo výške 600,- Kč, dňa 11.12.2008 a 12.12.2008 strávil viac hodín v Spolkovej republike Nemecko, a preto mu patrí stravné 2x 45 Eur. Dňa 13.12.2008 strávil 12 hod v Českej republike a preto mu patrí 50% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Žalobcovi vznikol spolu nárok na zaplatenie 900,- Kč a 90 Eur. Českú korunu na slovenskú korunu súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 0,994 Kč za 1,- Sk čo predstavuje sumu 905,43 Sk (30,05 Eur). Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 120,05 Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok na mzdu, z ktorého po odrátaní mzdy a stravného za cestu od 28.11.2008 - do 5.12.2008 zostalo 148,13 Eur. Aj za túto cestu bolo žalobcovi stravné vyplatené.

7. Za cestu od 2.1.2009 - do 9.1.2009 žalobca si uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 3.1.2009 a 8.1.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dni 4.1.2009 až 7.1.2009 v Spolkovej republike Nemecko vo výške 4 x 45 Eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 3.1.2009 stravné vo výške 600,- Kč, dňa 4.1.2009 a 5.1.2009 strávil viac hodín v Spolkovej republike Nemecko, a preto mu patrí stravné 2 x 45 Eur. V dňoch 6.1.2009 a 7.1.2009 stravné v Českej republike predstavovalo sumu 2 x 600,- Kč. Žalobcovi vznikol spolu nárok na 1.800,- Kč a 90 Eur. Česká koruna na euro bola prepočítaná podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 26,88 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 66,96 Eur. Žalobcovi teda vznikol nárok na stravné vo výške 156,96 eura. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok na mzdu, z ktorého po odrátaní mzdy a stravného za cestu od 28.11.2008 do 5.12.2008 a od 9.12.2008 do 15.12.2008 zostalo 28,08 Eur. Žalobcovi teda vznikol nárok na stravné vo výške 128,88 Eur.

8. Pokiaľ ide o cestu od 19.1.2009 do 24.1.2009, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 20.1.2009 a 23.1.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dni 21.1.2009 až 22.1.2009 v Spolkovej republike Nemecko, t.j. 2 x 45 Eur. Žalobcovi vznikol za túto cestu nárok na stravné 3x 45 eur + 600,- Kč. Keďže súd prvej inštancie návrh žalobcu prekročiť nemohol z tohto titulu mu bola priznaná iba uplatnená suma 131,65 Eur.

9. Za cestu od 30.1.2009 do 6.2.2009 si žalobca uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 31.1.2009 a 5.2.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dni 1.2.2009 až 4.2.2009 v Spolkovej republike Nemecko 4 x 45 Eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 1.2.2009 stravné vo výške 600,- Kč, za dni 2.2.2009 až 4.2.2009 - 3x 45,- eur a za deň 5.2.2009 600,- Kč. Spolu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 1.200,- Kč a 135 Eur. Českú korunu na euro súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 26,88 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 44,64 Eur. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 179,64 Eur. 10. Za cestu od 9.2.2009 - do 19.2.2009 žalobca si uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 10.2.2009 a 18.2.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dni 11.2.2009 až 17.2.2009 v Spolkovej republike Nemecko 7 x 45 Eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi nepatrí za deň 10.2.2009 stravné vo výške 600,- Kč, pretože tento deň strávil na hraničnom prechode Makov. Za dni 11.2.2009 až 17.2.2009 mu patrí stravné v Spolkovej republike Nemecko 7x 45 eur. Dňa 18.2.2009 strávil 07:30 hod. v Českej republike, a preto mu patrí 50% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Spolu žalobcovi vznikol nárok na 300,- Kč a 315 Eur. Česká koruna na euro bola prepočítaná podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 28,13 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 10,66 Eur. Žalobcov nárok na stravné je tak vo výške 325,66 Eur.

11. Za cestu od 20.2.2009 do 25.2.2009 žalobca si uplatnil náhradu za cestu v Českej republike za dni 21.2.2009 až 24.2.2009 vo výške 4x 600,- Kč. Podľa záznamu o prevádzke vozidla sa pracovná cesta síce začala 20.2.2009, avšak k prekročeniu hraničného prechodu došlo až 23.2.2009. Žalobcovi patrí za deň 23.2.2009 stravné vo výške 600,- Kč a za deň 24.2.2009 stravného vo výške 300,- Kč. Žalobcovi vznikol nárok spolu na zaplatenie stravného vo výške 900,- Kč. Česká koruna na euro bola prepočítaná podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 28,13 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 31,99 Eur. V tejto čiastke bolo stravné priznané žalobcovi.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie stravného v celkovej sume 797,82 Eur.

