KSPO/7Co/48/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210120 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815210120.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu N. D., R.. XX.XX.XXXX, D. C. K. Č.. XX, N. U.. S.. A. J., O. I. I. C. C. R. T., R. B.. K.. W.. Š. Č.. XXXX, proti žalovanému S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. C. K. Č.. XX, N. U.. S.. A. D., O. I. I. C. N., R. B.. I. Č.. XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 800 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 5.1.2017 č.k. 6C/18/2015 - 91 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaný do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zverejnil na obecnej tabuli a na webovej stránke V. K. na dobu 30 dní ospravedlnenie za hanlivé prehlásenie o jeho osobe odvysielanej dňa 03.01.2015 v hlavnom spravodajstve TV JOJ. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 1.800 Eur.

3. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch. Jednak vo vzťahu k spoločnosti aj vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. Niektoré prejavy však nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv, či povinností ku konaniu, či prejavu došlo. Niekedy aj upozornenie na nedostatky, či chyby, ktoré bolo prednesené nevhodne a s určitou publicitou a na nevhodnom mieste, môže byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu. Kritika podľa ustálenej judikatúry je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky, opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ak je kritika primeraná obsahom a formou.

4. Osobitne treba posudzovať kritiku verejne činných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb verejne činná osoba sa vedome podrobuje dôkladnej kontrole svojich slov a činov zo strany širokej verejnosti, ako aj zo strany novinárov a preto musí preukázať vyššiu mieru tolerancie.

5. Fyzická osoba nemá právo na ochranu pred hodnotením zo strany iných osôb, ktoré je v rozpore s tým, čo by si táto osoba želala, ako by chcela ona sama byť hodnotená. Žiadna fyzická osoba nemá právo na to, aby bola chránená pred negatívnym hodnotením alebo názormi na svoje konanie, povahové či charakterové vlastnosti. Výraz uvedený žalovaným, aj keď je do istej miery expresívny, je prípustným výrazom používaným vo verejnej diskusii týkajúcej sa záležitostí verejného záujmu. Žalobca ako odchádzajúci starosta bol osobou verejne činnou a rozhodoval vo veciach samosprávy. Tým sa dobrovoľne vzdal postavenia súkromnej osoby a rovnako sa vzdal takej ochrany svojej osobnosti, ktorá prislúcha fyzickým osobám, ktoré sa vo verejnom živote neangažujú. Takáto ochrana pred nepriaznivými hodnoteniami verejne činných osôb je neprípustným zásahom do slobody prejavu a obmedzuje ho nad mieru ustanovenú v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd, aj nad mieru zakotvenú v článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše je potrebné zohľadniť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku).

6. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu, keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického základu a nevybočuje tak z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Sloboda prejavu platí aj pre myšlienky, ktoré sú nepríjemné.

7. Rozhodovacou činnosťou súdov je ustálené, že práva na ochranu osobností sa môžu domáhať aj verejne činné osoby, ale miera posudzovania skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov je v ich prípade omnoho mäkšia v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba stúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny život a hodnotí ho, najmä ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. Vyjadrenie žalovaného na adresu žalobcu je spojené s jeho verejným pôsobením ako starostu. Na takéto osoby sú kladené zvýšené odborné a morálne nároky a podliehajú kontrole verejnosti. Žalobca pôsobil v komunálnej politike, bol verejnou osobou, ktorá sa angažovala vo veciach samosprávy.

8. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

10. V danom prípade vypočutí svedkovia potvrdili, že v súvislosti so zasadnutím obecného zastupiteľstva V. K. dňa 02.01.2015 vznikol chaos a napätie, ktoré bolo spôsobené nedostatočne zvládnutou organizáciou pri odovzdávaní úradu, zložení sľubu nového starostu a poslancov. Žalobca ako odchádzajúci starosta zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolal, ale sa ho nezúčastnil. Je pravdou, že osobná účasť odchádzajúceho starostu pri týchto úkonoch v zmysle platnej právnej úpravy nie je nevyhnutná, ale v takomto prípade je potrebné poveriť zodpovednú osobu, aby úkony spojené s odovzdávaním úradu a zložením sľubu prebehli dôstojne a bez komplikácií, čo sa v tomto prípade nestalo. Výrok žalovaného odznel v napätej situácií a podľa výpovede svedkov pred zložením sľubu. Išlo o subjektívny názor žalovaného a reakciu na konanie, resp. nekonanie žalobcu, ako odchádzajúceho starostu. Hodnotiaci úsudok požíva ochranu v dôsledku zaručenej slobody prejavu, ak nevybočuje zo základných pravidiel slušnosti. U verejne činných osôb, za ktorú je možné v tomto prípade považovať žalobcu, sa posudzovanie hodnotiacich úsudkov chápe menej prísne v prospech pôvodcov výrokov. Žalovaný sa vyjadril k osobe žalobcu v súvislosti s jeho verejným pôsobením. Navyše v konaní nepreukázal, že odvysielanie reportáže a vyjadrenie žalovaného malo negatívny dopad na jeho osobu, či už vo sfére verejnej, alebo súkromnej. To, že sú niektorí občania obce negatívne naladení voči žalobcovi, súvisí s jeho predchádzajúcim pôsobením a napätými vzťahmi v obci medzi priaznivcami žalobcu a súčasného starostu.

11. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a § 262, ods. 1, 2 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne a nevyvrátiteľne preukázané, že rokovanie obecného zastupiteľstva bolo po materiálnej aj organizačnej stránke riadne pripravené a zvolané odstupujúcim starostom, ktorý v zmysle ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. nemá povinnosť zúčastniť sa na rokovaní obecného zastupiteľstva. O týchto skutočnostiach mal vedomosť aj žalovaný, pretože pozvánka na rokovanie obecného zastupiteľstva mu bola doručená, oznámenie o konaní bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke obce a ako bývalý starosta má vedomosť o tom, že starosta sa nemusí zúčastniť rokovania obecného zastupiteľstva, ako aj vedomosť o tom, že v zákone č. 369/1990 Zb. nie je žiadne ustanovenie o tom, aby novozvolený starosta mal skladať sľub odchádzajúcemu starostovi, či za prítomnosti odchádzajúceho starostu. Z výpovedi svedkov a z opisu sledu udalosti následného zapečatenia dverí, teda vyplýva, že chaos, napätie a hádky vznikli až po zložení sľubu starostu a poslancov, teda v čase, keď ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva bolo už ukončené a celá zodpovednosť za ďalší priebeh udalosti bola už v rukách novozvoleného starostu a novozvolených poslancov. Je nelogické, aby v dobe, keď žalovaný a novozvolení poslanci čakali na žalobcu a nemali vedomosť o tom, či žalobca na rokovanie príde alebo nepríde, žalovaný sa o žalobcovi vyjadril ako o zbabelcovi s odôvodnením, že žalobca neprišiel na rokovanie obecného zastupiteľstva. K odovzdávaniu agendy obecného úradu je nevyhnutné poukázať na to, že písomnú agendu a hmotný majetok odovzdáva odchádzajúci starosta novozvolenému starostovi, nie poslancom obecného zastupiteľstva, nakoľko v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. štatutárnym zástupcom obce je starosta. O účelovosti konania v súvislosti s odovzdaním agendy obecného úradu s cieľom poškodiť žalobcu svedčí aj skutočnosť, že novozvolený starosta nežiadal ani nenavrhoval iný termín tohto odovzdania. Problémom v obci K. dňa 2.1.2015 nebolo to, aby nebolo zvolané a nebolo pripravené rokovanie obecného zastupiteľstva. Problém nebolo ani to, aby nebolo pripravené a dohodnuté odovzdanie agendy a úradu novozvolenému starostovi. Žalobca súc si vedomý, že sa nemôže zúčastniť obecného zastupiteľstva pri zložení sľubu novozvoleného starostu a poslancov, požiadal o vedenie obecného zastupiteľstva zástupcu starostu, ktorý to však odmietol. Následne to odmietli aj ostatní bývalí poslanci obecného zastupiteľstva. Z týchto dôvodov odstupujúci starosta požiadal o otvorenie zastupiteľstva a vykonanie potrebných úkonov súvisiacich so zložením sľubu predsedníčku volebnej komisie. V súvislosti s vyjadrením žalovaného o osobe žalobcu sa poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010 vydané vo veci 4 Cdo 149/2009, podľa ktorého hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osohy. Označenie osoby žalobcu zbabelcom takým spôsobom a za vyššie opísaných okolností, ako to urobil žalovaný a na verejnosti, za prítomnosti televíznych kamier s odvysielaním v hlavnom televíznom spravodajstve celoštátnych televízií, nie je kritikou. Je zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

14. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Vo vzťahu k námietkam žalobcu spochybňujúcim skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení rozsudku je potrebné poukázať na ustanovenie § 191 ods. 1 CSP upravujúce hodnotenie dôkazov. Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia hodnotením dôkazov sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia.

19. Vykonaným dokazovaním bol dostatočne preukázaný záver o vzniku napätia a chaosu v súvislosti so zasadnutím obecného zastupiteľstva V. K. dňa 2.1.2015 spôsobeného nedostatočne zvládnutou organizáciou pri odovzdávaní úradu, zložení sľubu nového starostu a poslancov, ako aj o tom, že výrok žalovaného na adresu žalobcu ako odchádzajúceho starostu odznel v tejto napätej situácii pred zložením sľubu, pričom išlo o hodnotiaci úsudok v súvislosti s verejným pôsobením žalobcu. Nespokojnosť žalobcu s hodnotením dôkazov nie je dôvodom pre zmenu alebo zrušenie rozsudku v tejto veci.

20. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému sa priznala náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % , o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).