13. Podľa tvrdení žalovaného tento účastník mal žalobcovi za celé obdobie trvania zamestnaneckého pomeru vyplatiť za účelom mzdy a cestovných náhrad finančné prostriedky celkom vo výške 10.088 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca za trvania pracovného pomeru vyplatil žalovanému preddavky na mzdu vo výške 72.600,- Sk, čo predstavuje 2.409,88 eura. Na tieto preddavky bolo pri posudzovaní uplatneného nároku prihliadnuté. Žalovaný ďalej vyplatil žalobcovi mzdu vo výške 916,15 Eur (27.600,- Sk), 1.154,22 Eur (34.772,- Sk), 1.271,99 Eur (38.320,- Sk), 300 Eur a 295 Eur. Pokiaľ ide o tieto platby súd prvej inštancie sa stotožnil so žalobcom, že sa jedná o mzdu za júl vo výške 916,15 Eur, za august vo výške 1.154,22 Eur, za september vo výške 1.271,99 Eur a za november vo výške 595 Eur. Vychádzal pritom z tvrdenia žalobcu o ústnej dohode o mzde, ktorá mala zodpovedať počtu odjazdených kilometrov x 4,- Sk. K tomuto záveru sa dospelo aj preto, že je nepravdepodobne, aby žalovaný vyplatil žalobcovi mzdu v takých výškach a táto zodpovedala počtu odjazdených kilometrov za dané obdobie.

14. Čo sa týka zvyšných súm vyplatených dňa 26.9.2008 vo výške 1.493,73 Eura, dňa 21.10.2008 vo výške 331,94 Eur, 7.1.2009 vo výške 300 Eur, dňa 23.1.2009 vo výške 100 Eur, dňa 30.1.2009 vo výške 1.000 Eur, dňa 6.2.2009 vo výške 300 Eur, dňa 11.2.2009 vo výške 700 Eur, dňa 17.2.2009 2x vo výške po 200 Eur a dňa 24.2.2009 vo výške 50 Eur, tak v tejto časti žalovaný nepreukázal, aby išlo o mzdu pre žalobcu. Z popisu transakcii táto skutočnosť nevyplýva. Súd nemá dôvod neveriť žalobcovi, že tieto prostriedky boli použité na nákup diaľničných známok a pohonných hmôt. Uvedené potvrdzuje aj výpis z účtu žalobcu. Transakcia zo dňa 26.9.2008 dokonca obsahuje aj popis „NAFTA“. Ak by aj tieto prostriedky neboli použité na nákup pohonných hmôt, súd by ich nemohol započítať na mzdu žalobcu, keďže nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním.

15. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 797,82 Eur z uplatnenej čiastky 3.834,03 Eur, teda v rozsahu 20,81%. V 79,19% úspešnému žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,38% (79,19% - 20,81 %).

16. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 797,82 Eur s prísl., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že podľa odôvodnenia rozhodnutia medzi účastníkmi bola síce uzatvorená písomná pracovná zmluva s dohodnutou mzdou vo výške 331,94 Eur mesačne, avšak pri rozhodovaní sa vychádzalo z tvrdenia žalobcu o existencii ústnej dohody o mzde 4.- Sk/km. Tomuto tvrdeniu žalobcu sa uverilo, napriek tomu, že žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, iba matematickým prepočtom. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou zmluvou, pričom podstatnou náležitosťou zmluvy sú v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce mzdové podmienky. Podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť, len ak zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú na zmene, pričom zmena musí byť vyhotovená písomne. Skutkový záver o existencii ústnej dohody nie je správny a preto nebol dôvod odkloniť sa od preukázanej dikcie písomnej pracovnej zmluvy. Žalovaný od začiatku konania trval na tom, že so žalobcom dohodol písomne v zmluve mzdu vo výške 331,94 Eur mesačne. Žalobca s tvrdením o inej než písomne dohodnutej mzde prišiel až v pokročilom štádiu konania, pričom toto jeho tvrdenie sa nachádza až vo vyjadrení nachádzajúcom sa na č.l. 223 a nasl. Žalobca tak počas konania podstatne menil svoje skutkové tvrdenia, a preto nie je zrejmé, prečo mu súd uveril. Tvrdenie žalobcu o ústnej dohode o mzde nie je ničím preukázané. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že z jeho strany bolo žalobcovi vyplatené viac, ako mu patrilo, a že tento nárok chce započítať, súd prvej inštancie síce správne skonštatoval, že započítanie v pracovnom práve nie je možné, avšak nemal sa obmedziť iba na toto konštatovanie. Žalobca v konaní popieral prevzatie časti finančných prostriedkov od žalovaného, popieral pravosť podpisov, o ktorých žalovaný tvrdil, že sú žalobcove. Vo veci muselo byť vykonané znalecké dokazovanie, ktoré vyvrátilo tieto účelové tvrdenia žalobcu. Rovnako bol vykonaný prepočet nárokov žalobcu z titulu stravného a z tohto prepočtu vyplýva, že žalobca si v každom z týchto prípadov uplatňoval vyššie náhrady za pracovné cesty, než na aké by mal nárok. Žalobca sa tak chcel na úkor žalovaného obohatiť. Podľa prvých dvoch viet ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle čl. 2 druhej vety Zákonníka práce musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Korelatív dobrých mravov a zákazu zneužitia práv a povinnosti v pracovnom práve sa má uplatňovať v každom druhu vzťahu, ktorý vzniká, nielen vo vzťahu zamestnávateľa voči zamestnancovi . Korelatívom dobrých mravov a zákazu zneužitia práva sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a vec tak nesprávne právne posúdil, keď čo aj len sčasti priznal domnelému nároku žalobcu právnu ochranu. U žalobcu šlo nepochybne o úmyselné uplatňovanie si nárokov na stravné vo vyšších sumách, ako mu prináležalo, a úmyselne a účelovo popieral pravosť svojich podpisov, s cieľom získať viac na úkor žalovaného. Je potom nepochopiteľné, prečo sa vo všeobecnosti uverilo žalobcovi, ale najmä vo vzťahu k tvrdeniu o ústnej dohode o mzde.

17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. V súvislosti s námietkami žalovaného je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci bez akýchkoľvek pochybností uzatvorili písomnú pracovnú zmluvu s dňom nástupu žalobcu do pracovného pomeru od 15.7.2008. V tejto zmluve bola dohodnutá mzda vo výške 10.000,-Sk ( 331,94 Eur) mesačne. Rovnako je nepochybné, že pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma zmeny pracovnej zmluvy tiež vyplýva z ustanovenia § 54 Zákonníka práce upravujúceho dohodu o zmene pracovných podmienok. S nedodržaním písomnej formy pracovnej zmluvy a zmeny pracovnej zmluvy Zákonník práce nespája sankciu neplatnosti. Platí totiž ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

21. Vychádzajúc z uvedeného zmena pracovnej zmluvy ohľadne mzdy ako jednej z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy vyplývajúcej z ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce mohla byť urobená aj inou ako písomnou formou, to znamená ústne alebo konkludentne. 22. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého žalobca ničím nepreukázal existenciu ústnej dohody o mzde v porovnaní so mzdou dohodnutou v pracovnej zmluve. Ako na to správne poukazuje súd prvej inštancie samotný žalovaný vyplácal žalobcovi mzdu v inej výške než aká vyplýva z uzatvorenej pracovnej zmluvy. Dňa 25.8.2008 žalovaný vystavil výdavkový pokladničný doklad na sumu 27.600 ,-Sk ( 916,15 Eur), kde ako účel uviedol výplatu mzdy žalobcovi. Mzda ako účel platby je uvedená tiež v účtovnom doklade potvrdzujúcom prevzatie sumy 34,772,-Sk ( 1.154,22 Eur) žalobcom od žalovaného. Ďalšia platba vo výške 38.320,-Sk ( 1.271,99 Eur) bola vykonaná zo strany žalovaného na účet žalobcu dňa 29.10.2008. Po zohľadnení počtu 9.580 km odjazdených žalobcom v mesiaci september 2008 a vyplatenej sumy 38.320,-Sk žalovaným, žalobcovi bola za jeden km jazdy vyplatená čiastka 4,-Sk, teda čiastka potvrdzujúca tvrdenie žalobcu o ústnej dohode o mzde v závislosti od počtu najazdených kilometrov. Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností už krátko o uzatvorení písomnej pracovnej zmluvy poskytoval žalobcovi mzdu v podstatne vyššej sume , než aká bola písomne dohodnutá. Skutočnosť, podľa ktorej mzda bola žalobcovi vyplácaná v závislosti od počtu najazdených kilometrov bola teda dostatočným spôsobom preukázaná.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca si úmyselne uplatňoval stravné vo vyšších sumách, aké mu patrili a úmyselne a účelovo popieral pravosť svojich podpisov s cieľom získať viac na úkor žalovaného, toto nie právne významné. Nepreukázanie časti uplatnených nárokov a neúspešné popieranie pravosti podpisov sa v konaní prejavilo čiastočným zamietnutím žaloby, ako aj uložením povinnosti v prevažnej miere neúspešnému žalobcovi nahradiť žalovanému pomernú časť ním vynaložených trov konania. Čiastočné zamietnutie žaloby nie je okolnosťou odôvodňujúcou nepriznanie tých nárokov, na ktoré žalobcovi vznikol zákonný nárok.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 797,82 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

25. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).